Adrian Gubčo 25.11.2019 16:30

Voči stavebnému povoleniu pre Euroveu II prišlo odvolanie, nekonečný príbeh pokračuje

Povoľovanie rozšírenia nábrežného developmentu Eurovea II od developera J&T Real Estate sa opäť komplikuje. Hoci projekt už získal stavebné povolenie, voči rozhodnutiu sa odvolal jeden občan. O odvolaní musí teraz rozhodnúť Okresný úrad, čo opäť oddiali spustenie výstavby.

Zdroj: J&T Real Estate

Eurovea II vyvoláva určité kontroverzie už od svojho prvého predstavenia a predloženia na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2017. Kritici vyčítali projektu viaceré veci – napríklad údajný nesúlad s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy alebo fakt, že v územnom konaní bol posudzovaný Stavebným úradom v mestskej časti Staré Mesto, hoci väčšia časť sa nachádza v Ružinove.

Najväčším tŕňom v oku kritikov sa však stala výška najvyššej časti projektu, mrakodrapu Eurovea Tower, ktorý bude mať 168 metrov. Tým výrazne prevýši všetky doteraz postavené aj rozostavané veže v Bratislave a bude tvoriť jednoznačnú dominantu nábrežia, ako aj moderný náprotivok masívu Hradného kopca a Bratislavského hradu. Druhá najvyššia budova mesta bude mať (má) o 43 metrov menej.

Ambiciózny krok developera je pre mnohých, predovšetkým konzervatívnejších obyvateľov, ktorí zdôrazňujú potrebu ochrany tradičnej a nemennej podoby bratislavskej panorámy, neprijateľným. Už v predchádzajúcich stupňoch povoľovania sa vyskytli pripomienky, podľa ktorých je Eurovea Tower „falusoidným symbolom“.

Dôsledkom týchto postojov je neustále odďaľovanie udelenia rozhodnutí či povolení nielen pripomienkami, ale aj odvolaniami. No kým počas posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo územného konania sú pripomienky nielen akceptovateľné, ale v opodstatnených prípadoch aj žiadúce, v stavebnom konaní už možno sotva hovoriť o konštruktívnej snahe niečo zlepšiť.

Koniec-koncov, dokazuje to aj samotný obsah odvolania. Účastník konania sa odvolal voči stavebnému povoleniu s vysvetlením, že ide proti verejnému záujmu, keďže verejným záujmom je ochrana tradičného pohľadu na ľavý breh rieky, ktorý Eurovea Tower naruší. Zo Zimného prístavu nebude podľa sťažovateľa vidno pamiatky v historickom centre mesta, a „ohrozené“ budú aj samotné technické pamiatky v tomto priestore, keďže Eurovea II má vyrásť v navrhovanom ochrannom pásme chránených objektov v tejto lokalite.

Okrem toho občan hodnotí aj predtým vydané rozhodnutia a povolenia ako nesprávne, namieta postup mestskej časti Ružinov a pripomína, že podľa jeho názoru by malo byť konanie vedené pre všetky stavby ako celok, lebo sa údajne „zabudlo“ na podmieňujúce dopravné a technické stavby (ktoré sú nepochybne predmetom samostatného konania).

Väčšina týchto pripomienok by bola relevantná, keby nešlo o stavebné konanie, ale o skorší stupeň posudzovania. Je viac než jasné, že Okresný úrad ich zamietne. Výsledkom bude len zbytočné oddialenie výstavby, ktoré môže spôsobiť len zvýšenie investičných nákladov a zaťažovanie už tak preťažených orgánov štátnej správy.

Stavebné povolenie pre Euroveu II tak skôr či neskôr nadobudne právoplatnosť. Výstavba sa naplno spustí v priebehu roka 2020, dokončenie možno očakávať v roku 2023.

Aktuálny stav prípravy projektu, 17.11.2019

Hoci vstupovanie do povoľovacích konaní je legitímnym a demokratickým prostriedkom, ako ovplyvniť výstavbu a zmierniť jej dosah na okolie, nezriedka dochádza k prípadom, kedy pripomienkovanie a odvolávanie sa pripomína skôr vedomé obštrukcie, ako úprimnú snahu o zlepšenie situácie. Extrémnym prípadom je účelné vstupovanie do konaní, ktorého cieľom je vyťažiť prospech zo strany sťažovateľa.

V tomto prípade to tak zrejme nebude, ide skôr o spojenie konzervativizmu a profesného pozadia odovolávateľa, ktorý je inak uzávaným pamiatkarom a autorom mnohých publikácií venujúcich sa pamiatkovej ochrane. Každopádne, svojimi vstupmi do projektov (napríklad v územnom konaní pre námestie a garáže pri Pradiarni 1900 tento istý občan namietal, že dlažba má byť z betónu, čo je údajne nevhodný materiál, rovnako ako fakt, že na námestí je priveľa stromov. Ide zároveň o toho istého občana, ktorý označil Eurovea Tower za „falus“) niekedy môže spôsobiť viac škody ako úžitku. S ohľadom na trhovú situáciu sa môžu priveľmi agilným občanom „poďakovať“ budúci klienti, ktorým sa takto predražia byty. 

NIMBYizmus je v súčasnosti už vážnym problémom rozvoja Bratislavy, dokonca si trúfnem tvrdiť, že s ohľadom na svoj dosah na politiku aj jedným z najvážnejších. Reaktívny odpor voči výstavbe a imaginárnemu alebo dočasnému zhoršeniu komfortu vedie k zníženiu dostupnosti bývania, rozvoľňovaniu mesta, zhoršovaniu dopravnej situácie a k zvýšeným nákladom na výstavbu a správu komunikácií. Aktivisti, hovoriaci o ochrane zelene a životného prostredia, v mnohých prípadoch spôsobia ešte výraznejšiu degradáciu zelenej infraštruktúry mesta.

Ešte väčší problém však je, že na vlne odporu sa do zastupiteľských zborov dostávajú osoby, ktoré, či už úprimne, alebo z osobných, „podnikateľských“ dôvodov bojujú proti rozvoju mesta, oháňajúc sa slovami ako regulácia alebo poriadok, hoci už bez bližšieho vysvetlenia, čo to má znamenať. Nanešťastie sa zdá, že tieto tendencie silnejú a veľmi úrodnú pôdu našli aj po posledných voľbách.

Prirodzene, existuje snaha o riešenie problému, ktorým je aj neustále sa odvolávanie na každom stupni povoľovania stavby, počnúc posudzovaním vplyvov na životné prostredie a končiac pri kolaudácii, rovnako ako o elimináciu existencie účelových občianskych združení, ktoré sa snažia z investičného procesu vyťažiť. Tým riešením má byť nový Stavebný zákon, ktorý stanovuje, že pri každom povoľovaní sa možno odvolať len jediný raz pri spojenom územnom a stavebnom konaní, rovnako ako sa nebude môcť odvolať hocikto. 

Od tohto postupu si inicátori Stavebného zákona, ale aj celý stavebný sektor, sľubuje výrazné zrýchlenie povoľovacích procesov, v čom patrí Slovensku jedna z najhorších pozícii v Európe (horšie je na tom už len Česko). Na druhej strane, časť verejnosti to považuje za obmedzovanie demokratických práv občanov.

Opak je však pravdou. S demokraciou a aktívnym vstupovaním do verejného priestoru prichádza aj zodpovednosť za dôsledky rozhodnutí. Toto povedomie však mnohým chýba, preto je nutné prijať také kroky, ktoré by do systému vniesli poriadok, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť, ako aj jasné vymedzenie práv a povinností nielen stavebníkov, ale aj občanov, politikov a úradníkov.

Výsledkom bude nielen rýchlejší, ale predovšetkým kvalitnejší, udržateľnejší a verejne prospešný rozvoj miest a obcí, v ktorom bude mať silnejšie slovo odbornosť a zákon, ako najhlasnejšie kričiace skupiny a rozliční špekulanti. Bratislava potrebuje rozhodne vykročiť smerom k riešeniu blížiacich sa problémov. Bez funkčného Stavebného zákona je to nereálne.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.