Adrian Gubčo 09.11.2020 15:19

Ďalší úsek diaľnice D4 bol dokončený

V priebehu nedele, 8. novembra 2020, bol otvorený ďalší úsek tzv. Nultého obchvatu – teda diaľnice D4, ktorá má v budúcnosti vytlačiť tranzitnú dopravu z hlavného mesta. Ide o pomerne krátky úsek medzi križovatkami Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Celkové dokončenie prvej etapy D4 medzi Jarovcami a Račou sa aj naďalej predpokladá v roku 2021.

Križovatka Podunajské Biskupice. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Novootvorená časť diaľnice má dĺžku 3,5 kilometra a spája cesty I/63 a II/572A. Tá je známa aj ako obchvat Mostu pri Bratislave a v budúcnosti bude tvoriť pripájač na potenciálne predĺženie rýchlostnej cesty R1 až do metropoly. Súčasťou nového úseku je aj nadjazd dlhý 42 metrov križujúci železnicu z Bratislavy do Komárna a preložku Vinohradníckej ulice

„Dopravná situácia pri vstupe do hlavného mesta v južnom smere od Šamorína sa vďaka tomu opäť o niečo odľahčí. Pomôže to aj vodičom smerujúcim von z Bratislavy,“ povedal Michael Heerdt, generálny riaditeľ spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je generálnym dodávateľom stavby. Koncesionár Združenie Obchvat Nula dodáva, že súčasťou tohto úseku sú aj protihlukové zábrany, ktoré budú chrániť obyvateľov Podunajských Biskupíc, Vrakune a priľahlých obcí pred dopravným ruchom.

Celkovo je tak v tejto chvíli dokončených a odovzdaných 4,5 kilometra diaľnice D4. Celková dĺžka prvej etapy obchvatu Bratislavy (D4) je však až 27 kilometrov. Vo výstavbe sú ešte stavebne zložitejšie úseky – najmä úsek medzi Jarovcami a križovatkou Bratislava - Juh, ktorého súčasťou je šiesty bratislavský most cez Dunaj, alebo úsek, kde D4 križuje diaľnicu D1 (križovatka Bratislava – Východ). Sekcia medzi križovatkou Vrakuňa a križovatkou Bratislava – Východ by mohla byť dokončená ešte tento rok.

Rýchlejšie ukončenie prác komplikujú problémy v Jarovciach, kde bol koncesionár obvinený zo závažného pochybenia pri budovaní násypu. V jeho základoch bol totiž nájdený stavebný odpad, pochádzajúci zo skládky pri Slnečniciach. Koncesionár prisľúbil stavebné úpravy, ktoré sa realizujú len teraz. Prepojenie úseku každopádne závisí od termínu dokončenia Lužného mostu, kde sa aktuálne pracuje na zhotovovaní konštrukcie vozovky.

Ešte väčšou komplikáciou je však križovanie D4 s D1, kde nebudú pravdepodobne načas dokončené jednotlivé ramená križovatky. Na nejakú dobu tak nebude možné obchvat naplno využívať, lebo tranzit nebude mať možnosť odbočiť z D1 na D4. Ministerstvo dopravy a výstavby SR pripravuje v tomto smere vyhlásenie veľkej súťaže na urýchlené dokončenie križovatky. Presný termín vyhlásenia súťaže ani celkového dokončenia projektu nie je v tejto chvíli známy.

Bratislava tak ešte nejakú dobu neucíti zásadnejší účinok existencie prvej časti obchvatu. Výraznejšie zlepšenia pre metropolu nejakú dobu neprinesie ani vznik rýchlostnej cesty R7. Táto je totiž ukončená v križovatke Bratislava – Juh a pripájač smerom ku križovatke Prievoz bude dokončený až v priebehu budúceho roka.

Križovatka Vrakuňa. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Po dokončení projektu D4R7 sa vo všeobecnosti predpokladá, že sa výrazne zlepší dopravná situácia v obciach pri Bratislave aj v meste samotnom, a to najmä odľahčením Prístavného mosta. Po plnom spustení obchvatu (ktoré koncesionár ešte mylne uvádza v roku 2020) má objem osobnej dopravy na moste klesnúť o 15,11% a nákladnej dopravy o 49,62%. Pri očakávanom raste dopravy má do roku 2045 klesnúť záťaž pri IAD o 24,5%. Nový Lužný most by mal denne zvládať asi 35-tisíc automobilov.

Do budúcna – pravdepodobne v 30-tych rokoch 21. storočia – sa očakáva plné dokončenie obchvatu, ktorého súčasťou bude aj tunel Malé Karpaty. Tento budúci najdlhší tunel na Slovensku s dĺžkou 11,76 kilometrov prepojí Raču s obcou Marianka a napojí sa na D4 pri Stupave. Posledným úsekom bude cesta smerujúca k rakúskej hranici, kde na ňu nadviaže rakúska diaľnica S8. Až vtedy sa naplno prejavia účinky dopravného okruhu.

Kritici však upozorňujú, že tento nedokáže v žiadnom prípade vyriešiť dopravné problémy Bratislavy (v prípade dopravnej indukcie ich môže z dlhodobého hľadiska ešte zhoršiť). Na to by boli potrebné ďalšie dopravné projekty priamo v rámci intravilánu mesta. V súlade s dopravnou koncepciou Bratislavy založenou na radiálno-okružnom systéme to v prípade cestnej dopravy predpokladá najmä dobudovanie chýbajúcich tangenciálnych prepojení. Z týchto možno menovať predĺženie Tomášikovej po Račiansku, predĺženie Bojnickej po Račiansku, tzv. obchvat Vrakune (spojenie cesty II/572 s Galvaniho), a v neposlednom rade Severnú tangentu.

Z týchto projektov je však v akom-takom štádiu prípravy len predĺženie Tomášikovej ulice, ktorej nultá fáza v podobe križovatky s Vajnorskou sa vybuduje pravdepodobne už v najbližších rokoch. Otázne je jej ďalšie pokračovanie, ktoré by si vyžiadalo masívne asanácie a investície. Aktuálne vedenie mesta považuje za dôležitejšie celkové zníženie IAD jednoznačnou podporou alternatívnych foriem dopravy namiesto vytvárania nových trás.

To isté platí aj o Severnej tangente, ktorá by spojením Jarošovej a Pražskej ponad Hlavnú stanicu priniesla výrazné ukľudnenie Račianskej a predovšetkým Šancovej ulice. Ufinancovať tento projekt z peňazí mesta je nereálne, no štát dáva od neho ruky preč. Aj keby to však bolo inak, mesto nemá v rukách projektovú dokumentáciu ani povolenia, ktoré by realizáciu urýchlili – a očividne ani vôľu, aby sa v tom niečo zmenilo.

Prístup, smerujúci k intenzívnejšej podpore verejnej dopravy, cyklodopravy či pešej dopravy, je správny a treba povedať, že aj dlhoočakávaný. Dopravné problémy mesta súvisia do veľkej miery aj s dlhodobou jednostrannou preferenciou cestných projektov, ktoré pomohli len IAD (vrátane D4R7). Na druhej strane ale nemožno mnohé dôležité zámery, ktoré treba skôr či neskôr vybudovať, jednoducho odpísať.

Ak sa má stať dopravná situácia v slovenskej metropole optimálnou, bude si to vyžadovať realizáciu veľkého počtu malých aj veľkých projektov. Bolo by však nesprávne, keby sa negatívna skúsenosť s projektom D4R7, ktorý vyšiel na 1,8 miliardy eur – dosť na dobudovanie podstatnej časti bratislavskej električkovej a cyklistickej siete, všetkých TIOPov alebo P+R parkovísk – stala dôvodom, prečo by sa mali odmietnuť aj projekty rozvoja cestnej siete. Bez nich totiž nebude možné niektoré časti mesta dopravne ukľudniť a urobiť z nich lepšie miesta pre život.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.