Kristína Liďáková 10.12.2024 16:45

Revolúcia v obnove knižníc. Dizajnové rekonštrukcie, ktoré zmenia váš pohľad na verejné priestory

Interiéry knižníc bývajú prehliadaným priestorom, ktorý však ukrýva nielen knihy, ale častokrát aj výnimočne funkčné či dizajnové riešenia. V poslednej dobe situácia praje ich rekonštrukciám, pričom si viaceré mestá vrátane Bratislavy, začínajú uvedomovať potrebu ich obnovy a dôležitosť ich významu.

Staromestská knižnica na Záhrebskej ulici v Bratislave

Keď verejný priestor implementuje kvalitnú architektúru a funkčný dizajn, stane sa predĺžením mestskej štvrte. To je, napokon, zámerom pri kultúrnych aj vzdelávacích inštitúciách - prepájať nielen štvrť, ale aj komunity - čoho je obnova knižnice na Záhrebskej ulici príkladom.

Rekonštrukcia knižnice pod taktovkou Matúša Bišťana a Jakuba Števanka s nákladmi 491 000 € ukazuje originálny interiér, formovaný najmä vizuálne pútavým odrazovým povrchom, prevažujúcim v inak minimalistickom dizajne. Štúdio Bišťan architekti pracovali s atypickou dispozíciou priestoru, založenej na ostrej geometrii a kontaktu s uličnou líniou, ktorá objekt tlačila do nárožnej polohy.

Nový pôdorys vytvoril koncept založený na flexibilných regáloch, umožňujúcich presuny podľa potreby. Tie tvorí povrchová úprava v metalickom odtieni z oceľového plechu, reflektujúca nielen svetlo v priestore, ale zároveň aj podporujúca vizuálne odľahčenie hmoty. Efektivitu zariadenia ukazujú aj plochy kovu, umožňujúce výstavy plagátov a grafík. Priestor, ktorý je ľahko čitateľný formuje labyrint, ktorý v priestore vďaka úložisku vznikol. Vytvára univerzálnu plochu pre podujatia rôzneho charakteru.

Galéria

Koncept mobility nábytku je použitý aj pri čalúnení, ktoré je taktiež možné ľubovoľne presúvať po priestore. Sedenie pred oknami tak umožňuje premenu na prezentačné stojany a rovnaký blok formuje knihovnícky pult. Metalické materiály sa opakujú aj v hygienickom zázemí, kedy je nerez použitý ako obklad.

Hĺbková a precízna rekonštrukcia pokryla väčšinu zón objektu, vrátanie spevnenia stropu čitárne keramickou platňou, pričom unikátnym počinom bolo vytvorenie komunitnej kuchynky na prízemí, komunikujúcim s vonkajším prostredím.

Autor: Ján Kekeli

Akademická knižnica VŠMU, Bratislava

Ďalšia nárožná budova, v ktorej sa nachádza knižnica, slúži Vysokej škole múzických umení. Umiestnená je v objekte bývalého Československého rozhlasu, pričom stavba bola postavená v roku 1893 v eklektickom štýle. Zásadnou premenou počas rekonštrukcie bolo odstránenie priečok zo 70. rokov, kedy sa dispozícia absolútne otvorila a viac sfunkčnila.

„Nový návrh Akademickej knižnice VŠMU sa snaží reflektovať súčasné vnímanie knižníc. Prináša otvorený priestor, ktorý je zásadnou zmenou voči pôvodnému usporiadaniu. Limitom otvorenia dispozície bola obmedzená možnosť zásahov do stavebných konštrukcií, nakoľko je budova pamiatkovo chránená. Autorské riešenie pracuje s prvkami vysokých knižníc, ktoré prirodzene odbúravajú bariéru steny a znásobujú majestátnosť vysokých stropov historickej budovy. Dodávajú priestoru tiež dôležitý genius loci,” uvádzajú svoj zámer autori Pallo Pilař, Martin Ďurík, Matúš Slavkovský, Kristína Šťastná z ateliéru Neustále.

Knižnica má po obnove tri hlavné zóny - administratívnu, určenú zamestnancom, študentskú, ktorá slúži aj pedagógom či návštevníkom a skladovú zónu. Knižnica je koncipovaná nielen ako prednáškové centrum, ale aj oddychové, z toho dôvodu je ohniskom priestor kontinuálne na seba nadväzujúci. Zásadným dizajnovým aj funkčným prvkom sú knižnicové regály v sofistikovanej čiernej farbe, rámujúce steny.

Dramatická farebnosť predstavuje nielen vizuálne odlíšenie od bielych plôch stien, ale aj od historických prvkov budovy. Vložením blokov zariadenia sa zachoval pôvodný charakter a zároveň vytvoril efektný, no jednoduchý návrh, k čomu prispelo aj zrepasovanie originálnej drevenej podlahy.

Najväčšou plochou v dispozícii oplýva študovňa s prístupom k 8 tisícom kníh, prechádzajúca do študovne periodík. Priestor, ktorý robí knižnicu unikátnou a presahujúcou do svetového kontextu je mediatéka s kvalitným vybavením, ktorá býva súčasťou umenovedných knižníc vo väčšine veľkomiest.

Rekonštrukcia interiéru knižnice VŠMU tak predstavuje spojenie pôvodnej stavby so súčasnými potrebami, pričom nezasahuje do jej historickej povahy, ale práve naopak, vkusným dizajnom na vysokej úrovni ju radí medzi moderné knižnice.

Autor: Jakub Gulyas

Miestna knižnica Petržalka

Knižnica na Vavilovovej ulici umiestnená v štandardnom objekte petržalskej éry prešla revitalizáciou využívajúcou maximum z pôvodného vybavenia. Kľúčovým aspektom rekonštrukcie bolo otvorenie dispozície s cieľom presvetlenia priestorov a jeho prispôsobenie komunitným akciám. Hodnotové prvky stavby sa podarilo zachovať v rámci obmedzeného rozpočtu, pričom jedným z nich je typická štvorcová dlažba malého formátu, ale aj nástenný obklad s reliéfom z tmavého masívu.

Ústredný bod dizajnu je zóna s knižničným pultom, nadväzujúcim na dobové zariadenie tmavým drevodekorom, avšak reflektujúce súčasný dizajn pomocou zrkadlového úložného priestoru, ktorý opticky zdôrazňuje svetlosť interiéru a zároveň ho zväčšuje.

Dve prevádzky knižnice sa delí na tri funkčné zóny. Vstupnú časť s pultom, za ním je umiestnené zázemie pre zamestnancov za zrkadlovou časťou. Nástenné masívne reliéfy rovnako tak zdobia oba priestory. Ak v tomto prípade sa plánuje ich repasovanie, čím sa zachová ich dominantné postavenie v interiéri, reflektujúc tak ich umeleckú nadčasovosť.

V ich tesnej blízkosti bolo možné po odstránení priečok vytvoriť zóny určené na prednášky či premietania. Nové usporiadanie pôdorysu priestor rozčlenilo na zjavné kompozície, kedy sú súčasťou lineárne umiestnené kolmo na okná, čím je zaistená prehľadnosť interiéru.

Nevyhnutné a adekvátne zmeny budovy zabezpečil okrem zásadného pretvorenia pôdorysu, prevažne nový mobiliár a osvetlenie. Zachovali sa viaceré prvky, ktoré boli funkčné, ako kamenná dlažba s terrazzo vzorom, či lamelový podhľad a zábradlie.

Autorka: Lenka Némethová

Redizajn oddelenia odbornej literatúry Mestskej knižnice v Senci

Renovácia kultúrnych a vzdelávacích budov a ich implementácia do súčasného života mesta nie je iba doménov Bratislavy. Premyslenou rekonštrukciou s výnimočným architektonickým konceptom prešla aj knižnica v Senci. Za jej návrhom stojí skúsený Matúš Bišťan, ktorý spolu s tímom spracoval aj návrh Staromestskej knižnice v Bratislave. Zámerom bolo nielen uskladniť 15-tisíc kníh tak, aby nebol priestor zahltený regálmi, ale aj vytvoriť tiché zóny študovne a priestoru pre prácu, spolu s plochou na usporiadanie menších podujatí.

Zásadnou dominantou interiéru je dynamická krivka mobiliáru, tvoriaca hlavné úložné priestory. Kapacitne pojme 8-tisíc kníh. V jej najväčšom zaoblení vzniká čitáreň s výhľadom na mesto, ktorá prepája interiér s exteriérom, pričom je zároveň otvoreným priestorom pre akcie.

Zaoblený tvar regálového systému tak predstavuje technologicky, aj vizuálne zaujímavý prvok, natoľko výrazný, že ho stačilo už iba doplniť minimalistickým základom - knižnicami po obvode, ktoré uchovávajú ďalších 9-tisíc zväzkov. Časť, ktorá sa nachádza v menšom polomere nábytkovej zostavy, vytvára pokojnú študovňu a počítačové pracovisko s umelým osvetlením, určeným pre pokojnú prácu. Zároveň sa v nej nachádza aj knihovnícky pult v rovnakej živej farebnosti a organických tvarov ako dynamický regál.

Na dosiahnutie vizuálnej ľahkosti regálov bol použitý paradoxne ťažký, no odolný oceľový plech, pričom s váhou 6,7 tony bolo nevyhnutné, aby bola hmotnosť regálu prenesená na betónový skelet, špeciálne skonštruovaný pre túto zostavu. Konštrukcia regálu funguje ako priestorový nosník, kedy povrchová úprava zahŕňa žltú polyuretánovú farbu na regály a pult a sivé tóny na stenové prvky.

Hravý, pohyb evokujúce zariadenie vytvára inšpiratívne, funkčné a vizuálne pútavé riešenie interiéru, ktoré dokázalo implementovať potrebné priestory s rôznymi funkciami. Materiálové detaily, ako priznané vápenné omietky, spolu s dynamiku podporujúcimi svietidlami dotvárajú zámer návrhu a harmonicky koexistujú v priestore knižnice. Je preto zjavné, prečo zámer vyhral CE ZA AR 2020 v kategórii interiér.

Autori: Pavel Meluš a Juraj Marko

Premena interiéru Mestskej knižnice v Modre

Kvalite verejných objektov nemusí nutne predchádzať radikálna rekonštrukcia. Dôkazom je renovácia interiéru knižnice v Modre, ktorú opäť návrhom pretváral Matúš Bišťan a Andrea Uhliarik. Unikátne umiestnenie knižnice v historickom dome navrhnutom architektom Arthurom Szalatnai-Slatinským (ktorý stojí aj za Ortodoxnou synagógou na Heydukovej ulici v Bratislave) predurčilo jej charakter, rovnako ako architektonické detaily, ktoré bolo potrebné zachovať. Podľa slov autora, bolo potrebné nadviazať na linearitu architektúry a jej symetriu.

Knižnica na prvom poschodí Kultúrneho domu funguje už dlhé roky, no pred rekonštrukciou sa do nej vstupovalo cez bočnú miestnosť, kde sa dnes nachádza oddelenie beletrie. Rozľahlý foyer s prístupom na balkón veľkej sály slúžil len ako prechodný priestor, bez možnosti pohodlného posedenia. Cieľom obnovy bolo vytvoriť komunitný priestor prepojený s knižnicou cez hlavný vstup, ktorý by bol vhodnejší na verejné čítania a ďalšie podujatia.

„V návrhu sme obnovili vstup do knižnice cez dvere, ktoré sú na osi symetrického pôdorysu. Hlavným priestorom sa teraz stala najveľkorysejšia sieň knižnice s vyššou svetlou výškou a väčšími oknami. Sem sme presunuli aj knihovnícky pult, “ ozrejmuje architekt.

Veľká časť práce bola zameraná na obnovu existujúcich povrchov a mobiliáru s cieľom vytvoriť ladiaci vizuálny celok bez výraznej rôznorodosti. Všetky prvky zariadenia knižnice, či už obnovené alebo nové, spája biela farba. Pôvodné systémové regály boli očistené a nastriekané na bielo, zatiaľ čo pri stenách pribudli atypické police.

Pod oknami bol navrhnutý multifunkčný systém z oceľových profilov a dosiek, ktorý kombinuje regály, sedacie plochy, kryty radiátorov z perforovaného plechu a prípravu na tienenie okien. Priestor pri oknách ponúka ideálne miesto na čítanie alebo pozorovanie panorámy historickej časti Modry, čím vytvára prirodzené a útulné prostredie pre čitateľov.

Autor: Ján Kekeli

Perforácia povrchov nábytku zároveň podporila subtílnosť zariadenia, ktoré síce pôsobí homogénne, no kreatívne a pútavo zároveň. Minimalistický dizajn tak dotvára práve hra textúr a vzorov s bielym základom a svietidlá, odkazujúce na dobu vzniku budovy.

Obnova knižníc je nevyhnutná pre zachovanie ich kultúrneho a vzdelávacieho významu, ale aj pre rozvoj komunity, sociálnej angažovanosti a potrebám súčasnosti. Kvalitné rekonštrukcie nielen rešpektujú historické dedičstvo, ale zároveň prinášajú funkčné a dizajnové inovácie, ktoré zvyšujú ich atraktivitu a dostupnosť. Vďaka zásahom sa knižnice stávajú nielen miestami pre štúdium, ale aj priestormi pre stretávanie a komunitné aktivity.

(ArchInfo, YIMBA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.