Adrian Gubčo 26.10.2023 18:55

Bratislava sa mení na mesto umenia. Zwirn dostane unikátne dielo, odhalené boli výsledky súťaže

Kým kultúrnych zariadení pribúda poskromne, v prípade umeleckých diel je situácia odlišná. Bratislavské verejné priestory, zvlášť v susedstve developerských projektov, začínajú dopĺňať nové umelecké diela. Ďalšie vznikne v Zwirne, kde chce spoločnosť ZWIRN Area dotvoriť námestie medzi zrekonštruovanou Pradiarňou 1900 a práve dokončenou zástavbou. Odhalené boli výsledky umeleckej súťaže.

Zdroj: YIT Slovakia

Zwirn je mohutný polyfunkčný development, ktorý vzniká na mieste bývalej Bratislavskej cvernovej továrne na okraji nového centra mesta – downtownu. V roku 2015 areál získala spoločnosť YIT Slovakia, ktorá v roku 2016 predstavila výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže. Víťaz, kancelária Compass, navrhla schému, tvorenú trojicou blokov a relatívne veľkým námestím medzi novostavbami a zrekonštruovanou Pradiarňou 1900.

Developer vyskúšal dovtedy menej tradičný formát overenej súťaže, ktorý sa mu osvedčil. „Projekt Zwin bol našou prvou lastovičkou medzi súťažami a prvou slovenskou súťažou, ktorú overila Slovenská komora architektov. Tento prístup sa ukázal ako správny a treba povedať, že výsledné projektové riešenie ostalo totožné so súťažným návrhom,“ hovorí generálny riaditeľ YIT Slovakia Milan Murcko. Dnes je dokončená rekonštrukcia pradiarne, námestie, aj prvá rezidenčná etapa.

Developer a majiteľ Pradiarne 1900 sa tak začali zaoberať otázkou dotvorenia priestoru, aby sa z neho stalo ešte atraktívnejšie miesto na trávenie voľného času. „S postupnou realizáciou rezidenčných etáp stúpla na dôležitosti aj potreba dotvorenia námestia. Hľadali sme riešenie v podobe umeleckého diela, ktoré bude rešpektovať výnimočnosť kultúrnej pamiatky Pradiarne a umožní jej aj naďalej ostať prirodzenou dominantou tohto priestoru,“ vysvetľuje Murcko. V priebehu júla tak bola vyhlásená dvojkolová umelecká súťaž.

Ako upozorňuje developer, umelci, ktorí sa do súťaže zapojili mali veľkú mieru tvorivej slobody. Podmienkou bolo len, aby navrhované dielo bolo vhodné do exteriéru s ohľadom na blízkosť rezidenčných budov, a zároveň zvýšilo povedomie o lokalite, ako aj hodnotu celej zóny. Autori priniesli tri desiatky návrhov, z ktorých boli ďalej vybrané štyri. Tie umelci ďalej rozpracovali, vrátane technického a konštrukčného návrhu, ktorý by umožnil dielo zrealizovať do jari budúceho roka. Celková suma na obstaranie a realizáciu diela vrátane všetkých nákladov predstavuje 400.000 eur.

Podľa investora štyri finálne návrhy prekvapili svojou obsahovou rôznorodosťou a formálnym stvárnením. Rozličné boli nielen ideové interpretácie danej lokality a jej histórie, ale aj materiálové riešenia. Finalisti zaujali skulpturálnymi artefaktmi z keramiky, bieleho mramoru, dubového a bukového dreva či nerezu. Tú v jej leštenej podobe využil aj víťazný návrh.

Jeho autorom je kolektív Selmeci, Kocka Jusko a Sýkorová. Víťazný mladý autorský kolektív presvedčil porotu svojím návrhom piatich takmer 5-metrových nerezových cievok, z ktorých každá reprezentuje iný príbeh žien, ktoré pracovali v tamojšej cvernovej továrni. Vďaka leštenému nerezu sa objekty zrkadlia a splývajú v obrazoch s okolím. Na vrchole kónického tvaru je umiestnený výtvarný prvok, ktorý podľa poveternostných podmienok rotuje okolo vlastnej osi a symbolizuje tak opakovanú a neraz monotónnu prácu žien v bývalej továrni.

Citlivo tak odkázali na pôvodnú funkciu územia. „Sochy sa stávajú súčasťou záhrad nového námestia a vzájomne ich prepájajú,“ popisujú svoje dielo umelci. „Naším cieľom je, aby medzi nimi prebiehala pohybová komunikácia. Obohacujú tento priestor o príbeh minulosti a dodávajú mu jedinečnú atmosféru. Dielo na námestí je rozvrhnuté tak, aby prerozprávalo cestu po pamäti robotníčok z továrne.“

Rotačný pohyb, ktorý bude mechanizmus vykonávať, zároveň odkazuje na pohyb pri navíjaní nití na cievky. Inšpiráciou pre autorov tak bol aspekt fyzickej práce a jej kreatívny prínos pre rozvoj cvernovej továrne po celú jej minulosť. Jednotlivé objekty symbolizujú rôzne príbehy. Ten pod názvom „tichá drina“ napríklad poukazuje na premenlivosť a dočasnosť ručnej práce, ďalšia pod názvom „nerovnováha“ zas odkazuje na nerovnováhu finančného aj spoločenského ohodnotenia ženskej práce.

Porota pozitívne ocenila prepojenie umeleckého diela s územím. „V porote sme ocenili hravosť tohto diela. Presvedčilo nás svojím dizajnérskym spracovaním funkčných prvkov so zapojením pohybu, osvetlenia a zvukov,“ vysvetľuje členka poroty Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení. „Víťazný návrh zároveň ponúkol ideovo najhlbšie prepojenie s géniom loci a súvislosť s architektúrou Pradiarne a Silocentrály, pričom námestie a jeho kolorit neprehlušuje.“ Dielo bude podľa nej nadčasové.

Developer hľadal v skutočnosti podobu umeleckého dotvorenia námestia už dlhšie – posledné tri roky. Jeho predstava sa vyvíjala od monumentálnejšieho architektonického prvku cez sochu až ku komornej výtvarnej tvorbe. Aj preto zorganizoval takýto typ súťaže. „Aj tentokrát sme sa opreli o fundovanú odbornú porotu, ktorá nastavila kritériá tak, aby výsledkom bol kvalitný a trvalo udržateľný verejný priestor. Som presvedčený, že sa nám to podarilo,“ uzatvára Radek Pšenička, riaditeľ Urban a biznis developmentu YIT Slovakia, ktorý developera zastupoval v porote.

Zástupkyňa víťazného tímu s členmi poroty Radekom Pšeničkom, Bohunkou Koklesovou a generálnym riaditeľom YIT Slovakia Milanom Murckom. Zdroj: YIT Slovakia

Rozvíjajúce sa centrum Bratislavy tak už na jar budúceho roka dostane výnimočné umelecké dielo. Spoločne s dokončenou prvou etapou Zwirnu, kde sa okrem prílevu stoviek nových obyvateľov očakáva aj otvorenie množstva nových prevádzok, tak ožije nový kúsok mesta. V budúcnosti, keď bude dokončený celý projekt, by malo byť námestie rušným a atraktívnym verejným priestranstvom, prepájajúcim nové centrum s populárnymi Nivami.

Developer vyjadril opatrnú vieru, že do lokality si nájdu cestu nielen domáci, ale aj návštevníci mesta, zaujímajúci sa o kvalitné umenie. Toto je samozrejme dnes ešte predčasná otázka, faktom ale ostáva, že z tohto pohľadu sa v slovenskej metropole po dlhšej dobe začína otázke dotvorenia verejného priestoru umením venovať pozornosť.

Súťaž na dielo na námestí pri Pradiarni 1900 (ktoré stále nemá oficiálny názov, keďže Miestne zastupiteľstvo odmietlo návrh na pomenovanie po ženskom spolku Živena) je totiž len jedným z mnohých, ktoré v uplynulej dobe realizoval súkromný aj verejný sektor. Z privátnych súťaží možno zmieniť hľadanie podoby diela v komplexe Eurovea, Kesselbauer alebo v lobby Aupark Tower, z verejných súťaž na pamätník obetí pandémie COVID-19 alebo Hrob neznámeho vojaka.

Ani zďaleka nemožno súčasnú situáciu porovnať s dianím za socializmu, keď realizáciu umeleckých diel prikazoval zákon. Napriek tomu ide o krok správnym smerom. Dobrou správou rovnako je, že investori a zadávatelia volia kultivovanú formu obstarania diela v spolupráci s vysoko fundovanými expertmi vo forme overenej súťaže. Staršie praktiky, keď sa zákazky zadávali priamo preferovaným umelcom, príp. o výbere rozhodoval (ne)vkus zadávateľa, pomaly odchádzajú do minulosti.

Bratislava by si tak mohla získať v ešte významnejšej miere povesť mesta, naplneného umením. Od gýča sa však prechádza ku kvalitným súdobým realizáciám, ktoré budú obohacovať verejný priestor a vytvárať dlhodobé hodnoty. Ide o dôkaz toho, že napriek chybám a nedostatkom sa slovenská metropola v mnohých ohľadoch predsa len posúva.

Pozrite si všetky návrhy na oficiálnej stránke súťaže. 

Pozrite si výstavbu Ziwrnu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.