Andrej Sárközi 12.12.2022 16:45

Jedinečné umelecké dielo aj obnovená zeleň. Mesto ukázalo pamätník obetí koronavírusu

Pandémia COVID-19 je jednou z najtragickejších udalostí tohto storočia. Aj preto vznikla prirodzená potreba vzniku pietneho miesta, kde si môžu ľudia pripomínať svojich blízkych. Pamätník, plánovaný pri Ružinovskom jazere (alebo Rohlíku), má známy vizuál. To isté platí o podobe revitalizácie celého okolia vodnej plochy.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Plány na vznik pamätníka boli oznámené už v marci tohto roka. Predstavitelia Hlavného mesta, Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ako aj občianskeho združenia Skutočné obete sa zhodli na potrebe vybudovania centrálneho pietneho miesta, kde sa budú pripomínať obete pandémie. 

Jednotliví aktéri sa rozhodli pristúpiť k výtvarno-architektonickej súťaži, ktorá bola vyhlásená 11. augusta 2022. Jej predmetom bolo vypracovať dielo vo verejnom priestore, konkrétne v pokojnom prostredí Ružinovského jazera v areáli Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove. Podľa MIBu mal autor ponúknuť nadčasovú ideu, ktorá sa mala stať mementom každého, koho sa toto ochorenie priamo alebo nepriamo dotklo. 

Dnes už je podoba nového pamätníka konečne známa. Umelecké dielo vyberala odborná porota, zložená z riaditeľky Východoslovenskej galérie Doroty Kenderovej, riaditeľky Galérie mesta Bratislava Kataríny Trnovskej, výtvarníka Juraja Gábora, architekta Jakuba Kopeca a predsedníčky správnej rady OZ Skutočné obete Lenky Strakovej. Za najlepší návrh zvolili dielo od českého architekta Radeka Taláša. 

Ten ponúkol nadčasovú ideu v podobe vĺn na vodnej hladine Ružinovského jazera. „Pamätník sa nachádza na jednom konkrétnom mieste a je centralizovaný do siedmich ohnísk – betónových mól. Tie svojim charakterom aj veľkosťou či vzájomnou vzdialenosťou nabádajú k tomu, aby sa človek trochu stíšil, zažil to miesto inak a možno sa aj trochu zahľadel do seba,” zneli uvodné slová českého architekta. Podľa neho je hlavným výrazovým prostriedkom pamätníka práve vodná hladina. „Tá pomocou mechanizmu, ktorý je skrytý pod jednotlivými mólami, vytvára pravidelné vlny,” povedal Radek Taláš. Návštevník ich aktivuje postavením sa na vyznačené miesto na móle. 

Podľa víťaza práve vlna môže mať rôzne formy pochopenia: „Môže to byť napríklad hojivý element alebo aj hrozba, ktorá narušuje pokojný rad vecí, avšak môže obsahovať aj pominuteľnosť.” Podľa neho nie je pamätník ihneď zrejmý každému, zjaví sa až v kontakte s návštevníkom.

Podľa riaditeľa sekcie súťaží MIB je veľkým pozitívom diela to, že prináša priestor pre vlastné interpretácie, vďaka čomu pamätník komunikuje s pozostalými. „Napríklad jednotlivé móla sú od seba vzdialené, ale ľudia sa môžu navzájom pozorovať. Vidím v tom paralelu s obdobím, kedy sme sa so svojim blízkym mohli stretnúť len z diaľky, aby sme predišli šíreniu koronavírusu,“ povedal Marek Harčarík.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Podľa poroty vybrané umelecké dielo búra zaužívané predstavy o pamätníkoch, ktoré sa vo väčšine prístupov prezentujú svojou hmotou, stavbou alebo symbolikou, ktorá podlieha času, spoločenským zmenám či zmenám okolia. „Taktiež je veľmi citlivý k zložitému ekosystému vzťahov daného miesta, ktoré spoločne využívajú obyvatelia, pacienti, rybári, vodné vtáctvo, psičkári aj náhodní okoloidúci,“ zhrnuli porotcovia v záverečnom komentári.

Maximálne náklady na pamätník sú podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy 160-tisíc eur bez DPH a jeho realizácia bude financovaná formou darov a príspevkov. Súťaž mala formát “design & build”, teda víťaz zabezpečí dokumentáciu, povolenie a realizáciu. Podľa hovorkyne MIB-u by mal byť pamätník realitou najskôr v roku 2024.

O návrh pamätníku, ktoré iniciovalo OZ Skutočné obete, bol veľký záujem. Podľa inštitútu prišlo za 3 mesiace od vyhlásenia súťaže celkovo 40 návrhov od 37 účastníkov, pričom dvaja účastníci prihlásili viac návrhov a jeden bol nehodnotený. Druhé miesto obsadil kolektív autorov v zložení Ing. arch. Daniela Sabová, Ing. arch. Juraj Červený a Ing. arch. Pavol Bakajs. Ich návrh by prostredníctvom nánosu sedimentov rozrezával hladinu jazera – podobne ako sa pandémia vryla do kože našej súčasnosti. Tretie miesto zase získal kolektív autorov v zložení Ing. arch. Lenka Hejlová, Ing. arch Martin Hejla, MgA. Dávid Sivý, BcA. Ján Nálep a Ing. Jakub Antoš. Ich ústredným motívom bola hmla nad jazerom, ktorá mala symbolizovať pominuteľnosť.

Koncepcia pamätníka nadväzuje na plánovanú revitalizáciu okolia vodnej plochy. Lokalita vzniku pietneho miesta bola vybratá pre prítomnosť Nemocnice Ružinov, ktorá patrí medzi najväčšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku a počas pandémie zohrávala kľúčovú rolu v záchrane ľudských životov. Ďalším dôvodom však bola uvažované úpravy areálu Ružinovského jazera v rámci programu obnovy verejných priestorov Živé miesta.

„Jazero Rohlík nevyužíva dnes naplno svoj potenciál a neuspokojuje potreby obyvateľov, ktorí sem radi chodia,” ozrejmil na úvod Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských proestorov z MIB. Ako doplnil: „Navrhované úpravy majú preto areál rozdeliť do funkčných celkov, vďaka čomu vzniknú atraktívne verejné priestory pre rodičov s deťmi, športovcov, psíčkarov či seniorov.”  

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Ako zlepšiť verejný priestor pri obľúbenom jazere Rohlík, navrhli v rámci štúdie architekti z ateliérov Atrium architekti, ARZ a LIVINARK. Z participatívneho prieskumu s obyvateľmi vyplynulo, že väčšina opýtaných považuje za najväčšiu pridanú hodnotu tohto miesta jeho autentickú prírodnú divokosť. V areáli pribudne spomínaných sedem mól, stromy, chodníky okolo celého jazera či špeciálna oddychová záhrada v tesnej blízkosti nemocnice. Nový pamätník prinesie do lokality ďalšie skultúrnenie priestoru. Začiatok realizácie sa predpokladá v roku 2024, prebiehať bude po etapách. 

Nový pamätník má pripomínať, aby sme ako spoločnosť nezabudli na toto náročné obdobie. Len na Slovensku v dôsledku respiračného ochorenia COVID-19 podľahlo vyše 20-tisíc ľudí. Ďalší ľudia zomreli v dôsledku odložených zákrokov a komplikácií. K týmto počtom treba pripočítať pozostalých, ktorých sa situácia bolestne dotkla. Ide o obrovskú tragédiu, ktorá nemá v dejinách Slovenska od ukončenia vojny obdobu. 

Bratislava sa dočká výnimočného diela, ktoré bude citlivým, ale jedinečným znakom solidarity s najviac zasiahnutými ľuďmi. Doplnená bude o jemné zásahy do lokálneho prostredia, ktoré podporia biodiverzitu a rozvoj fauny i flóry. Brehy vodnej plochy si aj naďalej zachovajú určitú mieru intimity a zostanú ochránené pred prehnanou aktivitou človeka. V jadre Ružinova vznikne omnoho kultivovanejšie a príjemnejšie miesto. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.