Adrian Gubčo 24.11.2022 13:28

Vynikajúci nápad alebo mrhanie peňazí? Plató Staromestská potrebuje diskusiu

V priebehu jari predstavilo Hlavné mesto veľkorysý koncept tzv. Plató Staromestská. Ide o premostenie rušnej ulice so strešným parkom, ktoré má prekonať dekády trvajúci problém odtrhnutia historického jadra od Hradu. Vízia bola prijatá s nadšením, postupne sa však vynárajú otázky, ktoré si zasluhujú hlbšiu diskusiu.

Jazva v centre Bratislavy

Plató Staromestská je navrhnuté nad Staromestskou ulicou, dôležitým dopravným ťahom, ktorý spája centrum Bratislavy s Petržalkou, jej najväčším sídliskom. Význam tohto prepojenia je mimoriadny a každodenne je využívaný desiatkami tisíc cestujúcich v osobných automobiloch aj vo verejnej doprave. Napriek tomu je vnímaný ako problematický. Dôvodom je jeho poloha v srdci starej Bratislavy, ktorú radikálne narušil.

Staromestská bola prerazená cez pôvodnú historickú podhradskú štvrť, nazývanú Schlossgrund. Historicky išlo o priestor, kde sa nachádzala vodná priekopa bratislavského opevnenia. Keď však Mária Terézia prikázala v druhej polovici 18. storočia zrušiť hradby, lokalita sa veľmi skoro zaplnila novou zástavbou. Nová štvrť bola vymedzená ako geto, teda miesto, kde mali žiť bratislavskí Židia.

Ku koncu 19. storočia bolo geto zrušené a majetnejší členovia židovskej komunity sa presťahovali do iných častí Bratislavy. Centrálna os štvrte – Židovská ulica – si však zachovala jedinečný kolorit, daný prítomnosťou židovských obchodíkov a členov najmä ortodoxnej odnože židovstva. Známy český pamiatkar Václav Mencl bol atmosférou Židovskej uchvátený a prirovnal ju k ceste časom i priestorom. V každom prípade išlo o chudobnejšiu časť mesta s nízkou hygienickou úrovňou.

Z tohto dôvodu sa už od začiatku 20. storočia vyskytovali úvahy o prestavbe celej lokality, dokonca o vybudovaní mostu cez Dunaj v predĺžení Židovskej a Rybného námestia. Odmietnuté boli za Prvej republiky a dokonca aj Druhej svetovej vojne, hoci stav štvrte zhoršil veľký požiar v roku 1913, nehovoriac o následkoch vojny. Drvivá väčšina populácie bola vyvraždená a postupne sa začala rozpadať aj štvrť. Na začiatku 60-tych rokov 20. storočia už veľká časť domov neexistovala.

Napriek tomu si lokalita ešte zachovala čo-to zo svojho historického charakteru, keď padlo definitívne rozhodnutie o výstavbe nového mosta. Hlavná prístupová komunikácia – budúca Staromestská – mala spojiť most s okolím Grassalkovichovho paláca (vtedy venovaného pionierom), čo si vyžiadalo deštrukciu zostávajúcich zvyškov Židovskej (s výnimkou troch domov – Edelhofu, Zsigrayovej kúrie a Domu u dobrého pastiera), ale aj v tom čase ešte pomerne zachovanej časti Evanjelickej štvrte. Po viacerých protestoch nakoniec nečakane zanikla aj Synagóga neológov v maurskom slohu, hoci bola chránená ako kultúrna pamiatka.

Staromestská priniesla to, čo sľubovala – rýchle spojenie Starého Mesta a Petržalky, keďže ulica má miestami až diaľničný charakter. Neexistujú tu priechody pre chodcov a chodníky sú minimalizované, v podstatnej časti nie sú žiadne. Okolitá zástavba nie je doteraz prispôsobená následkom búrania pôvodnej štruktúry. Bratislava tak napodobnila nešťastný dobový trend, kedy v prospech automobilovej dopravy zanikali celé tradičné štvrte.

Nie je prekvapením, že po roku 1989 a v kontexte posilňujúcich sa tendencií, smerujúcich k ukľudňovaniu automobilovej dopravy v centrách miest, sa Staromestská stala predmetom kritiky. Architekti a urbanisti, spoločne s bývalými vedeniami mesta, hľadali spôsob, ako ulicu „upratať“, prinavrátiť do lokality mestský charakter a opäť prepojiť historickú časť Bratislavy s Hradom. Preto bol v roku 2008 iniciovaný workshop, ktorý mal nájsť odpoveď na budúce riešenie priestoru. Zúčastnila sa ho aj kancelária Vallo Sadovsky Architects (VSA), ktorú spoluviedol súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Vízia budúcnosti Staromestskej od Vallo Sadovsky Architects z roku 2008. Zdroj: Vallo Sadovsky Architects / Bratislavské noviny

Plató Staromestská prináša úplne novú koncepciu

Vallo Sadovsky Architects spoločne s architektom Jánom Studeným navrhli výstavbu premostenia, kde by vznikol verejný priestor. Medzi existujúcou zástavbou Židovskej a touto plochou by však mala vzniknúť nová línia domov so súčasným architektonickým jazykom, rešpektujúcim historický ráz lokality. Židovská by sa tak premenila na úzku staromestskú uličku. Vtedajší hlavný architekt mesta, profesor Štefan Šlachta, označil práve túto víziu za najperspektívnejšiu, pričom si predstavoval, že bude mať svoje pokračovanie v podobe územného plánu zóny.

To sa však nestalo. VSA sa téme Židovskej venovali dlhodobo. Rozšírenie priestoru pre peších na tejto ulici stálo na začiatku iniciatívy Mestské zásahy v roku 2008. Pri jej pokračovaní v roku 2015 navrhli oddychové plató – na mieste dnešnej „Albertovej lávky“ mal vzniknúť pobytový priestor, ktorý by umožňoval nielen prechod zo Židovskej na hradby, ale aj posedenie v kontakte so zeleňou. Matúš Vallo o téme Židovskej hovoril aj v čase svojej kandidatúry na primátora ako o svojej „srdcovke“. Nebolo preto prekvapením, keď sa po vzniku Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) objavili informácie, že sa inštitút venuje tejto otázke.

Prekvapením však bol výsledný zámer. Kým pôvodne sa malo uvažovať o vzniku dvoch oddychových plató, ktoré by v princípe len nadviazali na návrh z Mestských zásahov, v máji tohto roka vedenie mesta a MIBu predstavilo omnoho veľkorysejšiu ideu. Plató Staromestská, ako sa projekt nazýva, má predstavovať 218 metrov dlhého premostenia medzi Židovskou a hradbami, ktoré bude mať parkovú úpravu a takmer úplne na tomto úseku prekryje Staromestskú ulicu. Dopravný koridor tak získa novú vrstvu: moderný park, ktorý podľa MIBu poskytne ideálne podmienky pre oddych či stretávanie sa, zlepší spojenie centra a Hradného kopca, zlepší lokálnu mikroklímu a zníži hlučnosť.

„Predstavujeme návrh, ktorý považujeme za najlepšie možné riešenie pre túto lokalitu,“ prezentoval vtedy koncepciu Vallo. „Hlavným cieľom je prinavrátiť atmosféru pôvodných vymiznutých ulíc mesta, kde sa ľudia vo voľnom čase stretávali, čo zmenilo vybudovanie rušnej komunikácie.“ Podľa vízie má ísť o betónovú konštrukciu, na ktorej bude meter hrubý pôdny substrát. Hradieb sa premostenie priamo dotýkať nebude. Súčasťou projektu má byť aj výťah ku Katedrále sv. Martina.

Mesto a MIB na architektonické riešenie oslovili napriamo* kancelárie Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Peter Stec Studio a Terra Florida, v.o.s. Išlo o tzv. zmluvné ateliéry, ktoré vypracovávali pre MIB zákazky stredného rozsahu. Plató Staromestská je síce už väčší projekt, mesto však dodalo, že súťaž sa nekonala aj z časových dôvodov. V máji totiž avizovalo, že chce zámer pripraviť na realizáciu čo najskôr – možno už do dvoch rokov.

To je zároveň dôvod, prečo sa pripravilo takéto „jednoduché a funkčné riešenie“. Podľa názoru spoluautorov premostenia, ide aj o vhodnejšie riešenie ako zástavba, keďže Bratislava má v centre „diery, ktoré by sa nemali zastavať, ale vyplniť zeleňou“. Postoj k svojmu pôvodnému konceptu zástavby prehodnotil aj primátor, podľa ktorého ide nielen o nesmierne náročné riešenie, ale aj nepotrebné. Podľa Valla, v centre už bolo „dosť budovania a zahusťovania“.

Galéria

Najlepšie riešenie?

Návrh prirodzene zaujal verejnosť, pričom reakcie boli – odhliadnuc od obvinení, že ide o predvolebný marketing – pozitívne. Mnohých oslovila idea že v dotyku s čoraz populárnejšou Židovskou, hradbami a nad rušnou Staromestskou vznikne v podstate najväčšia vegetačná strecha v Bratislave. Napokon, medzi prvotnými priaznivcami tohto projektu bol aj autor týchto riadkov.

Medzičasom sa však situácia vo viacerých ohľadoch zmenila. Samotný projekt pokračuje vo vývoji. „Momentálne sa dokončila architektonická štúdia a bude sa pokračovať vo vypracovávaní ďalších časti projektovej dokumentácie,“ sumarizuje aktuálny stav Annamária Krchňavá, PR špecialistka Metropolitného inštitútu Bratislavy. Mesto v projekte napreduje aj napriek pomerne vysokému uvažovanému rozpočtu. „Odhadované náklady na celú výstavbu sú približne 18 miliónov eur,“ priznáva Krchňavá. Preto je namieste hľadať aj externé zdroje financovania. „Alternatívne finančné zdroje na spolufinancovanie tohto projektu aktuálne hľadáme, ako sme informovali, riešením by mohli byť európske fondy (EŠIF) či podpora od donorov.“

Pre Hlavné mesto ide každopádne o jednu z priorít. Váhou je na úrovni rekonštrukcie Námestia SNP, ktorá je spolu s električkovou traťou v Petržalke asi najvýznamnejším zámerom, na ktorom dnes Magistrát pracuje. „Oba projekty sú pre vedenie Bratislavy, pre hlavné mesto a jeho obyvateľov, zásadnými. Oba riešia centrálne verejné priestory a pozdvihujú ich na vyššiu úroveň. Projekt Plató Staromestská patrí k prioritným projektom hlavného mesta, porovnateľným so Živým námestím,“ konštatuje PR špecialistka MIBu.

Mesto je tak presvedčené o správnosti svojho postupu. Za pravdu mu podľa MIBu dávajú aj reakcie verejnosti. „Stretávame sa predovšetkým s pozitívnymi reakciami či už od odbornej alebo laickej verejnosti,“ tvrdí Krchňavá. „Po tom, ako sme v máji zverejnili podrobnosti k tomuto projektu, sme sledovali spätnú väzbu a najrelevantnejšie pripomienky priebežne vyhodnocujeme a budú zapracované do projektovej dokumentácie. Aj dnes nám môže ktokoľvek zaslať svoje pripomienky cez online formulár.“ V tejto chvíli sa tak postupuje minimálne na prípravných a projektových prácach. Tie sa týkajú výlučne alternatívy so vznikom plató s vegetačnou strechou.

Možnosť, že by sa na Židovskej predsa len obnovila obojstranná zástavba, sa dnes nepripúšťa. „Aktuálny návrh považujeme momentálne za najlepšie možné riešenie a obnovenie zástavby na Židovskej je nepravdepodobné,“ uzatvára Annamária Krchňavá. Faktom ostáva, že pokiaľ dôjde k realizácii Plató Staromestská, nepôjde o žiadne dočasné riešenie do momentu, kedy bude pravdepodobnejšia aj obnova zástavby. Nový park sa stane definitívnym.

Situácia Plató Staromestská. Širšie problémy lokality, ktoré vznikli vznikom Staromestskej ulice, zámer nerieši. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

O projekte chýba verejná diskusia

Hoci Metropolitný inštitút Bratislavy naznačuje, že na zámere je široká spoločenská zhoda a preto očividne nie je potrebná ďalšia verejná diskusia, nie je to celkom tak. Vízia Magstrátu a MIBu nepresvedčila všetkých. „Bol by som opatrnejší pri prepájaní dvoch najstarších častí mesta Bratislava,“ hovorí o zámere architekt Peter Žalman, známy autor publikácií o rozvoji metropoly aj jej zázemia. „Novým výrazným prvkom akoby sa podčiarkol nie šťastný zásah pretnutia prirodzeného spojenia ďalším masívnym novotvarom. Pokiaľ brutálny zásah do pôvodnej štruktúry historického mesta v 70. rokoch 20. storočia mal ako "ospravedlňujúci" dôvod prepojenie novej mestskej časti za veľkou riekou, tento zásah príliš zaváňa exhibíciou a prehnaným sebavedomím.“

Žalman odmieta, že by sa teraz mala taká snaha venovať premosteniu Staromestskej. „Necítim potrebu zásahu v tomto priestore, možno ak, tak rozšíriť dnešné pešie premostenia: to bližšie k dómu, aj chodník popri trase električky. Bola by to reakcia na zvýšený pohyb turistov. Čaká nás aj úprava tretieho pešieho prepojenia popod teleso hlučnej komunikácie pri pamätníku Holokaustu, smer Vydrica. Tu je tiež množstvo "detailov", ktoré treba vydiskutovať,“ vypočítava architekt. Naráža pritom na akútnu potrebu riešenia prepojenia historického jadra s obnovujúcou sa štvrťou Vydrica.

Peter Žalman vidí dôležitejšie témy, ktoré by mali mať väčšiu prioritu. „Mesto má mnoho na prvý pohľad menej atraktívnych tém a problémov. Toto určite nie je nosná téma pre budúce obdobie,“ hovorí otvorene. „Napríklad čo tak nájsť reálnu plochu pre nový mestský cintorín - park, doplniť zelenú štruktúru mesta o nové vodné plochy, atď., vytvoriť aspoň jeden reálny biokoridor naprieč mestom a okolo mesta. Reálna zmena teploty vzduchu, povrchov, nedostatok vodných plôch - to je téma na okamžitú reakciu,“ hovorí autor kníh, ktoré analyzujú novú výstavbu v centre Bratislavy aj postupný rast jej predmestí.

Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenská metropola trpí obrovským investičným dlhom, ktorý vidno prakticky kdekoľvek – od kanalizácie a vodovodov (len BVS odhaduje svoj investičný dlh na niekoľko stoviek miliónov eur), cez nájomné bývanie až po verejný priestor. V danej situácii investovať 18 miliónov na projekt, ktorého význam je v tomto momente diskutabilný, môže zaváňať nezodpovednosťou. Staromestská je objektívnym problémom. Mestom predkladané riešenie ho však nevyrieši, len čiastočne prekryje.

Plató Staromestská totiž nerieši otázku rušnej dopravy v blízkosti zastávky Zochova, bariéru, ktorou je medzi Evanjelickou štvrťou a historickým jadrom, odtrhnutie Vydrice, prehliadaný je fakt, že pri katedrále vznikne nepekný vjazd do „tunela“, pešie trasy sú v rámci prezentovanej štúdie navrhnuté zle a otázne sú aj navrhované funkcie umiestnenia foodtruckov či auditória. Z dlhodobého hľadiska by bolo azda vhodnejšie koncepčné riešenie celej zóny od Hodžovho námestia po nábrežie, ktorého súčasťou by bola reálna vízia, čo s ulicou.

Mesto však túto dôležitú úlohu jednoducho preskočilo a dokonca odmieta verejnú diskusiu nad rámec formulára na internetovej stránke. Nejde o správny prístup k jednej z najvýraznejších (hoci nie najdôležitejších) urbanistických otázok v rozvoji Bratislavy. Šťastím v nešťastí je, že aktuálne zásahy Ministerstva financií SR pripravia samosprávy, vrátane bratislavskej, o obrovské peniaze, čím asi odložia niektoré projekty. Plató Staromestská tak ostane nejakú dobu pravdepodobne len snom, na ktorý nebudú prostriedky.

*MIB zrealizoval internú súťaž medzi tímami, s ktorými uzavrel dohodu o spolupráci, teda tzv. zmluvnými ateliérmi. Nejde však o skutočnú architektonickú súťaž.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.