Adrian Gubčo 07.06.2021 17:46

Verejný priestor v okolí Horského parku prechádza zmenami

Horský park a jeho priľahlé okolie je obľúbenou rekreačnou lokalitou, ktorej popularita rastie zvlášť v posledných rokoch. Hlavné mesto aj mestská časť preto pristúpili k viacerým krokom, ktoré majú úroveň územia ešte zvýšiť. Tie sú spojené so stavebnými prácami aj otváraním nových priestranstiev, čím sa rekreačná zóna rozširuje.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Horský park vznikol v roku 1868 na vtedajšom západnom okraji mesta. Iniciátorom jeho vzniku bol činorodý bratislavský mešťanosta Heinrich Justi, ktorý chcel takto obyvateľom sprostredkovať zážitok z návštevy autentickej prírody – park totiž vznikol úpravou zachovaného zvyšku lesa. Prírodný charakter si park zachoval doteraz, pričom život sa sústredí predovšetkým okolo pôvodnej horárne. Nachádza sa tu kaviareň, detské a work-outové ihrisko, minizoo, v susedstve je aj open-air galéria sôch a pravidelne sa tu (pred pandémiou) konajú aj kultúrne podujatia.

Mesto sa s mestskou časťou rozhodli posilniť rekreačný potenciál územia v spojení s bezpečnosťou. V roku 2020 tak vzniklo „Korzo Horský park“, teda zóna s upokojeným dopravným režimom na uliciach Lesná, Novosvetská a Nekrasovova. Rýchlosť je tu obmedzená na 20 kilometrov za hodinu a vytlačené bolo parkovanie. Vznikom korza sa navyše Horský park lepšie prepojil so scénickou Hlbokou cestou, čo umožňuje spojenie s centrom mesta. Vytvorenie upokojenej zóny bolo reakciou na absenciu chodníkov a nízku bezpečnosť chodcov.

Pred niekoľkými týždňami sa spustila ďalšia etapa premeny a zobytňovania územia. Hlavné mesto pristúpilo k rekonštrukcii povrchov ciest a chodníkov na plochách medzi vyústením Hlbokej cesty a Laučekovou ulicou na Ulici Prokopa Veľkého. Úpravy majú priniesť odstránenie veľkého množstva bariér, racionalizovanie parkovania, redukciu asfaltových plôch a – čo je v Bratislave netypické a zároveň veľmi pozitívne – aj vydláždenie niektorých chodníkov. Pri prácach bola objavená pôvodná historická dlažba, ktorá sa má nanovo využiť.

Celková úroveň priestoru sa tak výrazne zvýši. Linka MHD 147 dostane vhodnejšie nástupisko, civilizovanejšie bude pôsobiť prístup ku Kostolu Panny Márie Snežnej (s nedávno krásne zrekonštruovaným interiérom), kvalitnejšie bude aj okolie kultovej krčmy Funus, ktorá tu má dlhú tradíciu. Doplniť sa majú lavičky, cyklostojany alebo vysadiť nový strom. Nový a krajší vstup dostane aj Prϋger-Wallnerova záhrada.

To je dôležité, pretože práve v priebehu minulého týždňa bola po ôsmich rokoch pomalej obnovy a revitalizácie táto historická záhrada sprístupnená pre verejnosť. Záhrada pôvodne vznikla na pozemku rodiny Prϋger-Wallnerovcov, majiteľov hotelov Carlton a Savoy. Vilu mali umiestnené na Havlíčkovej (stojí dodnes), záhradu mali rozdelené na krajinársku časť a úžitkovú. Záhrada bola známa svojou krásou, po vojne však začala pustnúť a s postupným rozvojom okolia zanikla prakticky úplne. Prežili len malé časti so zachovanými skleníkmi či domčekom záhradníka.

Iniciatívu obnoviť záhradu spustilo Staré Mesto už v roku 2013 a po troškách začalo priestor čistiť a udržiavať. Na projekte pomáhali dobrovoľníci a otvorená pre verejnosť bola skôr príležitostne. V roku 2020 do procesu obnovy záhrady vstúpilo Hlavné mesto a pristúpilo k intenzívnejším prácam a sprístupňovaniu záhrady počas víkendov. Umiestnené tu boli hracie prvky pre deti, mobiliár, mostíky cez zamokrené časti záhrady (mokrade), drevené chodníčky alebo infotabule. Nezisková organizácia Národný trust tu zriadila komunitnú záhradu.

Záhrada je dnes otvorená už nastálo a má ponúknuť ďalšie možnosti vyžitia, ktoré nie je možné realizovať v Horskom parku. „Otvorením Prϋger-Wallnerovej záhrady sprístupňujeme pre Bratislavčanov a Bratislavčanky 2,5 hektára nového parku,“ povedal primátor hlavného mesta Bratislavy Matúš Vallo. „Rozširujeme tak obľúbenú lokalitu Korzo Horský park, kde budú môcť rodiny s deťmi, ale aj športovci či návštevníci plnohodnotne stráviť celý deň. V areáli záhrady pripravujeme program a aktivity, ktoré budú prepájať ľudí všetkých vekových kategórií.“

V priebehu tohto mesiaca by sa mala zároveň spustiť rekonštrukcia domčeku a skleníkov, kde je naplánované komunitné centrum, ekocentrum či letná čitáreň s expozíciou. Vzniknúť tu má aj oddychový priestor, výstavný priestor a možnosť pestovania ovocia a zeleniny. Dokončenie obnovy je naplánované na jeseň. Spolu so záhradou tak vznikne spoločný, rekreačno-edukačný areál. Mesto si k jeho tvorbe prizvalo expertku v oblasti krajinnej architektúry Tamaru Reháčkovú a označuje ho za modelový príklad prírodnej záhrady.

Oprava priestoru pred krčmou Funus. Výrazne tu bude využitá dlažba. Zdroj: Michal Schnorrer / Facebook

Všetko tak nasvedčuje tomu, že v tejto časti Bratislavy vznikne skutočne mimoriadne atraktívny verejný priestor, možno jedno z najkrajších rekreačných území v meste. Slovenská metropola nepostráda krásne prírodné a krajinárske oblasti či lokality, súvisiaca vybavenosť či úroveň verejného priestoru je však nezriedka nízka. V tomto prípade by to ale mohlo byť inak. Korzo Horský park sa skutočne mení na zelenú alternatívu tradičného korza.

Pri podobných projektoch však netreba zabúdať na komplikácie, ktoré môže prílišná popularita priniesť. V dôsledku záujmu stoviek, možno tisícov ľudí o návštevu lokality sa výrazne zvýšia nároky na zabezpečenie dopravnej dostupnosti alebo prítomnosti určitých typov vybavenosti. Do lokality dnes premáva jedna linka verejnej dopravy, no s vozidlami, ktoré pripomínajú skôr mikrobus. Zlepšeniu obsluhy by preto možno pomohol častejší interval spojov, keďže linka 147 priváža návštevníkov aj k pamätníku Slavín, ktorý je tiež obľúbeným miestom návštev.

Takisto je namieste, aby sa v dôsledku zvýšenej atraktivity zlepšila aj bezpečnosť Horského parku. Občianske združenie OZ Hrad Slavín upozorňuje na neúnosnosť súčasnej situácie, kedy nedochádza k adekvátnej starostlivosti o zeleň v parku v záujme bezzásahovosti. Súčasné vedenie mesta dokonca odmieta aj odstraňovanie suchých konárov či stromov v bezprostrednej blízkosti využívaných cestičiek. Bratislavské noviny dodávajú, že z tohto dôvodu bolo uzavreté aj jedno z detských ihrísk.

Snahu mesta o bezzásahovosť v Horskom parku považujem za nesprávnu – predsa len nejde o Bratislavský lesopark, ale o prírodný park, ktorý ma les len pripomínať. Určitá miera „divokosti“ je namieste, určite však nie v prípade, kedy ohrozuje bezpečnosť návštevníkov. Ak teda Hlavné mesto skutočne odmieta odstraňovať potenciálne nebezpečné stromy v bezprostrednej blízkosti cestičiek alebo ihrísk, ide o krajne nezodpovedný krok a prístup, ktorý treba okamžite zmeniť. Aj z Bratislavy sú známe prípady, kedy narušené padajúce stromy spôsobili straty na majetku a, bohužiaľ, aj na životoch.

Ak sa tieto veci zmenia, potom bude možno o posledných krokoch v okolí Horského parku hovoriť len v superlatívoch. Pre kvalitu života v meste ide o nesmierne dôležité územie, ktoré si musí zachovať súčasný pokojný a zelený charakter. Zároveň ho však musí rozvinúť ďalšími úpravami priestranstiev, povrchov, mobiliáru a či doplnením služieb. Vzniknúť tak môže miesto, ktoré bude ešte výraznejším a pozitívnym spôsobom spoluvytvárať identitu metropoly.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.