Bratislavu by bolo možné donedávna označiť ako mesto s katastrofálnym verejným priestorom, pomaly sa to ale mení. V posledných rokoch bola úprava zanedbaných alebo nefunkčných plôch medzi kľúčovými prioritami. Postupne tak pribúdajú nové lokality a body pre trávenie voľného času vo vysoko kultivovanom prostredí.
Stav verejného priestoru v slovenskom hlavnom meste bol donedávna nanajvýš kritický a stále ostáva v zlom stave. Na mnohých uliciach, námestiach či parkoch je vidno dlhodobý investičný dlh a slabú údržbu, k čomu sa pridáva(la) záplava vonkajšej reklamy, graffitov alebo parkujúcich áut. To všetko prispievalo k zlému obrazu mesta v očiach obyvateľov i návštevníkov aj k jeho ďalšej degradácii.
Už niekoľko rokov sa ale situácia krok po kroku mení. Verejný priestor sa dostal do popredia záujmu, pričom samosprávy – Hlavné mesto aj mestské časti – sa snažia intenzívnejšie pracovať na jeho zlepšovaní. Okrem veľkých strategických krokov, ako je parkovacia politika, obmedzenie vonkajšej reklamy v Územnom pláne, zákaz parkovania na chodníkoch alebo prijatie manuálu verejného priestoru, realizujú aj konkrétne zásahy.
Aktívny je predovšetkým Magistrát v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). Ešte pred časom rozbehol iniciatívu Živé miesta, ktorej cieľom je obnoviť viaceré prehliadané a zanedbávané plochy. Z desiatok projektov sa už viacero zrealizovalo, aktuálne sa pracuje na ďalších. K najviditeľnejším zásahom patria úpravy parčíka na nároží Legionárskej a Radlinského alebo revitalizácia parčíka na Dunajskej.
Na Legionárskej sa už aktuálne finišuje s úpravou zelenej plochy v susedstve Študentského domova Jura Hronca. Rekonštrukcia priniesla obnovu busty Sama Chalupku od sochára Pavla Chrťana a úpravu jej predpolia, vznik vodopriepustných peších chodníkov z prírodných materiálov, nadväzujúcich na predtým vyšliapané trasy, nové osvetlenie či vyčlenenie výbehu pre psov. Plánované vodozádržné opatrenia budú využívať dažďovú vodu zo striech internátu. V rámci mobiliáru sa osadia napríklad lavičky, odpadkové koše a cyklostojany.
Obnova priniesla aj odstránenie šiestich stromov a časti kríkov. Nahradené však budú 15 novými stromami a novými krami či popínavkami. K novej zeleni treba pripočítať výsadbu v rámci prvej etapy z roku 2020, kedy boli vysadené sakury v spolupráci s Veľvyslanectvom Japonského cisárstva pri príležitosti 100. výročia vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom.
Revitalizáciu parku na Legionárskej naplánoval Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s krajinným architektom Eugenom Guldanom. V projekte vystupuje ako partner aj Slovenská technická univerzita (STU). Cena za dielo je 493.433,16 eur.
K dokončeniu sa chýli aj úprava parčíka na Dunajskej. Orientovaná je najmä na deti. V rámci celkovej obnovy priestoru došlo k rozšíreniu vstupnej brány, rekonštrukcii a doplneniu oplotenia, doplneniu zelene, vytvoreniu nových dopadových plôch alebo k vybudovaniu kvalitnejších herných prvkov. Má ísť najmä o jemnú terénnu modeláciu v kombinácii s detskou vodnou hrou s vodozádržnou funkciou. Došlo aj k výmene povrchov.
Autorom obnovy je opäť krajinný architekt Eugen Guldan v spolupráci s MIBom. Na revitalizáciu dobre nadväzuje rekonštrukcia Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej, priamo naproti parčíku. Vzniká tak príjemná lokalita, ktorá bude ešte lákavejšia pre rodiny. Napomáhajú k tomu aj gastronomické prevádzky, paradoxne aj veľká pivná záhrada v susedstve.
Okrem mesta sú aktívne aj mestské časti a ich partneri. Z nedávnych udalostí možno spomenúť dokončenie prvej etapy výstavby Olympijského námestia v Novom Meste. Vďaka aktivitám Slovenského olympijského a športového výboru sa parčík medzi Domom športu a plavárňou Pasienky premenil na priestor s charakterom námestia. Podľa iniciátora má lokalita pripomínať olympizmus a šport. Parčík si síce zachová funkciu oddychového miesta pre verejnosť, bude sa ale zároveň využívať na zhromaždenia slovenských športových výprav.
V rámci prvej etapy boli vytvorené nové spevnené plochy, sedenie či označenie námestia s olympijskými kruhmi. Zrealizovali sa aj elektroinštalačné práce, závlahové systémy a zdravotechnika. Dobudovať ostáva druhú etapu, ktorá zahŕňa rekonštrukciu fontány aj zreštaurovanie umeleckého diela od sochára Pavla Tótha. Dokončená má byť ešte pred začiatkom Letných olympijských hier v Paríži.
Síce neveľká, ale symbolicky významná úprava od kancelárie Cubedesign dobre nadväzuje na nedávnu rekonštrukciu Domu športu, v rámci ktorej v budove vzniklo Slovenské olympijské a športové múzeum. Z lokálnych projektov, ďalej rozvíjajúcich športový charakter lokality, možno spomenúť aj čiastočnú rekonštrukciu plavárne Pasienky.
V Starom Meste sa napokon v týchto dňoch dokončuje rekonštrukcia Grassalkovichovej (alebo Prezidentskej) záhrady. Zameraná je na zvýšenie odolnosti voči klimatickým zmenám a zadržiavanie dažďovej vody. Vysadených bolo 84 stromov, vybudovaný bol nový zavlažovací systém, zabudované boli viaceré obrubníky a schodisko prešlo výraznou obnovou. Samospráva ďalej dopĺňa, že osadila rozvody verejného osvetlenia a zhotovila prvú vrstvu mlatových chodníkov. Čaká sa ešte na doplnenie mobiliáru.
Mestská časť sľubuje, že záhradu otvorí na jar. Tento termín zdôvodňuje potrebou dobrého sadnutia mlatových chodníkov a zakorenenia rastlín. Projekt bol spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja, náklady presiahli milión eur. Autorom obnovy je architektka Tamara Reháčková, príp. ešte Marián Marcinka.
K ďalším zásahom vo verejnom priestore patria projekty v Rači – teda budovanie parčíka na Strelkovej alebo námestia vo Východnom – a vo Vrakuni. Tu sa pracuje na premene verejného priestoru pri zdravotnom stredisku Bebravská. V susedstve rušnej Kazanskej vznikne nový park a priestor pre podujatia.
V najbližších rokoch by chcelo mesto pokračovať v Živých miestach, narážať však bude na obmedzený rozpočet. Nedostatok peňazí je taký akútny, že sa najvýznamnejší projekt v oblasti verejného priestoru v Bratislave, obnova Námestia SNP a Kamenného námestia, bude postupne realizovať až do roku 2035. Daným tempom sa naozaj prudké zvýšenie kvality verejných priestranstiev očakávať nedá.
V tomto smere ostáva len dúfať, že v budúcnosti prídu zmeny, ktoré prispejú k zvýšeniu rozpočtov samospráv, predovšetkým bratislavských. V opačnom prípade sa bude mesto okrášľovať len pomaly. Nebude schopné držať krok nielen s metropolami v blízkych európskych krajinách, ale ani len s Trnavou, ktorá je v tomto smere slovenským lídrom.
Pozrite si obnovu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre