Adrian Gubčo 16.11.2021 16:51

Hlavné mesto spúšťa rekonštrukciu fontány Družba na Námestí slobody

V najbližších dňoch sa spustia rekonštrukčné práce na najväčšej fontáne na Slovensku – na fontáne Družba na Námestí slobody. Zásadnejšou obnovou neprešla od svojho vzniku v roku 1980, od roku 2007 bola pre zlý stav nefunkčná. Zmeniť by sa to malo približne o rok. V priebehu budúceho roka sa zároveň obnovia rekonštrukčné práce na samotnom námestí.

Zdroj: 2021

Hlavné mesto spolu s Generálnym investorom Bratislavy (GIB) odovzdali fontánu Družba zhotoviteľovi FERRMONT a.s., čím sa začala oprava najväčšej fontány v Bratislave. Spustenie prác ohlásilo vedenie mesta počas dnešnej tlačovej konferencie priamo na Námestí slobody. Zhotoviteľ má fontánu v najbližších dňoch ohradiť a na rekonštrukcii bude pracovať minimálne rok. Oprava objektu je vnímaná ako prvá etapa rekonštrukcie celého námestia, pričom druhá sa spustí ešte v priebehu budúceho roka.

Dôvodom veľkej obnovy je katastrofálny stav fontány, ktorá dlhodobo chátra. Ako uvádza Hlavné mesto, Družba je v havarijnom stave, nefungujú čerpadlá, elektroinštalácia a poškodená je aj hydroizolácia bazénov. Taktiež je narušená statika 12-tonového kvetu, ktorý tvorí dominantu celého diela. Väčšina technického zázemia fontány sa nachádza v podzemnej strojovni, ktorá je situovaná priamo pod fontánou. Kvôli jej zlému stavu ju museli v roku 2007 vypustiť. Poškodená je aj dlažba v dotyku s fontánou.

Po obnove by sa mala vo väčšej miere sprístupniť verejnosti. Ľudia tak budú môcť vojsť priamo do priestoru bývalých bazénov a osviežiť sa, najmä počas horúcich letných dní. Družba by mala byť zároveň menej náročná na spotrebu vody. Mesto pripomína, že vo fontáne s priemerom 45 metrov sa nachádzalo v bazénoch až 2-tisíc metrov kubických vody. Pôvodná podoba fontány sa tak upraví, nové riešenie však bolo konzultované s dedičmi pôvodných autorov, architektov Virgila Droppu a Juraja Hlavicu (autori architektonického riešenia) a sochárov Karola Lacka, Tibora Bártfaya* a Juraja Hovorku. Zachovaná ostáva plastika Lipový kvet aj napeňovacie trysky.

„Som rád, že vraciame život ďalšej ikonickej stavbe v našom meste,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Dlhoočakávaná komplexná revitalizácia Námestia slobody štartuje práve opravou fontány, ktorá patrí medzi najväčšie na celom Slovensku. V prvej polovici budúceho roka sa začnú práce aj na samotnom námestí. Družba má tvar rozvíjajúceho sa lipového kvetu, ktorý symbolizuje priateľstvo a mier medzi národmi. Toto posolstvo je aj v týchto dňoch viac než aktuálne.“ Primátor nie celkom presne odkazuje na rekonštrukciu, ktorá bola naplánovaná už v roku 2017 a čiastočne sa začala realizovať v roku 2018.

Hlavné mesto vtedy zorganizovalo architektonickú súťaž, v ktorej sa presadili architekti z kancelárie 2021. Hlavnou filozofiou ich návrhu bolo nenásilnými zásahmi zlepšiť rekreačný a pobytový potenciál námestia bez zmeny pôvodného konceptu. V roku 2018 sa s podporou developera HB Reavis zrealizovali prvé úpravy – vydláždená plocha, kedysi umiestnená pred sochou Klementa Gottwalda, bola premenená na trávnik, vzniklo tu outdoorové fitness a upravené boli niektoré plochy z dlažby na betón. Časť trávnatých plôch vo vyvýšených záhonoch bola upravená a dostala závlahu.

Po nástupe súčasného vedenia Hlavného mesta došlo k pozastaveniu prác a k projekčným úpravám. Významná časť kancelárie 2021 začala zároveň pracovať pre novozaložený Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). „Náš návrh revitalizácie Námestia slobody rešpektuje jeho pôvodný charakter, do ktorého prináša jemné zmeny,“ vysvetľuje Peter Lényi, jeden z autorov návrhu z ateliéru 2021 (a riaditeľ Sekcie súťaží na MIBe). „Priestor bude viac prispôsobený verejným podujatiam, ktoré sa tu historicky dejú. Fontána bude upravená tak, že návštevníci budú do nej môcť vstúpiť, aby sa schladili počas letných dní. Na námestí navrhujeme výsadbu nových stromov,  sprístupnenie časti vyvýšených záhonov a tiež detské ihrisko. Plánuje sa nový mobiliár, pričom smetné koše a lampy verejného osvetlenia majú citlivo nadviazať na pôvodný kvalitný dizajn. Pri lavičkách sa uvažuje s replikami pôvodného dizajnu s kvalitnejšou povrchovou úpravou.“

Návrh pôvodne predpokladal aj doplnenie nových objektov, „folies“, ktoré by námestiu dodali ucelenejší charakter. Jeden zo záhonov smerom k Úradu vlády sa má odstrániť, aby sa Námestie slobody stalo kľúčovým priestorom pre organizáciu verejných zhromaždení a demonštrácií. Doplnené tu malo byť aj umelecké dielo, odkazujúce na 17. november 1989.

Či bude aj toto súčasťou budúcoročnej rekonštrukcie, mesto neupresnilo. Pôjde však o súčasť iniciatívy Živé miesta, ktorej cieľom je rýchla premena viacerých zanedbaných verejných priestranstiev. Realizácia týchto objektov a úprav (azda s výnimkou odstránenia záhonu) by mohla narušiť dokončenie ešte pred voľbami v novembri 2022, preto predpokladám, že na ich dobudovanie príde neskôr.

Zdroj: 2021

Tak ako fontána Družba, tak ani Námestie slobody neprešlo od jeho prestavby do súčasnej podoby výraznejšou rekonštrukciou. Ide pritom o jedno z (podľa pôvodnej predstavy) najreprezentatívnejších námestí v Bratislavy a srdce univerzitnej a vládnej štvrte. Za socializmu bolo nazývané Gottwaldovo námestie a okrem fontány bolo jeho dominantou aj monumentálne súsošie Klementa Gottwalda a jeho súdruhov. Odstránené bolo v rokoch 1992-1994.

Pred vznikom súčasnej podoby námestia bola plocha parkovo upravená iba čiastočne, a aj k tejto úprave došlo až po Druhej svetovej vojne. Dovtedy išlo o prašné a nezastavané územie, kde sa parkovalo, ľudia si zvykli púšťať šarkany, kde zastavovali cirkusy alebo sa výnimočne organizovali vojenské prehliadky a cvičenia. Napriek tomu sa dlhodobo rátalo s tým, že tu vznikne mimoriadne dôležitý verejný priestor. Prvé vízie sa vyskytli ešte za monarchie, nasledované úvahami z obdobia Prvej republiky aj Slovenského štátu.

Práve za existencie vojnového Slovenského štátu získalo rysy, ktoré viedli k zisku jeho súčasnej podoby. V architektonickej súťaži na Vládnu štvrť sa síce najviac presadil návrh českého architekta Josefa Gočára, v praxi sa však nadviazalo najmä na víziu talianskych architektov Ernesta B. La Padulu a Adalberta Liberu. Po vojne tu jeden z prvých projektov, budovu Ústrednej poštovej správy (dnes Ministerstvo dopravy a výstavby SR) realizovali architekti Štefan Lukačovič a Eugen Kramár, ktorí sa taktiež zúčastnili súťaže na Vládnu štvrť a inšpirovali sa talianskou koncepciou. Ďalšie budovy, patriace STU, s ňou sú v úplnom súlade.

Námestie slobody tak ostáva jedným z mála dotvorených verejných priestranstiev, ktoré boli plne vybudované podľa pôvodných predstáv o vzniku reprezentatívnej plochy (chýba tu azda len Hrob neznámeho vojaka). V Bratislave je len málo iných miest, z ktorých by boli tak zrejmé metropolitné ambície mesta, a to aj napriek „abstraktnej monumentalite“ architektúry, reprezentujúcej autoritatívne režimy. Zjemňuje ju práve zelená úprava, navyše sa námestie po realizácii výsledkov súťaže z roku 2017 stane ešte demokratickejším.

V každom prípade, doterajšia absencia údržby je hanbou. Dá sa súhlasiť s hodnoteniami kritikov architektúry, že zanedbané a zničené Námestie slobody dobre prezentuje Bratislavu ako „mesto bez vlastností“. Je však čas, aby sa Bratislava posunula a už takýmto mestom nebola. Za posledné desaťročie prekonala pozoruhodný rozvoj, po ktorom časti metropoly radikálne zmenili svoj charakter a aj naďalej ho menia. Rovnako sa začína prehodnocovať doterajší prístup k verejnému priestoru či mestskému prostrediu. Aspoň do istej miery sa zdá, že sa slovenské hlavné mesto konečne posúva (alebo chce posunúť) k európskym metropolám, po čom túži už viac ako storočie.

Aby sa tak stalo, musí získať priestranstvá, ktoré budú spájať kvalitu na individuálnej úrovni s architektonickou a urbanistickou reprezentáciou štátotvornosti. Námestie slobody, ktorého veľkorysé rozmery a architektúra sa spája s ľudskou mierkou zelene, je na to ideálnym kandidátom. Jeho kvalitná premena môže byť symbolom transformácie Bratislavy na mesto vyššej úrovne – a skutočne hodnotné hlavné mesto.

Už včera tak bolo na rekonštrukciu neskoro. Ostáva len dúfať, že aktuálny projekt bude dokončený čo najskôr a na špičkovej úrovni, akú si tento popredný verejný priestor v štáte zaslúži.

*Tibor Bartfay a Karol Lacko boli autormi súsošia Klementa Gottwald. Akad. soch. Juraj Hovorka je jediným autorom výtvarného riešenia fontány Družba.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.