Adrian Gubčo 22.11.2019 11:00

Na Námestí Slobody vznikne Pamätník demokratickej revolúcie 1989

V priebehu budúceho roka by mohol na Námestí Slobody vzniknúť nový pamätník. Iniciatíva za Pamätník demokratickej revolúcie 1989 predstavila pred niekoľkými dňami návrh pripomienky na revolučné udalosti, ktorú chce Hlavné mesto podporiť a pamätník čoskoro zrealizovať.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Tento krok nadväzuje na uznesenie Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislava ešte z roku 2014, v rámci ktorého sa poslanci zaviazali k podpore vzniku pripomienky novembrových udalostí na Námestí Slobody. Na základe prijatého uznesenia zorganizovala iniciatíva v rokoch 2014 až 2019 v dvoch kolách verejnú anonymnú súťaž, pričom v porote bolo viacero popredných osobností z oblasti architektúry, umenia a kultúry všeobecne.

Po prvom kole v roku 2014, kedy bolo vybratých 6 najlepších návrhov, prebehlo druhé kolo na prelome rokov 2018 a 2019. Porota sa zhodla na najlepšom riešení, ktorým bol návrh architektov Emanuela Zatlukaja z Architekti Šebo Lichý, Branislava Lackoviča z TXT Architekti a sochára Jakuba Trajtera zo Sculpture studio.

Ich návrh je založený na motíve stôp protestujúceho davu ako symbolu občianskeho odporu, ktorý neustúpil, ale ani sa neznížil k násilnej pomste, vďaka čomu revolúcia dostala meno „nežná“. Daný návrh je v súlade s koncepciou rekonštrukcie Námestia Slobody, ktorá prebieha od roku 2018 a ktorej autorom sú kancelárie 2021 a LABAK. Pamätník nie je podľa poroty patetický, nevytvára konkurenciu dominante v podobe fontány Lipový kvet a materiálovým riešením odkazuje na iný tematicky podobný pomník, Bránu slobody v Devíne.

Súhlas s návrhom pamätníka potvrdila aj Komisia pre pamätníky a výtvarné zásahy do verejného priestoru. V najbližšej dobe bude potrebné dopracovať návrh, vytvoriť projekt, definovať detaily a pripraviť rozpočet. Mesto sa bude príprave venovať tak, aby v priebehu roka 2020 bolo dielo zrealizované.

V Bratislave pribudlo aj nové námestie. Zdroj: Tomáš Benedikovič / Denník N

Komorný a triezvy pamätník bude dobrým doplnkom Námestia Slobody, ktoré je s novembrovými udalosťami v roku 1989 historicky spojené. Iniciatíva za osadenie diela je dlhodobá a téma pamätníku je spätá aj s názvom námestia. V zmysle koncepcie umiestňovania pamätníkov a sôch totiž platí úzus, že tieto by mali byť umiestňované na priestranstvách, ktoré sú po udalostiach či osobnostiach aj pomenované.

V Hlavnom meste nejde o jedinú formu pripomienky revolúcie. Len pred niekoľkými dňami sa oficiálne premenovala časť Námestia SNP – priestor pred objektom Starej tržnice - na Námestie nežnej revolúcie. V tomto prípade návrhu nepredchádzala dlhodobejšia odborná a spoločenská diskusia, Hlavné mesto nedostatočne vysvetlilo, prečo by po tejto udalosti mal byť pomenovaný akurát tento tradičný priestor so zaužívaným názvom a naostatok, došlo aj ku kontroverzii, kedy sa proti návrhu postavili združenia bojovníkov proti fašizmu, keďže sa takto „zmenšilo“ Námestie SNP. Paradoxom ostáva, že pamätník revolúcie nebude na námestí po revolúcii pomenovanom. 

Je nepochybné, že 17. november 1989 a udalosti, ktoré po ňom nastali, patria ku kľúčovým momentom v dejinách Slovenska a ako také si zaslúžia nielen verejný priestor, ktorý je po nich pomenovaný, ale aj takú formu tohto priestoru, ktorá bude dostatočne dôstojná – čo znamená veľkosť aj kvalitu priestranstva. V iných metropolách sú po takto významných udalostiach pomenovávané najväčšie a najvýznamnejšie námestia, ulice alebo parky, kým v Bratislave ide o zvyškové priestory, čo vyvoláva domnienky, či nejde viac o politickú kampaň.

Nejde totiž o jediný prípad. Podobným je aj vznik Námestia T. G. Masaryka pred Slovenským národným múzeom, ktoré v skutočnosti nie je námestím, len rozšíreným nárožím pred budovou. Historická úloha prvého československého prezidenta je taktiež mimoriadna, na čo Bratislava (alebo mestská časť Staré Mesto) zareagovala pomenovaním banálneho priestoru pred vstupom do budovy.

Ešte horší príklad je Námestie republiky, kde si mestská časť Petržalka poctila svoj štát trávnikom medzi panelákmi. Medzičasom, kontroverzné názvy ako Námestie hraničiarov alebo Lenardova (Bratislavský rodák Philipp Lenard bol nielen významný fyzik a držiteľ Nobelovej ceny, ale aj horlivý nacista) zostávajú nezmenené.

Pomenovávanie verejných priestranstiev tvorí dôležitú súčasť identity mesta a jeho štvrtí a malo by byť brané s plnou vážnosťou. V blízkej dobe sa očakáva vznik niekoľkých nových štvrtí, pričom jedna z nich – Nové Lido – priamo rozšíri centrum mesta a má obsahovať veľkorysé verejné priestranstvá. Ide o príležitosť pre vznik dôstojných pripomienok na dôležité historické udalosti a osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju slovenskej demokracie, kultúry alebo vedy.

Lepšie mesto sa buduje aj takýmito „drobnosťami“, ktoré ukazujú, aké hodnoty sa pestujú a ako je nastavená miestna kultúra. To následne ovplyvňuje spoločenskú klímu a tým pádom aj množstvo rozličných aktivít: podporu podnikania či inovácií, dôraz na kreativitu, podporu tolerancie a slobody a mnohé ďalšie.

Táto téma by nemala ostať zanedbaná - práve naopak, mala by byť riešená rovnako podrobne, ako projekty revitalizácií alebo koncepty architektonických súťaží.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.