Bratislava by mala konečne získať Hrob neznámeho vojaka. Pamätník, ktorým si Slovensko uctí vojakov, padlých v ozbrojených konfliktoch, má byť dôležitým miestom národného významu, kde sa budú organizovať spomienkové slávnosti. Problémom je však jeho uvažované umiestnenie – nachádzať sa má v parku na Rázusovom nábreží. Návrh napriek tomu schválili staromestskí poslanci.
Slovensko dnes patrí k nemnohým európskym štátom, ktoré takýmto pietnym miestom vo svojej metropole nedisponujú. Vo všetkých susedných krajinách sú Hroby neznámeho vojaka súčasťou najmonumentálnejších verejných priestranstiev. Štáty si tak symbolicky ctia obety a hrdinstvo ľudí, ktorí nasadili život v boji proti utláčaniu či okupácii, pričom ich ostatky sa nepodarilo identifikovať. Anonymita človeka, pochovaného v tomto hrobe, odkazuje na všetkých padlých.
Hanebný stav sa Vláda SR rozhodla riešiť ešte v roku 2019, kedy sa rozhodlo o vzniku Hrobu neznámeho vojaka a finančnej podpore zámeru. Slovensko vtedy chcelo do projektu vložiť 820-tisíc eur. V tom čase bola vybratá aj lokalita – Hrob neznámeho vojaka mal vzniknúť v mestskej časti Staré Mesto, v priestore medzi Leškovou ulicou a Úradom vlády Slovenskej republiky. Využitý tak mal byť dnes veľmi zanedbaný park, v ktorého strede sa nachádza socha komunistu a odbojára Mareka Čulena.
Ministerstvo obrany SR vtedy informovalo, že priestor musí mať rozmery najmenej 30 x 50 metrov a jeho súčasťou má byť monument, umiestnený pred čelom vojnového hrobu s ostatkami neznámej vojnovej obete. Umelecké stvárnenie malo byť predmetom verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže. Súčasťou mala byť aj úprava okolia monumentu – vzniknúť mala prístupová komunikácia a vybudovať pevná nástupná plocha pre účastníkov pietnych aktov, čestnú vojenskú jednotku a hudbu, vyriešiť sa malo umiestnenie stožiarov pre vlajky. Priestor by bol dotvorený lavičkami, osvetlením a bol by neustále monitorovaný.
Voči tomuto návrhu sa však zdvihol odpor zo strany zastupiteľov mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Navrhované priestranstvo vraj bolo nedôstojné a jeho úroveň mali narúšať blízke línie električiek a trolejbusov. Miestne zastupiteľstvo sa na tomto postoji zhodlo a požiadalo o zrušenie uznesenia Vlády SR aj alokovania financií do projektu – tieto sa mali radšej investovať do obnovy oplotenia Prezidentskej záhrady. Za ideálne miesto pre umiestnenie Hrobu neznámeho vojaka bola označená centrálna hala pamätníka na Slavíne. Na základe rozhodnutia zastupiteľstva zas Metropolitný inštitút Bratislavy ukončil prípravy na architektonickú súťaž.
Ministerstvo obrany SR vtedy skonštatovalo, že rozhodnutie Starého Mesta aj Hlavného mesta rešpektuje (úlohu nájsť miesto prenieslo práve na samosprávu), no vyjadrilo nádej, že sa nájde spoločný konsenzus. Dnes všetko nasvedčuje tomu, že sa našiel: staromestskí poslanci na svojom ostatnom zastupiteľstve schválili návrh na vytvorenie Hrobu neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží, v priestore medzi Propelerom a pamätníkom bulharských partizánov v nábrežnom parku. Hlavné mesto má podobu pietneho miesta preriešiť súťažou, Staré Mesto zas zrevitalizuje plochu až po Slovenské národné múzeum.
Podľa oficiálnej tlačovej správy, „monument má nadčasovým umeleckým stvárnením symbolizovať patriotizmus a heroizmus občanov štátu, ktorí do posledného písmena naplnili slová prísahy“. V tejto chvíli každopádne nie je o jeho podobe nič známe, financie však budú opäť z rezervy Úradu vlády SR a pôjde o pôvodných 820-tisíc eur (oplotenie záhrady sa upravovalo len minimálne). Ministerstvo obrany SR je údajne s návrhom umiestnenia spokojné, kým Staré Mesto chce takto „umocniť význam“ tejto časti nábrežia Dunaja a architektonicky dotvoriť prostredie.
Riešenie a revitalizácia verejného priestoru okolia pamätníka má nadviazať na obnovu, ktorú tu Staré Mesto v spolupráci so súkromným investorom zrealizovalo počas tohto leta. Kedy Hrob neznámeho vojaka vznikne, ešte nie je známe.
Na tomto mieste však nebudem tajiť, že by som bol rád, keby na Rázusovom nábreží nevznikol nikdy. Uvažované umiestnenie pamätníka považujem za chybu snáď zo všetkých možných hľadísk. Na nábreží nedáva tento zámer absolútne žiaden zmysel z urbanistického, symbolického, priestorového, koncepčného ani organizačného hľadiska. Pripomína skôr pokračovanie nemohúcnosti Starého Mesta aj bratislavského Magistrátu, ktoré si nevedia s nábrežím vôbec počať, a preto ho vypĺňajú množstvom prvkov, ktoré tam nemajú čo robiť. Hrob neznámeho vojaka je preto ďalším zlým nápadom.
V prvom rade, priestor, kde má Hrob neznámeho vojaka podľa tejto predstavy vzniknúť, bol historicky komponovaný ako miesto vyústenia Korza do nábrežia a srdce bratislavskej promenády. Hlavná urbanistická a pohľadová os smeruje z pravého brehu Dunaja cez Námestie Ľudovíta Štúra, správne dotvoreného monumentálnou sochou, smerom k veži Starej radnice. Priečnou osou je nábrežná komunikácia, ktorá by mala mať charakter mestského bulváru s priestorom pre prechádzky a promenádu. Park na Rázusovom nábreží túto funkciu vhodne rozvíja. Miesto, kde sa osi križujú, by ale malo byť voľné ako stretávací bod, a nemať konkurenciu v podobe monumentu národného významu.
Charakter priestoru rešpektuje napríklad jednoduchý a moderný objekt Propeleru, ktorý je vyosený, aby nenarúšal hlavnú líniu. Vyosený môže byť aj nový monument, jeho priestorové požiadavky sú ale príliš rozsiahle (hoci sa zmenšili na 22 x 22 metrov). Akákoľvek udalosť alebo spomienka, ktorá sa tu bude organizovať, bude v provizórnych podmienkach v zúženom mieste medzi cestou a promenádou. Podujatia môžu negatívne ovplyvniť pohyb peších, cyklistov, ale aj verejnej či individuálnej dopravy (hoci starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová tvrdí, že nie). Predpokladať sa dá narušenie prístupu k parku, ktorý je na bratislavské pomery veľmi dobre udržiavaný a zároveň sa nachádza presne tam, kde má byť.
Naostatok, zo symbolického hľadiska nie je dôvod, prečo by mal byť Hrob neznámeho vojaka práve tu. Nejde o miesto, historicky spojené s vojenstvom, pripomienkou oslobodzovacích bojov, Slovenským národným povstaním ani osobnosťami vojenskej histórie. Martin Rázus bol politik a literát, nie vojak, a nie je pripomínaný v súvislosti s nasadením svojho života v boji. Existujúce pamätníky bulharských partizánov alebo Dunajskej flotily nemajú taký význam, aby ospravedlňovali umiestnenie monumentu práve tu.
Vízia Starého Mesta je tak dôsledkom dlhodobej neschopnosti nájsť vhodnejšie miesto. Vybraté preto bolo nábrežie, účinne fungujúce ako sklad rozličných pamätníkov a sôch, ktoré sú tu osádzané podľa aktuálnych nálad. Je zaujímavé, že dopravný ruch už v tomto prípade neprekáža, hoci je oveľa výraznejší ako pri Úrade vlády a Leškovej ulici. Radikálne vyšší je aj oproti Prezidentskej záhrade, ktorá bola ďalšou navrhovanou lokalitou. Staré Mesto ju rázne odmietlo.
Bez ohľadu na zúfalý výber miesta, všetky strany – okrem Ministerstva obrany SR aj Hlavné mesto SR Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy či Pamiatkový úrad SR – sa údajne s návrhom stotožnili. Staré Mesto sa ani netají, že si od vzniku monumentu sľubuje hlavne nadviazanie na svoj nekoncepčný projekt revitalizácie nábrežia.
Hoci je Bratislava hlavným mestom nezávislého štátu už takmer tri desaťročia, dosiaľ sa nezdá, že by to konkrétne politiky a zásahy vo verejnom priestore nejako rešpektovali. Mnohé štátne inštitúcie najvyššej úrovne sídlia v zanedbaných budovách alebo sa sťahujú do súkromných objektov s komerčnými nájmami, ďalšie reprezentatívne objekty doteraz neboli vybudované, verejné priestory vo vládnej štvrti chradnú, chýba taká bazálna štátotvorná vec, ako Hrob neznámeho vojaka, a napokon, nábrežie rieky, súčasť najtypickejšej veduty v štáte, je v skrumážou rozličných drobných zásahov bez vzájomného prepojenia. Najnovšia idea je príkladom toho, že dosiaľ sme sa nenaučili narábať s Bratislavou ako s metropolou a mesto lepíme ako deti plastelínu.
Ľavobrežné nábrežie Dunaja je bez preháňania najdôležitejším verejným priestorom v štáte. Nie je ním Námestie SNP ani Námestie Slobody, ktoré majú síce tiež národný význam, ale nedefinujú mesto ani republiku do takej miery ako nábrežie. Vďaka Dunaju je Bratislava slovenským mestom, a nad Dunajom stoja symboly štátnosti: Bratislavský hrad a slovenský parlament. Nachádzajú sa tu aj pylóny slovenskej kultúry, národná galéria, múzeum a divadlo. Podoba nábrežia by to mala reflektovať.
Už dávno mal byť priestor medzi Mostom Lanfranconi po Starý most predmetom veľkej urbanisticko-architektonicko-krajinárskej súťaže medzinárodného významu. Riešiť by mala všetko, počnúc prístupom k vode, cez riešenie dopravy (aj lodnej), výsadbu zelene, až po ilumináciu budov. A mala by riešiť aj filozofiu osádzania jednotlivých pamätníkov, sôch a monumentov. Ak by sa tak stalo, trúfnem si povedať, že Hrob neznámeho vojaka by medzi nimi nemal miesto. V prípade, že by sa skutočne nenašlo vhodnejšie miesto (o čom pochybujem), by však ale určite nebol na Rázusovom nábreží.
Ide opäť o jeden z ad-hoc nápadov Starého Mesta, ktoré už ukázalo, že nábrežie vie zohaviť cirkusantským ruským kolom alebo vložením reklamného smogu priamo do dlažby. Dláždenie je tu zároveň odlišné od ostatných povrchov v lokalite, hoci realizácia prebiehala v čase, kedy už mal MIB k dispozícii základné predstavy o budúcej podobe tzv. Bratislavskej dlažby. Týmto krokom naruší aj vlastnú, roky pripravovanú architektonickú súťaž na tzv. Južné predmestie, kedy chce zlepšiť verejné priestory medzi Hviezdoslavovým námestím a riekou.
Samotný monument môže byť na vysokej umeleckej a architektonickej úrovni a mať za sebou špičkových autorov. Do istej miery to ale bude aj na škodu. Za daných okolností je totiž pravdepodobné, že sa ho z úcty k tomu, čo symbolizuje, nikdy nikto nebude chcieť dotknúť. Bratislava tak získa naveky zlé riešenie bez možnosti nápravy.
Fotografie nábrežia z 17.10.2021.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre