Adrian Gubčo 10.06.2020 09:30

Šiesty bratislavský most spojili, odovzdaný bude na budúci rok

Budovanie diaľnice D4 prekonalo významný míľnik – za účasti zástupcov Ministerstva dopravy a výstavby a koncesionára, budujúceho diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7, teda tzv. nultý obchvat, boli spojené jednotlivé strany šiesteho bratislavského mosta cez Dunaj. Ministerstvo už hľadá aj meno pre kľúčovú stavbu v rámci jedného z najväčších infraštruktúrnych projektov v dejinách Slovenska.

Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Ako uvádza TASR, prechod cez Dunaj v rámci D4 predstavuje štyri navzájom prepojené mosty, prepojiť sa podarilo dva z nich – no práve tie kľúčové, nachádzajúce sa nad hlavným tokom Dunaja. Ich spojenie sa udialo za účasti ministrov, súčasného aj bývalého. „Samotného zhotoviteľa čaká ešte veľa práce, takže v tejto chvíli je potrebné poďakovať a oceniť dokončenie tejto stavby, ale zároveň aj popriať veľa úspechov aj so samotným dokončovaním,“ vyhlásil Andrej Doležal, aktuálny minister dopravy.

Význam tohto kroku potvrdzuje aj Michal Heerdt, generálny riaditeľ D4R7 Construction. „Ďalším naším cieľom je zrealizovanie aj zvyšných častí Dunajského súmostia, ktoré by sme chceli celé finálne odovzdať v roku 2021," priblížil. Most je súčasťou úseku D4 Jarovce – Ivanka-sever, ktorý prepojí diaľnice D2 a D1, a zároveň súboru stavieb, nazvaných Dunajské súmostie.

Dunajské súmostie pozostáva zo štyroch mostov s celkovou dĺžkou takmer tri kilometre, čím sa stáva prakticky najdhším mostom na Slovensku. Západné predmostie premosťuje Jarovecké rameno, ktoré je oblasťou obytných hausbótov, kvôli čomu tu nebolo možné postaviť viac ako 5 pilierov. Most ponad veslársku dráhu zas nemohol mať v kanáli žiaden pilier a musel byť minimálne štyri metre nad hladinou. Most cez Dunaj musel umožniť vytvoriť plavebný profil o šírke 150 metrov a s výškou 10 metrov. Nakoniec Východné predmostie má dĺžku vyše kilometra a vedie ponad chránené územia lužných lesov, kde musí zachovávať možnosť migrácie zveri a prináša aj revitalizáciu Biskupického ramena. Spojené boli Most cez Dunaj a Východné predmostie.

Most bude v režime 2+2 pruhy s rozšírenými krajnicami, takže bude teoreticky rozšíriteľný, bude mať dva bočné koridory o šírke 1,5 metra so zábranami proti vtákom, a chodníky pre chodcov a cyklistov o šírke tri metre po oboch stranách. Celková šírka mosta je tak 34,5 metra. Konštrukčne ide o typ mostu s dodatočne predpätým betónovým komorovým jadrom nosnej konštrukcie, tvorený jednou mostovkou s komorovým jadrom a dobudovanými konzolami priečneho rezu – t.j. komorový trámový most.

Technický návrh mostov je výsledkom súťaže na vypracovanie PPP projektu (verejno-súkromného partnerstva), ktorá zahŕňala aj projektovanie diaľnice. Spomedzi viacerých alternatív oproti pôvodne uvažovanému riešeniu bo vybratý návrh, ktorý údajne najlepšie spĺňal požiadavky na efektívnu, ekonomickú, estetickú a environmentálne udržateľnú výstavbu. To viedlo k úpravám diaľnice aj k zmenám konštrukcie mostov. Projektantom bola spoločnosť Dopravoprojekt v spolupráci s Torroja Ing. a BGG Consult.

Projekt D4 v úseku od Jaroviec až po Raču má celkovú dĺžku 27 kilometrov, obsahuje ďalších 53 mostov a 9 križovatiek. Priamo naňho nadväzuje projekt rýchlostnej cesty R7, ktorý má 32 kilometrov a vedie od križovatky Prievoz až po obec Holice. Obsahuje 37 mostov a 7 križovatiek. Prakticky dokončený je už úsek medzi križovatkou Ketelec (s D4) a Holicami.

Celkovo ide o najdrahší infraštruktúrny projekt v dejinách nezávislého Slovenska. Výška investície sa pohybuje na úrovni 1,9 miliardy eur. Koncesionárom projektu D4/R7 je spoločnosť Zero Bypass Limited, ktorá zabezpečuje financovanie, výstavbu a prevádzku obchvatu Bratislavy počas obdobia 30 rokov. D4R7 Construction je hlavným dodávateľom projektu.

Zdroj: Združenie Obchvat Nula

Hoci je najnovší most cez Dunaj ďalším technicky náročným dielom, projekt D4 a R7 ako taký je stíhaný problémami a kritikou. Tie sa týkajú nielen kontroverzného riešenia násypu pred vstupom na most pri Jarovciach, kde bol údajne použitý azbest, za čo bol zhotoviteľ obvinený z environmentálnej kriminality, ale aj podoby a konštrukcie mosta.

Pôvodný návrh totiž počítal so vznikom zaveseného mosta s dvomi mohutnými pylónmi, ktoré by boli výraznou dominantou v dunajskej krajine. Debata, či je v prírodnom prostredí vhodnejší takýto výrazný akcent alebo čo najmenej viditeľný prvok, by bola na mieste, prebehnúť však mala ešte dávno predtým, ako sa spustila jeho realizácia. Osobne považujem zvolené riešenie za chybné a mám obavu, že z estetického hľadiska bude najnovší bratislavský most hanbou.

Druhým problémom je konštrukcia pilierov, osadených priamo vo vodnom toku. Podľa Asociácie bratislavských vodáckych klubov boli totiž použité také piliere, ktoré neboli nikde vo svete použité pri riekach s podobnou rýchlosťou toku, ako je to v tomto prípade. Výsledkom môže byť zachytávanie naplavenín a vznik nebezpečných situácií pre vodákov a malé plavidlá. Konzorcium tieto obavy odmieta.

Ministerstvo už prirodzene v danej fáze výstavby nemôže niektoré z týchto problémov riešiť, za otvorenú tému však stále považuje aspoň otázku zmieňovaného násypu. Okrem potenciálne ohrozujúcich látok bola odborníkmi kritizovaná aj forma riešenia, keďže násyp, narozdiel od estakády, bráni migrujúcej zveri prechádzať popod diaľnicu. Tým bude zvádzaná do podjazdov, kde hrozia kolízne situácie s autami či vlakmi. Aké riešenie sa zvolí, zatiaľ nie je známe, mohlo by však oddialiť termín dokončenia projektu, ktorý je oficiálne vo výstavbe už od roku 2016.

Ministerstvo dopravy a výstavby sa tak medzičasom zaoberá aj ľahšími témami, ku ktorým patrí pomenovanie šiesteho mosta. Na profile ministra na sociálnej sieti je možné hlasovať o ideálnom mene, návrhy s najvyššou podporou budú zaradené do užšieho výberu.

Pôvodne uvažovaná podoba mosta. Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť

Obchvat Bratislavy má priniesť zásadnú zmenu vo fungovaní dopravy v meste aj v metropolitnom regióne. Očakávané je výrazné odľahčenie záťaže na Prístavnom moste, ktorý je dopravne najviac zaťaženým úsekom na Slovensku, a presun tranzitu na novú diaľnicu. Rýchlostná cesta R7 má zase viesť k odľahčeniu prístupových komunikácií v juhovýchodnej časti mesta, keďže tadiaľto prúdi doprava z predmestí na Žitnom ostrove.

Čo D4R7 prinesie, sa dozvieme už čoskoro. R7 medzi medzi Ketelcom a Holicami má byť odovzdaná do užívania už v priebehu budúceho mesiaca, keďže by mali byť už vydané povolenia k užívaniu, ktoré len čakajú na právoplatnosť. Podstatná časť D4 by mala nasledovať v priebehu budúceho roka, spolu s úsekom R7 medzi Ketelcom a Prievozom. Najneskôr bude otvorená časť D4 medzi Ivankou a Račou, keďže sa omeškalo vybudovanie križovatky D1/D4. Tu sa dokončenie môže posunúť až na rok 2023.

Ďalším krokom bude pokračovanie D4 v podobe tunelu Malé Karpaty, najdlhšej stavby podobného typu na Slovensku. Dobudovanie celej D4 sa neočakáva skôr ako v roku 2030. Až vtedy bude skutočne dokončený obchvat Bratislavy, enormne náročný projekt, ktorý svojou komplexnosťou aj finančnou náročnosťou asi nadlho prekoná akékoľvek iné dopravné projekty v krajine. Jeho efekty tomu snáď budú zodpovedať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.