Adrian Gubčo 24.09.2021 13:03

Ďalšia časť D4 sa otvára, Bratislava získa šiesty most cez Dunaj

V túto nedeľu, 26. septembra, sa otvorí ďalší úsek diaľnice D4. Jeho súčasťou je aj Lužný most, šieste bratislavské premostenie rieky Dunaj. Pôvodne sa mal otvárať aj zvyšok rýchlostnej cesty R7 medzi križovatkou Bratislava – Juh a Bratislava – Nivy (Prievoz), pravdepodobne kvôli chýbajúcim povoleniam to však bude o čosi neskôr. To isté platí o krátkej spojnici križovatiek Jarovce a Petržalka.

Lužný most. Zdroj: TASR

O novinke informovala už v stredu spoločnosť D4R7 Construction, hlavný dodávateľ projektu „Nultého obchvatu“. Otvorený bude úsek D4 medzi križovatkou Petržalka a križovatkou Bratislava – Juh (predtým nazývaná Ketelec) v celkovej dĺžke štyri kilometre. Tri kilometre sú tvorené tzv. Dunajským súmostím, teda sériou mostných objektov, ktoré preklenujú Dunaj a priľahlé lužné lesy. Spolu s dnes už odovzdanými úsekmi diaľnice D4 tak bude možné spojenie z cesty do Rusoviec až po križovatku Bratislava – Východ, teda po Ivanku pri Dunaji.

Pôvodne sa mala otvárať aj cesta od križovatky Jarovce, teda asi 2,4 kilometra dlhý úsek, D4R7 Construction však podľa Denníka E pravdepodobne nemá príslušné povolenia. „D4R7 Construction a príslušné úrady sa včera dohodli, že posledné úseky projektu D4R7 sa budú otvárať postupne, pretože organizácia dopravy v hlavnom meste je náročný proces,“ napísal mediálny zástupca firmy Tomáš Stupavský. Ešte v stredu sa pritom písalo, že odovzdaná bude celá cesta od rakúskych hraníc po Ivanku.

Súčasťou otvárania mal byť aj 6,3 kilometra dlhý úsek rýchlostnej cesty R7 medzi križovatkou Bratislava – Juh a Bratislava – Nivy (Prievoz). Tu sa R7 napojí na diaľnicu D1, ale aj na bratislavskú cestnú sieť. Rýchlostná cesta totiž vyúsťuje do Bajkalskej ulice a v tesnej blízkosti bude umožnený aj zjazd na Prístavnú alebo Slovnaftskú ulicu. Ide o kľúčové chýbajúce spojenie, vďaka ktorému vodiči z juhovýchodných predmestí obídu mestské časti Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Ružinov a budú môcť vojsť priamo do mesta.

Spustenie premávky na teraz otváranom úseku bude prebiehať postupne. Dodávateľ pripomína, že ešte pred oficiálnym odovzdaním Lužného mosta pre autá budú o 9:30 ráno sprístupnené chodníky pre cyklistov a chodcov po oboch stranách mosta. Verejnosť ich bude môcť užívať neobmedzene. Okrem cestného prepojenia tak vznikne spojenie populárnych cyklistických trás na petržalskej aj slovnaftskej hrádzi.

Dunajské súmostie bolo asi najnáročnejšou stavbou v rámci celej aktuálnej etapy výstavby diaľničného okruhu. Súvislá mostná konštrukcia sa dvíha ponad veslársku dráhu, koryto Dunaja, jeho nivu a blízke okolie. Pozostáva zo štvorice nezávislých úsekov, pričom zhotoviteľ musel v prípade každého z nich splniť požiadavky na ochranu lokálnych biotopov, športovísk alebo možností pre plavbu lodí. Most má dva pruhy v každom smere s rozšírenými krajnicami, teoreticky tak môže mať aj tri pruhy. Chodníky pre chodcov a cyklistov majú tri metre. Životnosť mosta je sto rokov.

Spustenie úsekov D4 a R7, ktoré sa mali otvárať už v nedeľu, sa posúva asi o dva týždne. „Vzápätí pokračujeme viacerými ďalšími úkonmi, ktoré povedú k otvoreniu zostávajúcej časti rýchlostnej cesty R7 medzi križovatkami Bratislava-Nivy a Bratislava-Juh a úseku D4 Bratislava-Jarovce a Bratislava-Petržalka pred záverom prvého októbrového týždňa,“ popisuje T. Stupavský.

Dodávateľ v stredu písal o skorom výrazno zlepšení dopravnej situácie v metropole. „Veľa rúk prispelo k úspešnému dokončeniu tejto časti projektu a chceme sa tak poďakovať všetkým našim partnerom, bez ktorých by sme to nedokázali,“ hovorí generálny riaditeľ D4R7 Construction Michael Heerdt. „Nové úseky D4 výrazne odbremenia dopravu v hlavnom meste, keďže vďaka nim sa budú môcť vodiči úplne vyhnúť centru, ako aj preťaženému Prístavnému mostu. Dochádzanie do Bratislavy a, samozrejme, aj návrat domov bude jednoduchší napríklad pre obyvateľov Petržalky, Rusoviec, Jaroviec, Čunova, ale aj vodičov z južných obcí a Rakúska.“ Ako sa dnes ukazuje, pár rúk ešte svoju prácu nedokončilo.

V aktuálnej fáze budovania D4 a R7 chýba otvoriť ešte úsek D4 medzi križovatkami Bratislava – Východ a Čierna Voda. Táto časť diaľnice je už stavebne prakticky dokončená, preto je jej odovzdanie otázkou krátkeho času. Potom ostáva dobudovať už len jednu stavbu – križovatku D4 s diaľnicou D1. Nanešťastie, tá je na tom horšie, pričom nie je vylúčené, že bude dokončená až v polovici tejto dekády.

Lužný most. Zdroj: TASR

Práve toto križovanie vrhá zlé svetlo na celý projekt D4 a R7. Náklady na jeho výstavbu sa blížia k dvom miliardám eur, čo z neho robí najdrahší infraštruktúrny projekt v dejinách nezávislého Slovenska. Napriek tomu zlyhala projektová príprava, v čoho dôsledku vznikol – slovami ministra dopravy Andreja Doležala – svetový unikát v podobe nespojených diaľnic. Nedokončená križovatka je dnes zásadnou spoločenskou témou, pričom médiá otvorene hovoria o fiasku alebo trapase.  

Pozitívna správa, ktorou otvorenie významných chýbajúcich úsekov napriek všetkým problémom projektu D4R7 je, tak ostáva zatienená komplikovanou kauzou. Rozličné strany momentálne hľadajú riešenia, ako dokončenie križovatky urýchliť. Tieto zahŕňajú úpravy projektu, zmenu dodávateľa alebo použitie nových technológií. Najopatrnejšie je Ministerstvo dopravy, ktoré upozorňuje na nutnosť dodržania zákonného postupu. Aj preto sú vyhliadky na skoré dobudovanie jednotlivých prepojení, ktoré sú už pripravené, slabé.

Menej pozornosti je venovaného faktu, že sa v týchto týždňoch zásadne zmenia dopravné toky vo významnej časti Bratislavy. Čiastočne odľahčený by mal byť Prístavný most, v prvom rade sa ale očakáva výrazná úľava pre obce aj mestské časti v juhovýchodnej časti mesta. Ranné a poobedné špičky napríklad na Ulici Svornosti, Popradskej a Gagarinovej už začali byť neúnosné, kým v obciach Rovinka alebo Dunajská Lužná bola hlavná cesta bariérou v normálnom živote. To sa má teraz zmeniť.

Je však otázne, či zlepšenie pre jednu časť mesta neprinesie výrazné zhoršenie pre inú. Tisíce motoristov teraz začnú intenzívnejšie využívať Bajkalskú, Prístavnú a pravdepodobne aj Landererovu ulicu. Súčasťou vzniku rýchlostnej cesty neboli P+R parkoviská ani výraznejšie kompenzačné opatrenia vnútri mesta. Zápchy by sa tak mohli preniesť jednoducho inde, čo narúša predstavy o zlepšení dopravy v meste. Takisto je možné, že zlepšenie pre vodičov bude len dočasné.

V zmysle teórie o dopravnej indukcii by totiž vznik novej cesty mohol vyvolať zvýšený dopyt po využívaní automobilov. V spojení s bujnejúcou suburbanizáciou by to v dohľadnej dobe tak zvýšilo intenzitu dopravy, že sa motoristi budú snažiť nájsť alternatívy – napríklad prechádzať cez Petržalku alebo opäť využívať pôvodnú cestu I/63. Ak by to mal byť výsledok projektu za takmer dve miliardy eur, išlo by nielen o najväčšiu investíciu v dejinách Slovenska, ale aj o najhoršiu.

V tejto chvíli je isté, že vznik „Nultého obchvatu“ neprináša len dobré správy a neprispieva k tvorbe imidžu úspešného a modernizujúceho sa štátu. Popri stavebných úspechoch v podobe premostenia Dunaja alebo vzniku série náročných stavieb je to aj príbeh projektových zlyhaní, šetrenia, byrokracie, kontroverzných rozhodnutí alebo nedostatočného zváženia vplyvov a súvisiacich opatrení. Z dlhodobého hľadiska ide o potrebnú stavbu. Je ale na diskusiu, či bola potrebná práve teraz a takto.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.