Adrian Gubčo 02.05.2024 16:36

Z veľkých plánov nemusí byť nič. Najvyšší súd SR sa rekonštrukcie tak skoro nedočká

Budova Najvyššieho súdu SR patrí k veľkým stavbám, dokončeným na sklonku existencie bývalého režimu. Objekt od známeho architekta Vladimíra Dedečka je však napriek relatívne mladému veku v dezolátnom stave a vyprázdnený. V najbližších rokoch sa na tom pravdepodobne veľa nezmení – peniaze na uvažovanú rekonštrukciu totiž k dispozícii nie sú.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Najvyšší súd stále nemá peniaze na rekonštrukciu budovy. Z návrhu limitu príjmov a výdavkov kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu na roky 2025 až 2027 ani nevyplýva, že ministerstvo financií mu peniaze vyčlení. S informáciou prišiel Denník N.

Len na úvodnú fázu rekonštrukcie by potreboval 4,8 milióna eur, pričom táto by zahŕňala predovšetkým organizáciu architektonickej súťaže. Tá nadväzuje na štúdiu uskutočniteľnosti, spracovanú Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). Materiál pracuje s obnovou existujúcej stavby ako s najlepšou alternatívou. Kriticky sa k štúdii vyjadril Útvar hodnoty za peniaze, tvrdiac, že niektoré finančné predpoklady mohli byť podhodnotené.

Ako približuje Denník N, v návrhu limitu príjmov a výdavkov Ministerstvo financií SR s financiami na rekonštrukciu budovy Najvyššieho súdu nepočíta. Predseda súdu Ján Šikuta však verí, že nakoniec v ďalších fázach prípravy rozpočtu ministerstvo požiadavkám súdu vyhovie. Tvrdí totiž, že aj napriek tomu, že si veľmi dobre uvedomuje aktuálnu rozpočtovú situáciu, vytvorenie funkčného sídla Najvyššieho súdu na Župnom námestí a zabezpečenie dôstojného výkonu súdnictva pre občanov je preňho dlhodobou prioritou.

Z budovy na Župnom námestí sa súd vysťahoval začiatkom roka 2022. Aktuálne sídli v štyroch budovách v Bratislave. Tento stav považuje Šikuta z pohľadu efektívnosti výkonu súdnictva, ale najmä z pohľadu vynaložených verejných prostriedkov za trvalo neudržateľný. Sudcovská rada Najvyššieho súdu už v marci apelovala na ministrov spravodlivosti Borisa Suska aj financií Ladislava Kamenického, aby poskytli súdu peniaze na rekonštrukciu.

Podľa riaditeľky MIBu Petry Marko sa iná možnosť ako obnova budovy nepripúšťa. Jej zbúranie a nahradenie novostavbou nie je na programe dňa, čo odôvodňuje architektonickými aj ekologickými dôvodmi. Podľa časti odborníkov je totiž tento objekt vzácnou súčasťou tvorby V. Dedečka a jeho posledným veľkým dielom s mimoriadnymi výtvarnými hodnotami. Na druhej strane, už v čase vzniku budovy sa vyskytla kritika, ktorá jej vytkla banálnosť a totalitný symbolizmus. Záujem o ňu sa objavil len v poslednom období.

Rozhodnutie neposkytnúť prostriedky na rekonštrukciu či dokonca ďalšie pokračovanie projektovej prípravy predĺži agóniu objektu, ktorý výrazne zasiahol do prostredia v susedstve historického jadra Bratislavy. Jeho udržiavanie a ochrana pred ďalším chátraním prinesie vysoké náklady, taktiež možno predpokladať, že sa cena modernizácie do budúcna zvýši.

Kontroverzná stavba tak bude ďalej spoluvytvárať obraz centra mesta. Bohužiaľ, tento nebude veľmi priaznivý. Dá sa pritom diskutovať, či to je len jej stavom, alebo je to vrodená vlastnosť budovy, ktorá má byť symbolom spravodlivosti, no v mnohom odkazuje na totalitný režim a neslobodu – a to aj spôsobom, akým sa (ne)otvára mestu.

 

(Denník N, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.