Adrian Gubčo 20.08.2023 15:32

Žiadne prekvapenie. Rekonštrukcia Najvyššieho súdu SR nemusí byť najlepší nápad, konštatuje ÚHP

Najvyšší súd SR je jednou z najvýznamnejších štátnych inštitúcií, v súčasnosti však funguje v nevyhovujúcich podmienkach. Dôvodom je zlý stav sídelnej budovy na Župnom námestí v centre Bratislavy, z ktorej sa musel vysťahovať. Inštitúcia plánuje v spolupráci s Hlavným mestom SR komplexnú rekonštrukciu, Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ale varuje, že to nemusí byť najlepší nápad.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Rekonštrukcia nemusí byť ekonomicky výhodná

Budova Najvyššieho súdu SR na Župnom námestí vznikla v rokoch 1984-1989 ako jediná z plánovaného rozsiahlejšieho komplexu objektov, určených pre vládne inštitúcie. Architektonické riešenie spracoval známy architekt Vladimír Dedeček, pre ktorého išlo o poslednú z jeho veľkých realizácií. Ako sa však čoskoro po dokončení ukázalo, išlo zároveň aj o jednu z posledných veľkých stavieb bývalého režimu.

Vek budovy tak nie je vysoký, napriek tomu je v mimoriadne zlom technickom stave. Podľa zistení zo štúdie uskutočniteľnosti investičného zámeru rekonštrukcie budovy, za ktorým stojí Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), prebiehala posledná fáza výstavby v rokoch 1989 až 1991 v urýchlenom režime. Použité boli nevyhovujúce stavebné procesy, nekvalitné materiály a technológie, dôsledkom čoho boli časté havárie a neudržateľná prevádzka budovy. To viedlo v roku 2022 k vysťahovaniu sa súdu z objektu. Dnes je prázdny.

Najvyšší súd však potrebuje reprezentatívne a funkčné sídlo, preto pripravuje projekt rekonštrukcie.  Hlavnou prioritou investora je zabezpečenie požiadaviek, súvisiacich s výkonom súdnej moci, kvalitou pracovného prostredia a poskytnutie dostatku pojednávacích miestností. Zámerom je takisto zvýšenie energetickej efektívnosti budovy a zníženie nákladov na jej prevádzku.

Rekonštrukcia by mala priniesť úpravu všetkých vnútorných priestorov, výmenu okien, zateplenie budovy, obnovu stavebných konštrukcií a výmenu rozvodov. Súčasťou plánovaného projektu je aj vybudovanie novej pojednávacej sály pre 311 účastníkov, podzemný parkovací dom s kapacitou 95 miest a byty pre dochádzajúcich sudcov a súdny personál.

Keďže ide o štátny projekt, nutnou súčasťou investičného procesu je aj vypracovanie ekonomickej analýzy zo strany ÚHP. Útvar konštatuje, že cieľ projektu je opodstatnený – súčasná situácia, keď Najvyšší súd SR sídli v štyroch rozličných budovách, nie je efektívne finančne ani prevádzkovo. Otázna je však výhodnosť zvolenej alternatívy riešenia nedostatkov, teda rekonštrukcie súčasnej budovy. ÚHP pripomína, že obnova síce prispeje k zachovaniu architektonickej hodnoty, ale kvôli priestorovým obmedzeniam nemusí splniť požiadavky moderného súdu.

Analytici totiž upozorňujú, že hoci bola Dedečkova stavba navrhnutá pre súd, aktuálne potreby moderného súdu sa líšia. Medzi zásadné požiadavky investora patrí aj prestavba pojednávacích miestností s časťou pre sudcov. Rekonštrukcia v plnej miere nevyrieši neefektívnu dispozíciu kancelárií a chodieb. Rekonštrukciu môžu sprevádzať komplikácie kvôli jedinečnosti budovy a jej technického stavu, ako aj konzultácií s vlastníkmi autorských práv.

Okrem toho je problémom potenciálne podhodnotený rozpočet rekonštrukcie. Ten predstavuje 36,2 milióna eur. V projekte sa počíta s jednotkovou cenou rekonštrukcie, bez parkovacieho domu, 1.656 eur/m². Podľa databázy ÚHP o realizovaných projektoch sa náklady na rekonštrukciu 7 bežných administratívnych budov pohybovali v rozsahu 1.100 – 2.300 eur/m². Ako ale útvar dodáva, vzhľadom na špecifický charakter, hĺbku rekonštrukcie a možné komplikácie sú pravdepodobné náklady hornej časti rozsahu. Plán obnovy a odolnosti vo výzve na obnovu historických budov predpokladá náklady 2.280 eur/m². Napokon, v prípade inej Dedečkovej budovy, rekonštrukcie SNG, sa v cenách 2023 zvýšila z pôvodne rozpočtovaných 2.458 eur/m² na 3.754 eur/m².

Podľa ÚHP sa tým rekonštrukcia (47,7 miliónov eur) stane takmer rovnako drahou ako výstavba úplne novej menšej budovy (52,7 miliónov). Pripomína, že sa v prípade obnovy počíta s veľkou rezervou pre nových zamestnancov oproti súčasnosti (131 navyše k dnešným 228). Prípadná rekonštrukcia môže byť lacnejšia, ak sa prehodnotí plán na vznik veľkej pojednávanej miestnosti (ktorá nie je analyticky podložená) alebo sa zredukuje počet parkovacích miest (každý sudca má mať vlastné).

Na základe hodnotenia ÚHP Ministerstvo financií SR odporúča, aby sa overil rozsah nákladov na rekonštrukciu s ohľadom na charakter a stav budovy, stanovil potrebný rozsah priestorov či prehodnotili niektoré súčasti projektu. Následne by sa mali opätovne porovnať zvažované alternatívy a spraviť odhad nákladov.

MIB preferuje obnovu

Kým ÚHP na základe ekonomických argumentov hovorí o možných rizikách rekonštrukcie, MIB sa jednoznačne stavia na jej podporu. Za najvýhodnejší scenár má ísť podľa jeho vlastných prepočtov. Podľa inštitútu, ekonomicky, inštitucionálne, spoločensky, politicky a architektonicky prevyšuje ostatné uvažované, ale aj neuvažované scenáre.

Práve architektonické kritériá sú považované za jedny z kľúčových. MIB tvrdí, že súčasná budova „...Nespochybniteľne má nevyčísliteľnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu“. Odvolávajú sa pritom na hodnotenie zo strany autorov knihy Vladimír Dedeček Interpretácie architektonického diela. Tí nadšene hodnotia prakticky všetky prvky budovy, vrátane tých, ktoré boli v dobových kritikách odmietané.

Za sebou majú viacerých obdivovateľov Dedečkovho diela, ktorí okrem zachovania architektúry argumentujú aj environmentálnymi dôvodmi. Búranie a výstavba novostavby je podľa nich pre prírodu vždy menej výhodné ako rekonštrukcia. Odvolávajú sa pritom na existujúce manifesty, realizácie a príklady zo zahraničia. Fakt, že aj v zahraničí sa nezriedka staršie objekty nahrádzajú novšími – zvlášť v prípade technicky zaostalých povojnových realizácií – je prehliadaný.

Ešte v priebehu roka 2023 by tak mohla byť vyhlásená súťaž na rekonštrukciu Najvyššieho súdu SR. Je vysoko pravdepodobné, že napriek hodnoteniu ÚHP nebude zadanie obsahovať možnosť nahradenia objektu novostavbou.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Nevýhodný projekt?

Slovensko tak riskuje, že dostane za úlohu budovať neefektívny projekt, hoci sa teoreticky môže zrealizovať aj úplne nová budova NS SR, ktorá bude kvalitnejšia, lepšie zohľadňovať podmienky súdu, environmentálne aj ekonomicky udržateľnejšia a zachová to málo umeleckých hodnôt, ktorými disponuje súčasná.

Naznačuje to aj ÚHP. „Štúdia napríklad analyzovala aj výstavbu novej menšej budovy na súčasnom mieste, ktorá by veľkosťou zodpovedala prepočtom ÚHP, no túto možnosť zavrhla predčasne,“ komentuje hodnotenie MIBu. „Po overení nákladov by táto alternatíva mohla byť výhodnejšou a časovo aj finančne porovnateľná s rekonštrukciou. Nová budova sa môže navrhnúť presne podľa potrieb NS SR a vyriešila by priestorové nedostatky súčasnej budovy, pričom sa dajú zachovať aj umelecké diela.“

Kritici budú pravdepodobne pripomínať, že štátni analytici neberú do úvahy architektúru. Hoci to nie je celkom pravda (i keď argumentom je zaradenie do registra modernej architektúry, kde bola budova pridaná so značným oneskorením a očividne narýchlo), toto nie ich úlohou. Architektonickú aj urbanistickú hodnotu by mali posúdiť iní odborníci a ohľad by sa pritom mal brať na viac hlasov, ako len na autorov jednej monografie o Vladimírovi Dedečkovi či ich bezprostredných kolegov.

Rozhodovať o osude budovy ale bude napokon budúca vláda – alebo vlády. Už MIB predpokladá, že kým súťaž prebehne počas tohto roka, projektová príprava bude prebiehať v rokoch 2024-2027 a samotná výstavba v rokoch 2028-2031. ÚHP ale upozorňuje, že projekt je na začiatku investičného procesu vo fáze stavebného zámeru a nemá jasný zdroj financovania. Preto sa môže výstavba posunúť.

Viac ako reálne to znie v kontexte súčasnej ekonomickej situácie, ktorá veľmi nepraje obdobným zadaniam. Prirodzene, za niekoľko rokov sa môže veľa vecí zmeniť. Slovensko má však voči budovaniu novej infraštruktúry obrovský investičný dlh, ktorý sa postupne skôr zvyšuje. Zodpovedné orgány tak budú musieť rozhodnúť o prioritách.

K nim môže patriť aj zachovanie a udržiavanie stavby s pochybnou kvalitou, nevhodne zasadenú do kontextu mesta, ktorá navyše prispela k deštrukcii pôvodných urbanistických hodnôt územia. V prospech štátu, jeho obyvateľov aj kultúry to ale prispieť nemusí. Kultivovaná nie je tá spoločnosť, ktorá zachováva všetky prvky z minulosti, ale len tie, ktoré majú skutočnú hodnotu. Pri budove Najvyššieho súdu SR je jej pozitívny odkaz prinajlepšom otázny.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.