Adrian Gubčo 20.01.2022 12:43

Budova Najvyššieho súdu SR sa zmení, v hre je rekonštrukcia aj búranie

Sídlo Najvyššieho súdu SR na nároží Staromestskej a Kapucínskej je viac ako tri desaťročia jednou z architektonických dominánt lokality. Mohutná budova, ktorá svoju funkciu dlho zdieľala s Ministerstvom spravodlivosti SR, však odvtedy neprešla obnovou. Počas rokov sa vŕšili priestorové, dispozičné aj technické problémy. Najvyšší súd SR sa tak na určitú dobu vysťahoval – kým sa objekt nezrekonštruuje, alebo možno dokonca nezbúra.

Zástavba sa na mieste dnešného Najvyššieho súdu SR (NS SR) začala intenzívnejšie rozvíjať v 18. storočí, kedy vznikol na susednej parcele kostol sv. Jána z Mathy (Trinitári), spoločne s kláštorným areálom. V tom istom čase vznikol aj menší kostol sv. Štefana spoločne s kláštorom kapucínov. Ulička medzi nimi smerovala k dnešnej Zochovej a Kozej ulici. V 19. storočí tu začali rásť ďalšie domy. Priamo na ploche, kde bolo neskôr umiestnené NS SR, sa postavila sedria – teda stoličný súd. Kláštor trinitárov sa totiž premenil na Župný dom.

Sedria zmenila opakovane funkciu, najprv tu umiestnili gymnázium, neskôr tu sídlila aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Tá sa tu udržala do druhej polovice 70-tych rokov, kedy mohutnú neorenesančnú budovu zrovnali so zemou. Tvorila totiž prekážku pri budovaní Staromestskej ulice, kľúčovej dopravnej tepny spájajúcej Most SNP s Hodžovým námestím. Asanáciou vznikla veľká voľná plocha v jednej z najexponovanejších polôh v meste.

Ako komentovali na začiatku 90-tych rokov 20. storočia architekti Bohuslav Kraus a Ján Kodoň, nová stavba v danom území sa musela vyrovnať s prísnou a jasne čitateľnou hierarchiou priestorov a širokých historických kontextov, nachádza sa v území plnom priestorových a významových väzieb a predstavuje dostavbu mestského bloku a nárožia. Štát preto projekt zadal vtedy najznámejšiemu architektovi veľkých stavieb – dnes už legendárnemu Vladimírovi Dedečkovi. Ako konštatujú kritici, Dedeček rozťal tento gordický uzol problémov tým, že nerešpektoval žiaden z nich.

V rokoch 1984-1989 tak vznikla mohutná šesťpodlažná budova s pre Dedečka typickou zalamovanou fasádou s výrazným vstupom, dotvoreným markízou a fasádnou plastikou. Architekt využil aj ďalší svoj typický prvok, pásové okná, ktoré dotvárajú architektúru objektu, a dopĺňa ich o balkóny. Vnútri sa nachádzajú súdne siene a bunkové kancelárie pracovníkov NS SR a donedávna aj Ministerstva spravodlivosti. Autorom interiérov je Jaroslav Nemec. K autorom umeleckých diel patria Alexander Trizuljak, Vincent Hložník alebo Ľubo Zelina. Budova sa dodnes zachovala prakticky úplne bez zmien.

To je aj dôvodom, prečo si vyžaduje už výraznejšie zmeny. Okrem katastrofálnych kapacitných nedostatkov, citeľných najmä počas zdieľania objektu s ministerstvom, sú to aj dispozičné problémy a technická zastaranosť. Stav budovy sa negatívne podpísal na funkcionalite inštitúcie. „Kancelária NS SR už dlhodobo upozorňovala na nevyhovujúce podmienky budovy na Župnom námestí 13, na časté havarijne situácie, ktoré tam vznikajú, a z toho vyplývajúce vysoké finančné náklady na opravy, ale rovnako aj nehospodárne náklady na každodenný chod budovy,“ hovorí Zuzana Vilím z Kancelárie Najvyššieho súdu SR. „Pre Kanceláriu Najvyššieho súdu SR je základnou prioritou zabezpečiť plynulý chod výkonu súdnictva  na Najvyššom súde SR.“

NS SR preto presťahovala niektoré svoje pracoviská do iných objektov v Bratislave a rozhodla sa preveriť možnosti, čo s budovou do budúcna spraviť. „Z tohto dôvodu si dala Kancelária Najvyššieho súdu SR v priebehu minulého roka vypracovať kompletnú pasportizáciu budovy na Župnom námestí 13,“ popisuje Vilím. „Cieľom tejto pasportizácie je zistiť reálny technický stav celej budovy a vyhodnotiť ďalšie možnosti jej fungovania v budúcnosti. Výsledky pasportizácie po ich vyhodnotení v blízkej budúcnosti Kancelária Najvyššieho súdu SR predstaví verejnosti.“

V hre by mala byť komplexná rekonštrukcia, ale veľmi teoretická je aj asanácia budovy. V prípade rekonštrukcie už padlo aj odhadované číslo – stála by 17 miliónov eur. „Finančné prostriedky slúžiace na rekonštrukciu budovy môžu byť v aktuálnej fáze iba odhadované a budú predmetom rokovaní s Ministerstvom financií SR, opierajúc sa aj o Plán obnovy a odolnosti SR,“ dopĺňa však zástupkyňa NS SR.

Ak by sa budova búrala, nové sídlo súdu bude aj naďalej v tej istej lokalite. „Čo sa týka sídla Najvyššieho súdu SR a Kancelárie Najvyššieho súdu SR, to je aktuálne na Župnom námestí 13 v Bratislave a v súčasnosti sa plánuje, aby to tak zostalo aj v budúcnosti,“ dodáva Zuzana Vilím.

Markíza nad vstupom do budovy kritikom architektúry pripomína gilotínu, čo dopĺňa jej celkovo neľudský a strašiedelný charakter

Teoreticky sa tak otvára možnosť zániku ďalšej výraznej budovy z obdobia normalizácie, dokončenej doslova na sklonku existencie bývalého režimu. Architektúra tohto obdobia v súčasnosti vyvoláva záujem u (predovšetkým) mladšej generácie, ktorá ju odmieta vnímať cez prizmu doby. Výsledkom je adorácia mnohých donedávna zaznávaných diel. Považujem za pravdepodobné, že v prípade rozhodnutia o búraní budovy Najvyššieho súdu SR by sa našli priaznivci, ktorí by bojovali za jej zachovanie a štýlovú rekonštrukciu. Bol by to správny krok?

Dobová kritika hovorí jasnou rečou. „Suchý mechanicky koncipovaný tvar objektu pôsobí už z diaľky v siluete mestskej krajiny ako dinosaurus, ktorý omylom prežil dobu ľadovú,“ píšu Kraus a Kodoň. "Všetko čo vytvára atmosféru stavby, od koncepcie cez kompozíciu až po architektonický detail, ma utvrdzuje v pocite, že táto stavba nikdy nebola vytvorená z lásky k ľuďom, že to vlastne ani nie je architektúra v semantickom význame tohto slova ako skôr prejavený symbol – symbol moci.“ Architekti nenechali na projekte nitku suchú a odmietavo hodnotia riešenie zasadenia budovy do prostredia, parter, dispozície, nezmyselné balkóny aj výtvarné riešenie. Markíza nad vstupom im pripomína gilotínu, čo celkom efektne dotvára účel budovy.

Kritici hodnotia, že ide o sterilné riešenie, neúctivé k lokalite, nevyužívajúce potenciály pozemku, odľudštené, bez ľudského meradla a celkovo nehumánne. Budovu nazývajú ťažko definovateľným hybridom. Sídlo Najvyššieho súdu SR je podľa nich dieťaťom doby a symbol bezohľadnej a pyšnej moci. Autori textu vyjadrujú ľútosť, že objekt ako jeden z monumentálnych reliktov socialistického obdobia prežije do 21. storočia.

Ak aj opomeniem fakt, že kritika vznikla na začiatku 90-tych rokov v atmosfére hrubého odmietnutia všetkého z nedávnej minulosti a samotný spoluautor textu mal rodinu perzekvovanú komunistami, hodnoteniu sa nedá uprieť, že je v mnohých ohľadoch presné. Objekt NS SR je skutočne do prostredia zasadený brutálnym spôsobom, disponuje viacerými nelogickými riešeniami a o katastrofálnych dispozíciách so zalamovanými chodbami a malými súdnymi sieňami sa ani netreba rozpisovať. Úradníci donedávna pracovali priamo na chodbách, verejný priestor v okolí objektu je katastrofálny a z energetického hľadiska ide o komplikované monštrum.

Asanáciu budovy preto osobne považujem za najlepšiu možnosť – zvlášť ak má rekonštrukcia vyjsť na takú obrovskú sumu. Novostavba by nemusela byť o toľko drahšia a zároveň by mohla vyriešiť všetky problémy, ktoré má doterajšia stavba. Samozrejmou požiadavkou je vyhlásenie kvalitnej a dobre zorganizovanej a zaplatenej architektonickej súťaže. Zadanie môže zdôrazniť, že dnes už nevzniká budova určená pre totalitný štát a súdnictvo, ale pre demokratickú krajinu, kde sa môže aj Najvyšší súd SR otvoriť k verejnosti.

Sídlo Najvyššieho súdu SR je dielom známeho architekta, ktorý je dnes považovaný medzi mladou generáciou milovníkov modernej architektúry za legendu. To však neznamená, že všetky jeho diela majú rovnakú kvalitu. NS SR nie je hlavnou aulou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity ani Slovenskou národnou galériou. Je to jednoducho zlá stavba, ktorá je možno obnoviteľná, ale štrukturálne problémy sa len sotva vyriešia. Najlepšie riešenie tak je zrovnať budovu so zemou a umožniť súčasnej generácii architektov, aby mohli konečne navrhovať novú verejnú budovu najvyššieho významu – čo by bola od vzniku centrály Národnej banky Slovenska unikátna príležitosť.

Výsledky auditu ukážu najvhodnejšie riešenie. Veľmi by som si však želal, aby sa v prípade, ak vznik novej budovy nebude najekonomickejší, prihliadalo aj na symboliku sídla takejto inštitúcie: či chceme urobiť krok od „ministerstva lásky nášho miniorwellovského reálne socialistického sveta“, citujúc hodnotiteľov budovy po jej dokončení, smerom k objektu, ktorý bude symbolom a majákom spravodlivosti, demokracie a otvorenosti voči občanom štátu. Lebo o tom by Najvyšší súd SR mal byť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.