Adrian Gubčo 01.04.2022 14:00

Výstavba prvých TIOPov sa čoskoro rozbehne

Po rokoch diskusií a príprav sa konečne stanú realitou prvé terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOPy). Železnice Slovenskej republiky totiž pred dvoma dňami na pôde Ministerstva dopravy podpísali zmluvy o dielo so zhotoviteľmi na šesť nových projektov rozvoja železničnej dopravy, vrátane výstavby prvých dvoch bratislavských TIOPov. Do realizácie idú terminály vo Vrakuni a v Lamačskej bráne.

TIOP Lamačská brána podľa dokumentácie z roku 2015. Zdroj: iMHD.sk

ŽSR uzavreli zmluvy so spoločnosťou TSS Grade, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní na zhotovenie projektovej dokumentácie a stavebných prác. „Ak chceme, aby ľudia viac využívali verejnú hromadnú dopravu, musíme im poskytnúť maximálny možný komfort. Preto sa púšťame do budovania ďalších TIOP-ov, teda zastávok, kde sa dá suchou nohou prestúpiť z vlaku na električku či autobus,“ hovorí o projektoch minister dopravy Andrej Doležal. Zhotoviteľ si staveniská preberie už o niekoľko dní.

Do realizácie tak idú prvé zo série nových bratislavských TIOPov, o ktorých sa hovorí už dlhé roky. Jedna z prvých štúdií, ktoré hovorili o potrebe ich vzniku, pochádza z roku 2012, pričom sa plánovalo až sedem TIOPov. Analyticko-strategický materiál Štúdia železničného uzla Bratislava z roku 2019 potvrdil výhodnosť výstavby TIOPov v Lamačskej bráne (Boroch), na Patrónke, v Ružinove a vo Vrakuni. Ide o frekventované lokality, kde je (prípadne bude) možné zabezpečiť prestup na iné druhy verejnej dopravy a výrazne tak zlepšiť dopravnú obsluhu mesta.

Prvý TIOP v lokalite Lamačská brána môže byť v budúcnosti mimoriadne dôležitým dopravným uzlom. Terminál bude tvorený zastávkou, pozostávajúcou z dvoch krajných nástupíšť na dvojkoľajnej trati medzistaničného úseku ŽST Devínska Nová Ves – ŽST Bratislava Lamač. Projekt zohľadňuje požiadavku na výhľadové dobudovanie tretej traťovej koľaje. Zastávka bude sprístupnená z predĺženej Saratovskej ulice z oboch strán trate schodišťami a výťahmi s priamym výstupom na nástupištia, bude bezbariérová a vybavená prístreškami, automatmi, prvkami drobnej architektúry (mobiliárom) a informačným systémom. V blízkosti TIOPu budú vybudované chodníky, prístup pre cyklistov a v neveľkej vzdialenosti bude zastávka verejnej dopravy (OC Bory).

Na výstavbu TIOPu je úzko naviazané plánované predĺženie Saratovskej ulice, čím sa sídlisko Dúbravka lepšie prepojí s terminálom, ako aj rastúcou štvrťou Bory. Jednotlivé projekty sú skoordinované. Stavebné úpravy v dôsledku výstavby TIOPu budú rešpektovať aj teoretické rozšírenie trate, rovnako ako výhľadové predĺženie električkovej trate z Dúbravky až do Borov. Jeho realizácia však príde s niekoľkoročným omeškaním oproti terminálu.

V zmysle zmluvy má zhotoviteľ na jeho vybudovanie 730 dní od nadobudnutia jej účinnosti. Dokončený a sprevádzkovaný by tak mal byť najneskôr na jar 2024. Zmluvná cena realizácie bude takmer 7,832 miliónov eur bez DPH.

Druhý TIOP vo Vrakuni nadviaže na úspech dočasnej železničnej zastávky, ktorú dala vybudovať miestna samospráva v roku 2016. Skutočný terminál vznikne v susedstve obratiska verejnej dopravy Čiližská, čím sa zabezpečí výborné spojenie medzi železnicou, verejnou dopravou aj cestnou dopravou. Zastávky tu majú pre Vrakuňu a Podunajské Biskupice nosné linky L71 a L72.

Nástupište (len jedno, keďže ide o jednokoľajnú trať) novej železničnej zastávky bude umiestnené na jestvujúcom železničnom telese. Traťová koľaj je v danom úseku smerovo priama, výškovo na násype vo výške cca 1,5 metra nad okolitým terénom. Súčasťou projektu je aj nový prístrešok pre cestujúcich vlakmi, kryté stojisko na bicykle, zastávky MHD a nové chodníky. Zastávka MHD Čiližská sa posunie do novej polohy.

Lehota na výstavbu zastávky je 20 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ak nenastanú komplikácie, cestujúci by novú zastávku mohli využívať koncom roka 2023, teoreticky ale aj skôr – stavebné práce totiž môžu trvať aj omnoho kratšie, podľa riaditeľa odboru komunikácie a propagácie na Bratislavskom samosprávnom kraji Michala Feika okolo 6 mesiacov. Náklady na realizáciu projektu sú 3,918 miliónov eur bez DPH.

Okrem týchto dvoch projektov ŽSR podpísali zmluvu aj na tretí, ktorý sa bude realizovať v Bratislave. Za 4,898 milióna eur s DPH bude zrekonštruovaný železničný tunel č. 2 pri Hlavnej stanici. Dnes už v podstate historická stavba je v zlom stave, preto tu prebehne sanácia tunelového ostenia, predĺženie životnosti tunela a zaistenie bezpečnosti dopravy. Projekt je súčasťou zlepšenia úrovne infraštruktúry na medzinárodnom dopravnom koridore, patriacom do siete TEN-T.

Všetky vyššie menované zámery, ako aj tri mimobratislavské, budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

TIOP Vrakuňa. Zdroj: iMHD.sk

Vznik nových TIOPov je dobrá správa pre bratislavskú verejnú dopravu, ktorej nosný systém má spočívať v kombinácii intenzívnejšieho využitia električkovej a železničnej dopravy. Najmä rozsiahla sieť železničných tratí v meste tvorí dosiaľ nevyužitý potenciál pre vnútromestskú dopravu. Vznikom TIOPov, ktoré sa nachádzajú blízko zdrojom aj cieľom dochádzky a sú napojené na verejnú dopravu, by sa to malo zmeniť. Cestujúci budú takto schopní prekonať zápchy a dostať sa napríklad do centra omnoho rýchlejšie.

Témou zostáva frekvencia spojov na železničných tratiach, keďže pre úspešné zaradenie vlakov do verejnej dopravy je považovaný za optimálny maximálne 15-minútový takt (vlaky budú chodiť každých 15 minút). V tejto chvíli a ani po dokončení nových terminálov to ale nebude možné. Štúdia realizovateľnosti železničného uzla Bratislava predpokladá, že obsluha navrhovaných TIOP bude prebiehať v intervale 30 minút v špičke a 60 minút v sedle. Zlepšenie intervalu by si pravdepodobne vyžadovalo posilnenie flotily vlakov aj stavebné úpravy (napríklad zdvojkoľajnenie trate do Kvetoslavova).

Každopádne, nové terminály budú prínosom. Ako ďalšia by mala vzniknúť zastávka v Ružinove, ktorá by sa mala takisto začať realizovať v dohľadnej dobe. Štúdia železničného uzla ešte odporúča zastávku na Patrónke, čo bude spojené s rekonštrukciou zastávky Železná studnička. Tento TIOP sa stane významný najmä po dobudovaní novej centrály spoločnosti ESET, ktorá pri odhalení sídla otvorene hovorila o možnosti využitia vlakov pri mobilite svojich zamestnancov.

Z potenciálnych zastávok, o ktorých sa diskutuje, ale ich vznik zatiaľ nebol potvrdený, možno za najreálnejšie považovať TIOPy v Neste, o ktorej vznik sa usiluje developer Lucron, alebo pri Einsteinovej. Tu je už existujúca električková trať a v dohľadnej dobe by sa mali začať budovať aj parkovacie kapacity. V budúcnosti narastie potenciál zastávky v tomto priestore v súvislosti s výstavbou Nového Lida. Zatiaľ k menej nádejným patria TIOPy v Slnečniciach pri konečnej električkovej trate, na Mladej garde, kde sú nutné podmieňujúce investície do zdvojkoľajnenia trate medzi Hlavnou stanicou a Novým Mestom, v Trnávke, kde je potrebná vyššia intenzita dopravy, alebo v Devínskej Novej Vsi, kde je zatiaľ nízka efektivita investície.

Svoju úlohu si musí splniť aj Hlavné mesto, ktoré musí dobudovať lepšie prepojenia k niektorým TIOPom. Okrem zmieňovanej Lamačskej brány sa to týka Ružinova a teoreticky Vrakune, kam by mali v budúcnosti viesť električkové trate. Ale hoci sa o predĺženiach tratí do Borov a k TIOPu Ružinov hovorí prakticky tak dlho ako o termináloch, dnes ešte nie sú ani zďaleka jasné termíny, kedy budú naozaj dobudované. Nejasné sľuby naznačujú, že to bude niekedy v tomto desaťročí. Trať do Vrakune bude pravdepodobne ešte omnoho zložitejšou otázkou.

Krok po kroku však verejná doprava v Bratislave smeruje k tomu, aby zvýšila svoju konkurencieschopnosť oproti individuálnej automobilovej doprave. Podpis zmluvy na vznik prvých TIOPov je nezanedbateľnou súčasťou tohto vývoja. Do budúcna ale bude podobných projektov potrebných ešte omnoho viac.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.