Adrian Gubčo 31.01.2022 18:04

Prvé TIOPy by mohli ísť čoskoro do výstavby

Bratislava by sa mohla čoskoro dočkať spustenia výstavby prvých terminálov integrovanej osobnej prepravy – TIOPov. Séria prestupných terminálov, kde sa budú križovať železnice s ostatnými druhmi verejnej dopravy, má prispieť k zlepšeniu obslužnosti a kvality bratislavskej verejnej dopravy. Prvé dva terminály vo Vrakuni a v Boroch už poznajú zhotoviteľa.

TIOP Vrakuňa. Zdroj: iMHD.sk

Nové TIOPy sú súčasťou vízie nosného systému verejnej dopravy v Bratislave, založenej na kombinácii vlakov a železníc, ktorými bude cestovať väčšina obyvateľov mesta aj metropolitnej oblasti. Tak električková, ako aj železničná sieť majú svoje problémy – kým v prípade električiek sú to najmä chýbajúce trate v niektorých častiach Bratislavy (najmä v Petržalke), pri železniciach chýbajú zastávky vo väzbe na obývané oblasti. Zmeniť to majú nové terminály. Výhľadovo má väčšina z nich umožňovať prestup medzi vlakmi a električkami, prípadne inými nosnými linkami verejnej dopravy.

Výstavba TIOPov vyplynula aj zo Štúdie železničného uzla Bratislava, ktorá označila za ekonomicky výhodnú výstavbu TIOPu v Ružinove, Vrakuni a teoreticky v Boroch (Lamačská brána). Práve Vrakuňa a Bory sa v posledných dňoch pohli. Investor rozvoja terminálov, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), totiž ukončil procesy verejného obstarávania, ktorých cieľom bolo nájsť firmu, ktorá terminály doprojektuje, zabezpečí inžiniering (povoľovacie procesy) aj zrealizuje. V oboch víťazoch sa úspešným uchádzačom stala spoločnosť TSS Grade.

V prípade TIOP Lamačská brána sa vybudujú zastávky v mieste navrhovaného predĺženia Saratovskej ulice, teda severne od sídliska Dúbravka. Železničná trať tu je vedená na násype vo výške približne 5,5 metra nad okolitým terénom. Zastávka bude mať dve nástupiská z vonkajšej strany jestvujúcich upravených koľají, s dĺžkou nástupnej hrany minimálne 183 metrov. Nástupiská zastávky budú prístupné schodiskami a výťahmi z chodníka, vedeného pozdĺž južnej päty železničného násypu, a z chodníka, vedúceho od obchodného centra Bory Mall. Pri vstupe na pravé nástupisko (teda naproti Borom) je navrhnutý prístrešok pre parkovanie bicyklov v počte 25 státí. Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia existujúceho železničného mosta, ktorý treba opraviť s ohľadom na jeho stav a potenciálne vybudovanie tretej koľaje.

Vo Vrakuni zas ide o zriadenie železničnej zastávky na rozhraní intravilánu mestskej časti Vrakuňa a extravilánu mestskej časti Bratislava – Ružinov v k.ú. Vrakuňa, v priestore pri obratisku trolejbusov Dopravného podniku mesta Bratislava, ktoré s traťou bezprostredne susedí. Nový TIOP je situačne navrhovaný na jednokoľajnej trati Bratislava - Nové Mesto – Podunajské Biskupice ako krajné nástupište dĺžky 180 metrov po pravej strane v smere staničenia (teda smerom k sídlisku). Nástupište novej železničnej zastávky bude umiestnené na jestvujúcom železničnom telese. Súčasťou projektu je aj nový prístrešok pre cestujúcich vlakmi, kryté stojisko na bicykle, zastávky MHD a nové chodníky. Zastávka MHD Čiližská sa posunie do novej polohy.

Víťaz obstarávania má za úlohu zabezpečiť vypracovanie a dodanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v podrobnostiach pre realizáciu stavby, zabezpečiť súvisiacu inžiniersku činnosť,  majetkovo-právne vysporiadanie vlastníkov pozemkov, realizáciu stavebných prác, zabezpečiť súvisiacu inžiniersku činnosť počas realizácie stavby, a vypracovanie a dodanie projektovej dokumentácie skutočného realizovania stavby. Zhrnutím, TSS Grade má odteraz projekt pod kontrolou a je zodpovedný za to, aby bol čoskoro dodaný.

Predpokladá sa, že oba TIOPy by mohli byť dokončené do konca roka 2023 (do 20 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy), ak nenastanú nečakané komplikácie alebo obštrukcie. Projekty sú financované z eurofondov, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Aj preto sa očakáva dokončenie TIOPov ku koncu roka 2023, keďže v tom čase končí aj platnosť programu.

TIOP Lamačská brána podľa dokumentácie z roku 2015. Zdroj: iMHD.sk

Okrem týchto dvoch terminálov by sa mal v rovnakom čase dokončiť aj TIOP v Ružinove, ktorý je v podobnom štádiu prípravy. Výstavbou projektov sa zlepšia predpoklady pre využívanie železničnej dopravy naprieč Bratislavou. Mesto disponuje dostatkom tratí, chýbajú však zastávky aj rýchle prestupy. Ak sa však podarí tieto nedostatky prekonať, z vlakov, ktoré majú ideálne premávať každých 15 minút, sa stane veľmi dobrá možnosť pre pohyb po Bratislave. Ovplyvní to najmä Vrakuňu, zaťaženú dopravnými zápchami, teoreticky aj rastúce Bory.

V tom je však problém, keďže mesto mešká s realizáciou vlastných projektov, ktoré majú TIOPy spraviť použiteľnejšími. Električková trať sa nemá predĺžiť len v Dúbravke, ale aj v Ružinove a do budúcna aj vo Vrakuni či v Podunajských Biskupiciach. Pôvodne sa očakávalo, že predĺženia tratí v Dúbravke a zvlášť v Ružinove už budú v čase dokončenia TIOPov pripravené alebo minimálne rozostavané. Od tohto cieľa je však zatiaľ mesto ďaleko.

Ďalšia vec, ktorá sa zanedbala, je atraktivita a príťažlivosť nových TIOPov prostredníctvom kvalitnej architektúry a dizajnu. Netreba si robiť ilúzie, že TSS Grade príde s mimoriadne atraktívnymi zastávkami, ktoré by zvýšili status železničnej dopravy. Kritik by mohol namietnuť, že ide o zbytočný výdaj, nie je to však tak – ide o signál, že sa myslí na cestujúceho verejnou dopravou, ktorý má nárok na komfort a úroveň. A to je dôležitý odkaz, teoreticky aj ekonomicky odôvodniteľný zvýšeným záujmom o verejnú dopravu. Nehovoriac o tom, že naozaj dobré riešenie môže byť vo výsledku efektívnejšie, ako jednoduchá inžinierska stavba.

V každom prípade, Bratislava je po rokoch úvah, diskusií, analýz a príprav azda konečne blízko k tomu, aby získala prvé TIOPy. Ich úspech by mohol byť do budúcna predpokladom k zvýšeniu dopytu po železničnej doprave a následne aj intenzívnejšej výstavbe ďalších terminálov a modernizáciách železničných tratí. Ďalšie zastávky by mohli vzniknúť napríklad na Einsteinovej, v Neste, v Slnečniciach, na Mladej Garde, takmer určite sa zmodernizuje zastávka Železná studnička. ŽSR okrem toho uvažujú o zmieňovanom strojkoľajnení trate do Devínskej Novej Vsi alebo o zvýšení priepustnosti trate do Kvetoslavova.

Samozrejme, veľkou témou je modernizácia Bratislavského uzla, kde sa ráta s novými železničnými zastávkami a teoreticky aj stanicami (úprava Hlavnej stanice a výstavba Filiálky). Ide pravdepodobne o veľmi vzdialené plány a osobne nepredpokladám, že sa bude napríklad Filiálka budovať skôr ako v 30-tych rokoch tohto storočia, ak vôbec. Dovtedy ešte bude otázne, aké technické riešenie sa uprednostní. Filiálka sa totiž preferuje ako podzemná stanica, no otvorene sa hovorilo aj o rozličných polozapustených, povrchových alebo nadzemných variantoch.

Bratislava však má ešte veľké rezervy a zároveň potenciál v rozvoji železničnej a električkovej dopravy, pričom v skutočnosti väčšinou nejde o tak náročné projekty. Veľmi efektívne sa dá zlepšiť úroveň verejnej dopravy v takom rozsahu, že drvivá väčšina obyvateľov mesta bude žiť v dosahu či už električky, alebo železnice. Najbližšie desaťročia by sa tak mesto spolu s ďalšími aktérmi malo sústrediť práve na to. Až v momente, kedy bude jasné, že ani plné využitie rozšírenej električkovej siete a maximálne zmodernizovanej železničnej siete na riešenie dopravných problémov mesta nemá taký dosah, príde čas uvažovať o ďalších možnostiach.

To však už bude Bratislava úplne iným mestom. Ostáva len dúfať, že bude zároveň mestom, ktoré bude založené predovšetkým na využívaní verejnej koľajovej dopravy v kombinácii s peším a cyklistickým pohybom. Iba tak sa totiž stane aj vyspelou a o čosi udržateľnejšou metropolou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.