Adrian Gubčo 28.07.2021 12:05

Nová železničná zastávka vo Vrakuni bližšie k realizácii

K výstavbe sa blíži prvý z bratislavských terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP), ktorý by mal vzniknúť v mestskej časti Vrakuňa. Železnice Slovenskej republiky hľadajú zhotoviteľa projektovej dokumentácie, ako aj stavebných prác na zastávku, ktorá nahradí súčasnú provizórnu. Železnice sa majú vďaka TIOPom v budúcnosti stať, spoločne s električkami, základom dopravnej kostry Bratislavy.

TIOP Vrakuňa a obratisko Čiližská. Zdroj: Reming Consult via iMHD.sk

Nový TIOP by mal byť umiestnený v blízkosti súčasnej konečnej trolejbusov a autobusov na Čiližskej, resp. Dvojkrížnej ulici. Cieľom je zlepšiť prestup medzi vlakmi a verejnou dopravou. Podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie, zverejnenej na portáli iMHD.sk, bude súčasná nástupná zastávka trolejbusov a autobusov presunutá do novej polohy oproti výstupišťu trolejbusov. Portál dodáva, že k obom koncom nástupíšť TIOPu budú vybudované nové chodníky od Dvojkrížnej a pribudnú aj prístrešky so stojanmi pre bicykle.

ŽSR je v prípade TIOPu Vrakuňa najďalej v rámci všetkých plánovaných terminálov. V tomto prípade žiada od zhotoviteľa vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie v podrobnosti dokumentácie pre realizáciu stavby, vysporiadanie pozemkov, realizáciu stavby a vypracovanie dokumentácie skutočného realizovania stavby. Odhad nákladov je 2,8 milióna eur, financovanie je zabezpečené z eurofondov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra.

Projekt by mal byť dobudovaný do 20 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom bude dočasne vylúčená aj doprava na tomto úseku. Škodou ostáva, že sa nepredpokladá zdvojkoľajnenie alebo elektrifikácia trate.

Vrakuňa bude prvá s reálne existujúcim TIOPom, hoci čiastočne túto úlohu plní už súčasná provizórna zastávka vybudovaná v roku 2015. Išlo o reakciu vedenia mestskej časti na neúmernú dopravnú záťaž a časté dopravné zápchy. Za niekoľko rokov sa táto zastávka osvedčila, aj keď jej poloha nie je s ohľadom na absenciu spojenia s inými druhmi verejnej dopravy ideálna. Zastávka bola však len dočasným riešením pred vznikom skutočného terminálu. 

Do budúcna sa naznačuje, že by v blízkosti TIOPu mohlo vzniknúť aj obratisko električiek. Ide o súčasť dlhodobého plánu vzniku električkovej radiály cez Prievoz, Podunajské Biskupice a Vrakuňu. V tejto chvíli ešte nie je rozhodnuté, či bude trať z Kazanskej ulice pokračovať smerom k TIOPu Vrakuňa alebo Železničnej stanici Podunajské Biskupice. S ohľadom na vyššiu hustotu zaľudnenia by bolo vhodnejšie vedenie do Vrakune, komplikáciou sú však obmedzené priestorové možnosti.

Medzičasom, v pokročilejšej fáze prípravy sú v Bratislave dva nové TIOPy. V prípade terminálu v Ružinove bola v máji podpísaná zmluva na vypracovanie projektovej dokumentácie, spoločne so zabezpečením potrebných povolení. Následne sa bude vyberať zhotoviteľ stavby. ŽSR predpokladá, že TIOP dokončí do konca roka 2023. V príprave je aj terminál v Boroch, kde je pred spustením súťaž na vyprojektovanie. Aj tu sa predpokladá dátum dokončenia december 2023.

Dané zámery vychádzajú zo Štúdie železničného uzla Bratislava, ktorá označila za ekonomicky výhodnú výstavbu TIOPu v Ružinove, Vrakuni a teoreticky v Boroch (Lamačská brána). Okrem toho by sa mala zmodernizovať zastávka Železná studnička a v budúcnosti pribudnúť aj zastávka Patrónka. Iné zastávky, napríklad na Mladej garde, v Ružinove (Trnávka), Devínskej Novej Vsi (pri Tescu) alebo v Petržalke na Einsteinovej či Janíkovom dvore, ostávajú v súčasnosti len hypotetickými.

Umiestnenie TIOP Vrakuňa. Zdroj: Reming Consult via iMHD.sk

Skôr či neskôr sa však s postupujúcim vývojom Bratislavy môžu mnohé stať zásadným prvkom pri rozvoji verejnej dopravy. Tzv. nosný systém MHD v metropole predpokladá modernizáciu a výstavbu nových električkových tratí spoločne s výstavbou TIOPov tak, aby boli vlaky využívané aj na vnútromestskú dopravu. Takýmto spôsobom by sa mal výrazne zvýšiť podiel verejnej dopravy v deľbe prepravnej práce, najmä oproti individuálnej automobilovej doprave.

Ide o dlhodobú víziu, o ktorej sa hovorí už viac ako desaťročie. Vývoj sa hýbe len pomaly, pričom najzásadnejším projektom bolo dosiaľ predĺženie električkovej siete do Petržalky. V dohľadnej dobe by sa malo podľa Hlavného mesta pokračovať výstavbou druhej etapy Petržalskej radiály do Janíkovho dvora. V kompetencii mesta sú aj modernizácie tratí (dokončená je len modernizácia Dúbravsko-karloveskej radiály) alebo nové predĺženia. Vo vzťahu k TIOPu je dôležité najmä predĺženie Ružinovskej radiály k obratisku autobusov na Astronomickej ulici.

Ak sa však niekedy dobuduje celá sieť TIOPov a podarí sa výraznejšie rozvinúť aj električkovú dopravu, Bratislava bude mať ideálne podmienky pre využívanie verejnej dopravy v kombinácii s cyklistickou a pešou. Mesto nie je také veľké ani husto zaľudnené, aby bolo nutné metro, ani nie je ešte natoľko závislé od využívania automobilov.

Zapojením železníc do dopravy vzniknú v podstate expresné linky, ktoré budú odpoveďou na zhoršujúce sa problémy v záhorskej časti mesta aj v juhovýchodných štvrtiach. Železničná sieť je dostatočne hustá a má veľký nevyužitý potenciál na to, aby obslúžila veľký počet obyvateľov mesta. S rastúcim využívaním vlakov vzrastie aj predpoklad pre hustejší takt a ďalšie skvalitňovanie infraštruktúry. Naostatok, železničné trate môžu byť motorom developmentu v priľahlých oblastiach a štvrtiach.

Súčasné tempo prípravy ani pravdepodobný architektonický štandard zastávok a okolitého verejného priestoru tomu síce nezodpovedá, vznik TIOPov je však v rozvoji verejnej dopravy v Bratislave jednou z priorít. Aj takto sa mesto postupne stáva metropolou – tým, že využíva všetky spôsoby, ako zvýšiť svoj rozvojový potenciál a zapojiť do mestského života maximum ľudí. Vlaky sú navyše ekologickejším a udržateľnejším spôsobom dopravy. Význam nového projektu je tak väčší, ako by sa z jeho rozsahu mohlo na prvý pohľad zdať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.