V metropole sa aktuálne dokončuje veľký projekt modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály či rekonštruuje úsek trate na Americkom námestí. V príprave sú aj modernizácie ďalších radiál a opravy iných úsekov. Aká je ale situácia s výstavbou úplne novej infraštruktúry a rozšírením električkových tratí do nových lokalít? Pozrime si prehľad aktuálneho stavu známych alebo uvažovaných projektov.
V tejto chvíli ešte treba pripomenúť, že skutočne potvrdený s príslušnými povoleniami, projektovou dokumentáciou aj financovaním je len jediný projekt v podobe predĺženia Petržalskej radiály. Tento nedostatok je dôsledkom faktu, že napriek roky trvajúcim proklamáciám Hlavného mesta sa urobilo v oblasti rozvoja električkovej dopravy v minulých rokoch len málo. Zmena nastala až v poslednom období.
Napriek tomu mesto doháňa desaťročia trvajúce zanedbávanie električkovej dopravy v dôsledku čakania na vysnenú ilúziu – metro. Predstava, že by v Bratislave premávalo metro, hoci aj povrchové na radiálach a podzemné len v centrálnych oblastiach, je nereálna. Dôvodov je viacero, od ekonomickej a stavebnej náročnosti po celkovú zbytočnosť. Bratislava nedosahuje hustoty zaľudnenia, ktoré by ospravedlňovali jeho výstavbu a ako-tak ekonomickú prevádzku (aj v oveľa hustejšie zastavanej Prahe je metro masívne dotované), nehovoriac o rozpočtoch. Navyše, metro by neprinieslo ani sľubované zlepšenia, lebo by nebolo atraktívne pre drvivú väčšinu cestujúcich.
Výsledkom sna o metre sú dopravné problémy celého mesta, zanedbanosť radiál, ich neprepojenosť a nedostatočný objem pripravených projektov. To je zásadná chyba, lebo električková doprava má obrovský potenciál vyriešiť mnoho dopravných komplikácií a za zlomkovú cenu. Výhody hustej siete električkových tratí potvrdzuje blízke Brno, ktoré je Bratislave azda podobnejšie ako Praha, ktorá má, mimochodom, aj tak najhustejšiu električkovú sieť z veľkých miest na svete a naďalej ju rozvíja.
Metro v Bratislave je, napriek tomu, že predstava jeho existencie znie fantasticky, len komplexom. Upínanie sa na jeho existenciu je niečím, čo mestu škodí.
Pokračovanie električkovej trate do Janíkovho dvora v Petržalke – potom, ako bola v roku 2016 spustená prvá časť s premostením Dunaja – bolo v posledných dňoch opätovne predmetom vyššieho záujmu. Ten súvisí s obavami ministra dopravy A. Doležala, či sa projekt stihne dobudovať v avizovanom termíne. Významný zámer má totiž nad sebou hrozbu mimoriadne tesných termínov, čo znamená, že všetky procesy musia prebehnúť načas.
Výstavba trate sa mala pôvodne spustiť v krátkom slede po dokončení prvej etapy a byť dokončená v roku 2020. Rozličné komplikácie počas prípravy projektu však viedli k odsunom. Aktuálne má už mesto k dispozícii stavebné povolenie, avšak pred výstavbou musí ešte prebehnúť verejné obstarávanie, ktoré pri projekte daného rozsahu môže trvať aj rok. Výstavba sa tak musí stihnúť medzi jeseňou 2021 a koncom roka 2023.
Práve preto minister vyjadril obavy, lebo posuny v obstarávaní môžu viesť k takému narušeniu harmonogramu, že sa projekt jednoducho nestihne. Hlavné mesto však ubezpečuje, že všetko beží ako má. „V súvislosti s petržalskou električkou vo štvrtok 15.10. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ukončilo výkon 1. ex-ante kontroly, čo je kontrola verejného obstarávania pred vyhlásením samotného verejného obstarávania. Následne v najbližších dňoch bude môcť byť bezodkladne vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby,“ hovorí Katarína Rajčanová, hovorkyňa Hlavného mesta SR Bratislavy.
Mesto verí, že teraz už bude proces bežať hladko a obstarávanie prinesie zhotoviteľa čo najskôr. „Znamená to, že dodržanie termínu výstavby električky do Petržalky je reálne a mesto so stanoveným dátumom naďalej počíta...V súťažných podkladoch požadujeme od uchádzačov, aby predpokladali lehotu výstavby 27 mesiacov. Ak predpokladáme podpísanie zmluvy v septembri 2021, tak koniec výstavby vychádza v novembri 2023.“
Sklz je momentálne asi 1,5 mesiaca, keďže vyhlásenie súťaže sa predpokladalo už v auguste. Rezerva je však podobná, takže ešte stále je priestor na dokončenie projektu – hoci skutočne nesmie nastať už žiadne zdržanie. Ak by sa projekt predsa len nestihol, financovanie Bratislavy nemá byť ohrozené. „V projekte financovania petržalskej električky z prostriedkov EÚ sa uvoľňujú peniaze postupne. Nie je pravda, že v prípade meškania by muselo mesto preplatiť celú výstavbu,“ vysvetľuje K. Rajčanová.
Mesto ospravedlňuje naťahovanie termínov rešpektovaním vôle občanov a zastupiteľov, ktorí protestovali proti návrhu súbežných komunikácii v pôvodnom projekte. Preto musel byť zámer prepracovaný a nanovo posudzovaný.
Pokračovanie petržalskej električkovej radiály bude mať dĺžku 3,78 kilometra a obsahovať bude 7 zastávok. Trať bude celá vedená úrovňovo, súbežne s ňou má byť vybudovaná tzv. cyklodiaľnica, ktorá bude kostrou cyklodopravy v Petržalke. Trať bude zakončená obratiskom a halou dennej údržby električiek. Rozpočet projektu je odhadovaný na úrovni vyše 100 miliónov eur, hoci sa predpokladá, že sa cena v rámci verejného obstarávania zníži.
Výstavba vetvy, ktorá má prepojiť Petržalskú radiálu s Ružinovskou cez Pribinovu a Košickú ulicu je momentálne asi najkontroverznejším zámerom rozvoja verejnej dopravy v Bratislave. Dôvodom je zamýšľané vedenie trate popred budovu nového Slovenského národného divadla, čo sa stretlo s odporom časti verejnosti. Negatívne sa však vyjadrila aj Ministerka kultúry, ktorá je dôležitým aktérom, keďže trať je vedená aj cez pozemky Ministerstva, resp. SND.
Hlavné mesto muselo predpokladať problémy, preto ešte pred potvrdením zámeru viesť trať po Pribinovej – túto víziu totiž už skôr predložil developer J&T Real Estate, ktorý na nábreží Dunaja realizuje masívnu schému Eurovea City – vypracovalo analýzu možných alternatívnych tratí. Vedenie po Pribinovej sa ukázalo ako najlepšie, a to aj z hľadiska šírenia hluku, čo je najväčšia obava SND. Aktivistov však mesto nepresvedčilo.
Tí namietajú, že preverenie alternatív je nedostatočné, analýza šírenia hluku a vibrácii je nekredibilná, trať naruší verejný priestor Námestia M.R. Štefánika a nakoniec – že mesto ide na ruku súkromnému investorovi. Magistrát je tak nútený niektoré z analýz spracúvať nanovo, už s dohľadom aktivistov, hoci niektorí z nich odmietli aj takýto postup, pravdepodobne sa obávajúc, že by nové preverenie dokázalo, že mestom preferovaný variant je najlepší.
Bratislava zatiaľ pokračuje vo vytváraní predpokladov pre možnú realizáciu trate v budúcnosti. Zámer by tak mal byť zanesený do Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy v rámci tzv. Zmien a doplnkov 07, ktorých prerokovanie v mestskom zastupiteľstve sa očakáva v priebehu jesene 2021. Dovtedy sa má preveriť aj potenciál financovania z fondov EÚ. Developer JTRE sa zaviazal, že realizáciu trate podporí sumou 10 miliónov eur, ak však eurofondy prefinancujú celú trať, aj tak mestu tieto prostriedky poukáže.
Kedy by mohla byť trať skutočne zrealizovaná, dnes nie je známe. Optimistická vízia, prezentovaná mestom pred rokom, že projekt pôjde do výstavby už v rokoch 2022-2024 je však nereálna. Ak sa aj podarí prekonať problémy v priestore Pribinovej, očakávam, že trať bude dokončená najskôr okolo roku 2026. V tom čase už bude pravdepodobne dobudovaná významná časť bratislavského downtownu, a to bez koľajovej dopravy. Tejto časti mesta aj celej vnútornej Bratislavy tak hrozí totálny dopravný kolaps.
Od realizácie trate po Košickej je do veľkej miery závislá aj vízia Prievozskej radiály s víziou pokračovania do Podunajských Biskupíc, resp. Vrakune. Bez jej vzniku totiž bude chýbať spojka, na ktorú by sa táto radiála napájala. Hlavné mesto sa napriek tomu analyzovaniu možného vedenia tejto trate už seriózne venuje a v priebehu tejto jesene malo odhaliť analýzu potenciálneho vedenia trate po Mlynských nivách alebo po Prístavnej.
„Mesto sa rozhodne na základe výsledkov analýzy, ktorá okrem nájdenia najvhodnejšieho variantu dopravného riešenia bude zároveň jedným z územno-plánovacích podkladov. Ide tu o dlhodobejší proces,“ hovorí Katarína Rajčanová, no pripúšťa, že sa už formuje názor mesta, kadiaľ by mohla trať viesť. „Predbežne sa ako dopravne výhodnejšia javí trasa cez Mlynské nivy, keďže už v I. etape výstavby obslúži husto zastavané územie s vysokým podielom vybavenosti, najmä administratívy.“
Analýza rieši aj iné aspekty trate. Mesto dnes napríklad hľadá ideálne miesto pre umiestnenie P+R parkoviska v blízkosti vyústenia rýchlostnej cesty R7 do Bratislavy tak, aby sa dalo dobre prestupovať na električku. Takisto ani nie je definitívne rozhodnuté, či sa na konci Kazanskej ulice medzi Vrakuňou a Podunajskými Biskupicami trať stočí k uvažovanému TIOP (Terminál integrovanej osobnej prepravy) Vrakuňa alebo k ŽST Podunajské Biskupice, hoci logickejšie znie prvá možnosť.
K ďalším problematickým bodom patrí otázka stočenia trate od Mlynských nív k Slovnaftu a jej vedenie v oblasti križovatky Prievoz a Nového Ružinova. Témou je aj riešenie ulice Mlynské nivy. Developer HB Reavis pripravil schému nového riešenia uličného profilu, ktorý teraz Magistrát posudzuje. „Áno, mesto má predstavu, že z ulice vznikne bulvár so širokými chodníkmi, cyklotrasou i stromovými alejami. Na návrhoch v súčasnosti pracuje Metropolitný inštitút Bratislavy,“ potvrdzuje hovorkyňa.
Tento bulvár nadviaže na aktuálne dokončovanú rekonštrukciu ulice v úseku pred Stanicou Nivy. Výhľadovo sa má trať nachádzať aj tu, odkiaľ by cez Dunajskú pokračovala do historického centra, kde sa napojí na existujúce trate. V tomto však Magistrát nemá odpoveď. Z kuloárnych informácií vyplýva, že vôľa riešiť túto trať je dnes minimálna, jednak kvôli práve dokončenej rekonštrukcii ulice, ako aj kvôli vysokým finančným nákladom.
Okrem výstavby úplne nových električkových tratí Hlavné mesto pripravuje viaceré predĺženia, z ktorých je aktuálne najmä presmerovanie Ružinovskej radiály k budúcemu TIOP Ružinov a predĺženie Dúbravskej radiály k TIOP Bory a ďalej do vznikajúcej štvrte Bory. Existencia týchto úsekov by umožnila zlepšenie prestupov a mobility v rámci celej Bratislavy, ale aj jej metropolitného regiónu.
Mesto je v oboch prípadoch zatiaľ ďaleko od realizácie, v dohľadnej dobe však bude ma snáď k dispozícii aspoň poklady pre konkrétne rozhodnutie, ako budú jednotlivé trate vyzerať. V prípade TIOPu Ružinov sa už pracuje na štúdii, ktorá rieši nielen dopravné, ale aj architektonické aspekty. „Aktuálne sa pracuje na dopravno-technicko-urbanisticko-architektonickej štúdii, ktorá navrhne najvhodnejší variant vedenia električkovej trate a zároveň pripraví podklad pre zmenu územného plánu v tejto veci,“ špecifikuje Katarína Rajčanová.
V praxi to znamená, že do realizácie je ešte niekoľko rokov. TIOP by mohol byť v optimálnom prípade realitou v roku 2023, dovtedy neočakávam, že by bola električková trať už hotová. Výhodou je aspoň fakt, že by v okolí TIOPu mohol vzniknúť príjemný verejný priestor, hoci samotný terminál, riešený ŽSR, bude pravdepodobne veľmi utilitárny, keďže štátna firma na kvalitu svojich projektov veľmi nedbá.
Pri Boroch je situácia obdobná. Aj tu sa očakáva vznik terminálu približne v roku 2023, električková trať však ešte pripravená s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. „Mesto dostalo niekoľko variantov možného vedenia električkovej trate, aktuálne tieto varianty prehodnocuje, na základe čoho vyberie najvhodnejšiu alternatívu aj v súvislosti s umiestnením TIOPu v tejto oblasti,“ zhŕňa hovorkyňa.
Jedným z týchto variantov by malo byť aj vedenie trate na estakáde ponad železnicu. Aj napriek klesaniu terénu v priestore Lamačskej brány to je absolútne prehnaná myšlienka, hoci logický dôsledok neschopnosti ŽSR, ktoré by muselo privoliť k podkopaniu svojej trate. K tomuto je nutná prísna koordinácia jednotlivých aktérov, čo situáciu mesta výrazne sťažuje.
Kým predchádzajúce trate sú viac alebo menej realistické, tangenciála po Tomášikovej, hoci je súčasťou Územného generelu dopravy, je asi najvzdialenejšou víziou v rámci tohto výpisu. Napriek tomu ide o dôležitý projekt, lebo by umožnil prepojenie Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiály, výhľadovo aj Prievozskej či dokonca Petržalskej. Tým by sa rozvinuli nové väzby v rámci mesta, odľahčili radiály a zvýšila sa odolnosť bratislavskej električkovej siete voči prevádzkovým obmedzeniam v dôsledku nehôd.
Mesto však zatiaľ ide skôr cestou ľahšieho odporu. Podľa Michala Dekánka z Dopravného podniku Bratislavy, ktorý hovoril o plánoch mesta v relácii Živé mesto_FM, mesto bude nateraz analyzovať len prepojenie Vajnorskej a Ružinovskej radiály, teda najjednoduchší úsek trate. Tu netreba riešiť prekonanie zastavaných území alebo taký odpor verejnosti.
V prípade spojenia Račianskej a Vajnorskej radiály je totiž témou, či bude trať vedená po Riazanskej alebo po predĺženej Tomášikovej – toto predĺženie však treba vybudovať, pričom súčasťou projektu budú aj masívne asanácie. Predĺženie Tomášikovej je súčasťou Územného plánu a v dohľadnej dobe by sa mala spustiť akási nultá fáza projektu v podobe výstavby novej križovatky s Vajnorskou, inak však ide o vzdialený projekt.
Ešte nepravdepodobnejšie je pokračovanie smerom na Prievozskú radiálu, kde by trať viedla popred rodinné domy, čo sa určite stretne s obrovským odporom miestnych obyvateľov. Verejný sektor zatiaľ nemá mechanizmy ani vôľu, aby dokázal aj projekty vo verejnom záujme ubrániť voči výraznejším protestom. Prepojenie na Petržalku je závislé od nového premostenia Dunaja, čo je v súčasnosti nereálne.
Napriek tomu je pre maximalizáciu účinku tangenty pravdepodobne potrebná výstavba v plnom rozsahu, o čom svedčia aj dáta z Územného generelu dopravy. S ohľadom na iné plánované investície však bude každopádne riešenie čohokoľvek na Tomášikovej otázkou pravdepodobne až pre 30-te roky tohto storočia.
Pred vyše dvoma rokmi som písal obdobný článok, kde som bol nútený konštatovať, že Bratislava robí pre rozvoj električkovej siete len málo. Dnes je výhľad o niečo optimistickejší. O niekoľko týždňov budú dokončené všetky tohtoročné modernizácie a rekonštrukcie tratí, po ktorých bude mať mesto v prevádzke celú sieť, pričom viditeľná časť tratí a zastávok bude na dobrej úrovni.
Napriek pozitívam však bude musieť mesto zabrať, aby posilnilo význam električiek, pritiahlo nových cestujúcich a znížilo dopravnú záťaž zo strany individuálnej automobilovej dopravy. Hoci sú električky nosným systémom verejnej dopravy, stále nezabezpečujú väčšinu výkonov a neobsluhujú mnohé štvrte, čo je obzvlášť kritické v rozvojových územiach na Mlynských Nivách. Rozvoj siete v tejto oblasti je absolútnou prioritou, čo musí mesto jasnejšie vysvetliť.
Takisto je mimoriadne dôležité, aby Bratislava zvládla zrealizovať predĺženie Petržalskej radiály včas. Vyhlásenie ministra dopravy, ktorý pohrozil, že ak sa ukáže, že mesto projekt nestíha, tak financie presunie na iné projekty – napríklad nákup vozidiel aj v iných mestách – by malo byť budíčkom pre mestských manažérov. Tento projekt si vyžaduje špičkové vedenie, lebo len v takom prípade sa stihne uskutočniť bez rizík, že časť financií prepadne.
Problémom minulosti bolo snívanie o metre, neskôr to bolo zneužívanie rozvoja električkovej siete v prospech politického marketingu. Dnes existuje vízia, zo strany mnohých zodpovedných aj vôľa a snaha, komplikáciou je však kombinácia idealizmu (premietnutá do dlhých úprav petržalského projektu v snahe o lepší verejný priestor, hoci tieto sa dali riešiť ako zmena stavby pred dokončením) a neskúsenosti, resp. neschopnosti (nedodanie potrebných podkladov pre vydanie stavebného povolenia). V stávke je však priveľa.
Bratislava má všetko pre to, aby bola lepším, udržateľnejším a dostupnejším mestom. Ako to však býva, všetko môže zlyhať na ľudskom pochybení. Platí to v mnohých oblastiach, električková doprava je byť jedným z nich. Naraziť môžu aj najlepšie vízie. Vedenie mesta tak teraz musí teraz robiť všetko – skutočne všetko – pre to, aby sa podarilo tieto plány dostať do takej fázy, že ich včasné dokončenie bude istotou a nie zdrojom problémov a frustrácie.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre