Adrian Gubčo 12.02.2025 17:05

Rekordný rok pre Ružinov. Mestská časť schválila rozpočet, plánuje investovať do množstva projektov

Mestská časť Ružinov je populačne druhou najväčšou bratislavskou miestnou samosprávou. Prebieha tu však veľký objem investičnej aktivity a jej význam postupne rastie. Na ružinovské vedenie to vytvára tlak, aby týmto investíciám sekundovalo a vytváralo vysokú kvalitu života pre obyvateľov. Tento rok by sa mal Ružinov vo vzťahu ku kapitálovým investíciám výrazne pohnúť.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Ružinov

Bratislavský Ružinov bude v tomto roku hospodáriť so sumou viac ako 105 miliónov eur. Rozhodli o tom v utorok 11. februára miestni poslanci, keď schválili rozpočet mestskej časti na rok 2025. Mestská časť týmto krokom zároveň vystupuje z rozpočtového provizória.

Napriek náročným časom je rozpočet podľa starostu Ružinova Martina Chrena historicky najviac rozvojový, viac ako tretinu výdavkov tvoria investície. „Ružinov bude tento rok hospodáriť s rekordným rozpočtom. Jedným dychom však musím povedať, že aj keď je ten rozpočet silno rozvojový, nie je to z vlastných zdrojov. Ale vďaka tomu, že sme roky pripravovali čerpanie projektov z fondov EÚ a tento rok by sa to čerpanie malo začať,“ uviedol Chren.

Mestská časť má podľa neho pripravených viacero projektov, kde má predschválené financie zo zdrojov integrovaných územných stratégií, európskych fondov. Ide napríklad o rekonštrukciu chátrajúceho Domu kultúry na Trnávke. Mestská časť si zároveň zoberie nový investičný úver, ktorý potrebuje na rozširovanie kapacít škôl a škôlok.

Zmena tak čaká viacero významných stavieb. V prípade Domu kultúry na Trnávke má podľa starostu vzniknúť komunitný priestor pre obyvateľov lokality, miesto pre rôzne krúžky a záujmové činnosti, klub dôchodcov či pobočka knižnice. Do aktivít majú byť zapojené rodiny, susedná škola a organizovať tu majú kultúrny program. Stavebné práce by chcela samospráva spustiť do konca roka, čaká ju ešte povoľovací proces a obstarávanie. Využije projekt od DMArchitekti.

Okrem toho sa očakáva kompletná rekonštrukcia miestneho úradu z eurofondov. Zastaraná normalizačná budova, ktorá je nezriedka konfrontovaná s obmedzením prevádzky v dôsledku zlého stavu, tak získa modernejšiu a energeticky úspornejšiu podobu. Rekonštruovať sa má aj historická Obecná radnica v Prievoze.

V prípade verejných priestorov sa majú obnovovať vnútrobloky na Narcisovej, Gemerskej, TOK (Trenčianska, Oravská, Košická) či priestranstvá pri Kozmose či Herlianskej. Opravovať sa budú detské ihriská, rovnako ako športoviská na Ondrejovovej či Páričkovej, kde sa upraví hokejbalové ihrisko. Zlepšiť sa má stav športovísk v rámci základných škôl na Vrútockej a Mierovej. Pol milióna eur má mestská časť vyčlenených na nedávno ohlásenú architektonickú súťaž a projekt úplnej prestavby Areálu hier Radosť na Štrkovci a dva milióny na rekonštrukcie ciest a chodníkov.

V prípade škôl a škôlok by sa čoskoro mala začať výstavba nového pavilónu školy na Vrútockej ulici. Kolaudácia je odhadovaná na začiatok roka 2026. Okrem toho má samospráva v pláne aj kúpu dvoch nebytových priestorov v dvoch developerských projektoch (Zwirn a Nový Ružinov), ktoré by neskôr prestavali na škôlky. Starosta verí, že aspoň jednu z nich sa podarí otvoriť tento rok v septembri.

Významnou investíciou má byť aj definitívne riešenie železničného priecestia na Ivanskej ceste. S hlavným mestom je dohoda, že ak mestská časť prinesie projekt a stavebné povolenie na zabezpečenie priecestia, hlavné mesto zaplatí realizáciu. „Podjazd ani nadjazd sa tam vybudovať nedá. Dá sa však rozšíriť cesta, priechod pre chodcov a zo všetkých strán osadiť semafory spojené s vlakovou signalizáciou,“ popisuje Chren.

V oblasti dopravy bude mestská časť investovať aj do realizačného projektu TIOP Ružinov, konkrétne do parkovacieho domu na súčasnom parkovisku na konečnej linky 39. Má sa tak zvýšiť celková využiteľnosť budúceho TIOPu, ktorý sám osebe pripravujú Železnice Slovenskej republiky. Hlavné mesto má záujem do tejto lokality dotiahnuť predĺženie Ružinovskej električkovej radiály.

Naštartovať by sa mohla aj rekonštrukcia Obecnej radnice v Prievoze. Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Výpis projektov, ktoré plánuje Ružinov v krátkom čase realizovať, je pomerne ambiciózny. Zvýšiť sa má dostupnosť vzdelávania, pričom v prípade materských škôl vzniknú kapacity aj v novourbanizovaných lokalitách. Zlepšiť by sa mal stav budov komunitného zamerania a konečne by sa mohla zvýšiť kvalita verejných priestorov, ktorá je v bratislavských mestských častiach vo všeobecnosti nízka.

Napriek tomu má Ružinov najväčšie výzvy stále pred sebou. Popri materských školách prichádza čas vybudovať v nových štvrtiach aj základné školy. Vyčistenie mnohých verejných priestorov na sídliskách si bude vyžadovať výstavbu parkovacích domov. Investičný dlh do ciest a chodníkov je zas privysoký, aby sa dal vyriešiť v krátkom čase.

Podobná je však situácia vo viacerých mestských častiach aj na úrovni mesta samotného. Rozpočty, s ktorými samosprávy operujú, sú príliš nízke, aby bolo možné odstraňovať rokmi hromadený dlh do udržiavania infraštruktúry, verejných priestorov aj občianskej vybavenosti. V obzvlášť kritickej situácii je Hlavné mesto, ktoré by potrebovalo miliardy len nad vyriešenie problémov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti v kombinácii so stavom ciest a chodníkov alebo nedostatkov električkovej siete.

Samosprávy už roky slúžia ako zdroj peňazí pre štát, keď potrebuje financovať svoje sociálne programy. O stovky miliónov prišli v čase schvaľovania tzv. „rodinného balíčka“ a tvrdo doplatili aj na konsolidačný balíček. Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla je navyše systém financovania samospráv nastavený tak, že mestá a obce na Slovensku dostávajú len tretinu toho, s čím operujú samosprávy v Česku.

Výsledkom je nelichotivá štatistika, podľa ktorej je Bratislava údajne druhé najchudobnejšie hlavné mesto v Európskej únii po Sofii. Na jednej strane sa to zdá ako hanebné, na strane druhej to ale zodpovedá celkovému vývoju krajiny. Tá rýchlo smeruje k tomu, aby bola na obdobnej úrovni ako celok.

Jedinou záchranou sú v tomto prípade eurofondy. Len vďaka nim sa aj naďalej darí obnovovať verejné budovy, rozvíjať školy, rozširovať a modernizovať električkové trate alebo revitalizovať niektoré verejné priestory. Ide o smutnú situáciu v kontexte viac ako dve desaťročia trvajúcej prítomnosti Slovenska v Európskej únii, počas ktorej malo vyspelejšie krajiny skôr dobiehať.

Namiesto toho sa realizujú len menšie zásahy a projekty. Deje sa to v tom istom čase, keď napríklad dlho zaznávaný poľský sused ide len tento rok do svojho rozvoja investovať približne 166,7 miliárd eur. V tomto kontexte je rekordný ružinovský rozpočet skôr smutný ako nádejný.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.