Mestská časť Ružinov plánuje v budúcnosti realizovať niekoľko investičných projektov, ktoré by mali pomôcť pri rozvoji kultúrno-spoločenského života miestnych obyvateľov. Novú podobu má získať dom kultúry v štvrti Trnávka aj bývalá obecná radnica v Prievoze. Dôjde tým nielen k zlepšeniu podmienok pre komunitné aktivity, ale aj k zachovaniu objektov, úzko spojených s miestnou identitou.
Mestská časť Ružinov sa skladá z viacerých štvrtí a miestnych častí, ktoré majú vlastný charakter a identitu. Patria k nim najmä Trnávka a Prievoz, ktoré vznikli už pred vznikom veľkého sídliska v 60-tych rokoch minulého storočia. Kým prvá z menovaných štvrtí vznikla ako do istej miery chudobné predmestie Bratislavy, druhá bola samostatnou obcou so svojim historickým jadrom. V oboch sa vyformovali svojbytné komunity.
Tieto sa do veľkej miery zachovali doteraz, hoci obe štvrte sú priamo včlenené do mesta. V Trnávke bol v posledných desaťročiach miestny život naviazaný na dom kultúry, charakteristickú budovu s prvkami brutalizmu z normalizačného obdobia. Časom však bol stav objektu zlý a vyžiadal si aj jeho uzatvorenie. Priebežne sa tu vyskytli určité aktivity – sídlilo tu občianske združenie či historickí šermiari – komplexné riešenie ale neprichádzalo.
V ešte horšom stave bola budova bývalej obecnej radnice v Prievoze. Pozoruhodná stavba vznikla v roku 1932 a za jej stvárnením stoja architekti Christian Ludwig a Augustín Danielis, autori veže Manderla. Radnica má charakteristickú kupolu a reliéfy na fasáde od Alojza Rigeleho. Napriek veľkej hodnote sa národnou kultúrnou pamiatkou stala až v roku 2023. Samotná mestská časť sa majiteľom stala v roku 2020.
Teraz ale samospráva pripravuje aktivity, ktoré majú smerovať k obnove oboch objektov. Potvrdzuje to starosta Ružinova Martin Chren. „Veľmi sa teším, že sa nám darí napredovať v príprave dvoch projektov, ktoré sú pre nás dôležité, predstavujú historický dlh Ružinova a sľúbil som vám, že s nimi pohneme,“ píše na sociálnej sieti. Oba zámery podľa neho napredujú a jednotlivé projekty mestská časť predstavila zastupiteľstvu i verejnosti.
V prípade domu kultúry na Trnávke (resp. Dom kultúry Bulharská) má podľa starostu vzniknúť komunitný priestor pre obyvateľov lokality, miesto pre rôzne krúžky a záujmové činnosti, klub dôchodcov či pobočka knižnice. „Vzhľadom na jeho riešenie bude obzvlášť vhodný na akcie, kurzy a krúžky pohybového a tanečného charakteru, ale aj iné,“ tvrdí Chren. Do činnosti chce zapájať rodiny, susednú školu a organizovať tu kultúrny program.
Architektonické riešenie projektu spracovala kancelária DMArchitekti. Ako približuje pre YIM.BA architekt Tomáš Dimun, okrem obnovy funkcie komunitného centra sa počíta aj so záhradou menšieho rozsahu. „Čo sa týka zmien, tie máme minimálne. Týkajú sa hlavne zlepšenia tepelnotechnických vlastností objektu a čelnej fasády, kde chceme spraviť iný raster okenných otvorov. Inak objekt ostáva vo svojej pôvodnej podobe,“ konštatuje Dimun.
Prezentované vizualizácie ukazujú veľmi citlivú obnovu, ktorej súčasťou bude lepšie presvetlenie interiéru, presun hlavného vstupu na prízemie a doplnenie výťahu, čím sa budova stane bezbariérovou. Odstrániť sa majú prístavby, čím dostane celá stavba čistú podobu.
Na projekt je už spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie. „Na obnovu DK Bulharská už máme schválený projektový zámer z fondov EÚ,“ dopĺňa M. Chren. Starosta tak verí, že na rekonštrukciu získa prostriedky z európskych zdrojov. Predpokladaný rozpočet sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 2,4 milióna eur.
V prípade radnice v Prievoze vyplývajú akékoľvek zásahy z jej pamiatkového statusu. Súčasťou obnovy bude odstránenie nepôvodných priečok, oprava bývalej zadržiavacej cely a rekonštrukcia priľahlého domu niekdajšieho notára. Tieto plány nadväzujú na uvažovanú funkciu radnice, ktorou je vznik novej obradnej siene so zázemím, komunitného centra a reprezentatívneho priestoru pre prijímanie oficiálnych návštev a rokovaní miestnej rady.
Komunitné centrum, spojené s kaviarňou, má byť umiestnené v dome notára. Starosta avizuje aj úpravu okolitých priestranstiev. „V rámci projektu dorobíme aj štúdiu riešenia okolitých priestorov, najmä vedľajšieho parčíka a prepojenia smerom k evanjelickému kostolu, aby tu raz naozaj vznikol centrálny verejný priestor, srdce Prievozu,“ uvažuje Martin Chren. „Ktovie, možno sa raz dočkáme aj komornejších akcií či vianočných susedských trhov pred historickou radnicou, veľmi by som si to želal,“ dodáva.
Autorom architektonickej štúdie boli Bellušove ateliéry pri Fakulte architektúry a dizajnu STU. Na príprave dokumentácie sa podieľala aj kancelária Chronogram, špecializujúca sa na pamiatkový výskum a obnovu.
Aj v tomto prípade chce samospráva do konca roka požiadať o stavebné povolenie. Aktuálne podľa vedenia Ružinova prebieha inžinierska činnosť, teda „zbieranie všetkých potrebných pečiatok, súhlasov a vyjadrení“. Chren očakáva, že povolenia by mohli byť vydané koncom jari 2025. V priebehu budúceho roka chce vysúťažiť aj zhotoviteľov prác.
Ak by sa to skutočne podarilo, realizácia oboch projektov by mohla byť ukončená pravdepodobne v roku 2027. Starosta chce získať externé financovanie aj na obnovu radnice, takže Ružinov by získal kvalitnejšiu vybavenosť bez výraznejšej záťaže na miestny rozpočet.
Pripravované projekty patria k sérii zamýšľaných investícií mestskej časti, ktorá chce v najbližších rokoch budovať a zariaďovať materské školy či rozšírenia škôl, parkovacie domy na sídliskách alebo v susedstve budúceho TIOPu, a obnovovať verejné priestory. Ružinov je populačne druhou najväčšou mestskou časťou v Bratislave, z hľadiska privátnych investícií je však pravdepodobne patrí prvé miesto.
K dispozícii by tak mohla mať relatívne väčší objem finančných prostriedkov z poplatku za rozvoj. Tento by mal byť určený práve na kapitálové investície do vyššie zmienených oblastí. V uplynulom období mestská časť investovala, aj s prispením eurofondov, do rozšírení dvojice škôl, rovnako ako do nákupu pozemkov na viacerých sídliskách, napríklad na Ostredkoch alebo Štrkovci.
Dnes, keď už má tieto strategické pozemky v rukách, prichádza čas na projekty, ktoré citeľne zvýšia kvalitu života obyvateľov. Investície do vzdelávania sú namieste, to isté ale platí aj o komunitných a spoločenských priestoroch, kultúrnych zariadeniach a pamiatkach. Ružinov je medzi obyvateľmi populárny vďaka množstvu zelene či dobrej dostupnosti do centra, v iných oblastiach má ale medzery.
To však platí o väčšine mestských častí. Výnimkou je Rača, kde sa už nachádza obľúbené komunitné centrum Stará jedáleň a pripravuje sa nové na Žarnovickej. Nasledovať príklad týchto samospráv by mali aj ostatné, ak im záleží na vysokej kvalite života ich obyvateľov.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre