Adrian Gubčo 08.08.2022 16:24

Schátraný Dom kultúry na Trnávke môže konečne prejsť rekonštrukciou, predstavili štúdiu obnovy

Dom kultúry v ružinovskej štvrti Trnávka bol kedysi významným miestom, kde sa odohrával komunitný život miestnych obyvateľov. To však už približne desaťročie neplatí. Budova úplne zbytočne chátra a dlhé roky bola aj prázdna. Starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren však sľubuje zmenu.

Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Trnávka, pôvodne známa aj ako Dornkappel, sa začala rozvíjať na začiatku 20. storočia ako chudobné predmestie Bratislavy. Charakteristická bola menšími radovými domami na drobných pozemkoch, kde žili najmä menej majetní prisťahovalci s rodinami. Postupne vznikla hustá a do istej miery unikátna štruktúra ulíc a zadných uličiek, ktorá sa inde v meste nevyskytuje. Horší sociálny status Trnávky sa udržal aj počas socialistického obdobia.

V tom čase sa však z Trnávky stala do veľkej miery plnohodnotná štvrť. Okrem kostola tu vznikla aj materská a základná škola, niekoľko stredných škôl, futbalové ihrisko, polícia, pošta a drobné služby a obchody. Pre kultúrne a komunitné potreby obyvateľov bol na severovýchodnej strane centrálneho parku štvrte, pri Bulharskej ulici, vybudovaný dom kultúry. Nejde o zvlášť výnimočnú stavbu, napriek tomu odráža dobové prúdy v architektúre, vrátane brutalistických prvkov. Dôležité je, že skutočne slúžila ako miesto, kde sa zorganizovalo mnoho podujatí, dôležitých pre miestnu komunitu.

Preto bolo uzavretie objektu pred viac ako desiatimi rokmi – hoci vtedy už bola budova značne zastaraná a vyžadovala si rekonštrukciu – vnímané negatívne. Rozličné pokusy o oživenie domu kultúry (napríklad vo forme ekumenickej školy) sa nevydarili. Až v priebehu tohto roka boli priestory dočasne prenajaté združeniu Stret klub, ktoré má interiér postupne obnovovať. Za rok od prenajatia objektu (čo bolo vo februári) má združenie preinvestovať 150-tisíc eur. Napriek tomu však miestna samospráva pracovala aj na vízii kompletnej rekonštrukcie.

Tú teraz predstavil starosta Ružinova Martin Chren. Ako hovorí, mestská časť má k dispozícii architektonickú štúdiu aj orientačný rozpočet, takže môže pristúpiť k ďalším stupňom prípravy obnovy. „V najbližšej dobe nás čakajú tri kroky,“ píše Chren. „Ako prvý bude dopracovaný realizačný projekt, na ktorý nadviaže inžiniering - vybavovanie všetkých povolení. Treťou, najzložitejšou vecou, bude získanie finančných zdrojov.“ Rekonštrukcia by mala totiž vyjsť na približne tri milióny eur. Starosta však dúfa, že projekt bude financovateľný zo zdrojov Európskej únie.

Ak by sa podarilo predstavený zámer realizovať, Dom kultúry Bulharská získa svoju pôvodnú funkciu, hoci sa bude viac zameriavať na komunitné aktivity. Veľká sála by sa mala využívať pre divadlá, menšie koncerty alebo tanec, kľúčové však budú rozličné krúžkové aktivity pre všetky generácie. Vyšší ohľad sa však bude brať na seniorov, umiestnený by tu mal byť detský kútik, priestor pre výstavy alebo kaviareň (možno aj s reštauráciou). Starosta dodáva, že si tu vie predstaviť aj vysunuté pracovisko miestneho úradu, aby nebolo nutné za všetkými záležitosťami cestovať cez celú mestskú časť.

Podľa Martina Chrena sa architekti z Bellušových ateliérov na Fakulte architektúry a dizajn STU v spolupráci s NAMI ateliérom postavili k zadaniu veľmi citlivo. Pôvodná exteriérová architektúra objektu tak ostáva úplne zachovaná. Zo zverejnených vizualizácii sa však zdá, že interiér prejde kompletnou modernizáciou, pričom autori používajú mnohorakú škálu materiálov a riešení v súlade so všetkými súčasnými trendami (azda je toho až príliš). V každom prípade, zastaranému objektu by takáto premena pomohla.

Podľa doteraz známych informácií by sa rekonštrukcia mohla začať najskôr na jeseň 2024. V princípe nejde o nereálny termín. Ak by sa ho podarilo dodržať, obyvatelia Trnávky by svoj Dom kultúry opäť získali v druhej polovici tohto desaťročia.

Z projektu rekonštrukcie DK Trnávka sa snáď stane viac, ako len lákavé obrázky, zverejnené v predvolebnom období. Trnávka síce v celobratislavskom kontexte nie je veľká štvrť, má však vlastnú identitu a komunitu obyvateľov, ktorí sú na ňu intenzívne naviazaní. Okrem toho už dnes nejde o chudobnú štvrť – mnohé nové projekty, ale aj rodinné domy menia sociálnu štruktúru tejto časti mesta a popri pôvodnom obyvateľstve tu pribúda nové, ktoré nemusí byť s lokalitou natoľko previazané.

Presne preto je dôležité oživovať alebo budovať priestory pre komunitné aktivity – miesta, kde sa dajú zadarmo alebo za symbolický poplatok nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi z okolia pri prospešných sebarozvojových aktivitách. Posledné desaťročia priniesli úpadok činnosti či atraktivity domov kultúry alebo tých málo komunitných centier, ktoré v Bratislave sú. Niektoré skupiny preto prišli o možnosť socializácie, iné sa začali realizovať inde – v prípade mládeže napríklad v nákupných centrách. Mnohí zraniteľní ľudia tak prichádzajú o množstvo príležitostí, ktoré by sa im inak mohli ponúkať.

Dobré mesto pracuje s obyvateľmi a ich potenciálom. Vytvára im možnosti pre kvalitné trávenie voľného času, wellbeing a rozvoj osobnosti. Na to však potrebuje adekvátne priestory. Aj preto vznikajú v naozaj vyspelých krajinách a mestách komunitné a spoločenské centrá, ktorými disponujú aj malé štvrte alebo obce. V Bratislave zatiaľ chýbajú aj vo veľkých mestských častiach.

Ružinov môže tento dlh čiastočne napraviť. Azda sa tak tento zámer pohne z roviny štúdie do realizačného projektu a následne aj vleje život do starého objektu. Pre kvalitu života na Trnávke by to bola veľmi dobrá správa.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.