Adrian Gubčo 13.02.2025 18:55

Úbohosť Slovenska je neuveriteľná. Poľsko ukazuje, ako vyzerá zodpovedné plánovanie, nám zostáva len závidieť

Médiami prešla pred niekoľkými dňami drobná a nenápadná správa. Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Poľsko v roku 2025 chystá najväčšie investície v dejinách. Preinvestovať chce 700 miliárd zlotých, čo je 166,7 miliardy eur. Ide o neuveriteľné číslo, ktorého vhodné využitie posunie našich severných susedov medzi popredné európske veľmoci. Čo by sa za obdobné peniaze dalo zrealizovať u nás?

Zdroj: Nate Cook, Nino Belovič / YIM.BA

Premiér Tusk ohlásil rekordné investície v rámci príhovoru na konferencii „Poľsko“ na varšavskej burze. V úvode svojej reči nadviazal na históriu, konkrétne na tisícte výročie korunovácie kráľa Boleslawa Chrabrého. Podľa Tuska išlo o mimoriadneho monarchu, počas ktorého vlády sa Poľsko dostalo do prvej ligy európskych národov. O to isté sa krajina snaží aj v súčasnosti.

Kľúčom k úspechu sú podľa neho investície. Tento rok by mali dosiahnuť minimálne 650 miliárd zlotých, Tusk je však presvedčený, že to bude 700 miliárd. Minister financií Andrzej Domański zdôraznil, že aj vďaka tomu si Poľsko posilňuje svoju pozíciu medzi lídrami v ekonomickom rozvoji. Rast HDP sa v súčasnosti odhaduje na 4%. Tento stav sa má udržať investíciami do niekoľkých kľúčových oblastí.

Prvou z nich sú investície do vedy. Krajina vychádza z toho, že za každý investovaný zlotý sa vrátia štyri až sedem zlotých späť. V krátkom čase preto chce krajina investovať napríklad do vzniku Národného vedeckého centra, masívnu podporu získajú aj univerzity a Poľská akadémia vied. „Ak myslíme vážne rozvoj pokročilej a modernej ekonomiky, musíme investovať do vedy,“ konštatuje Tusk.

K ďalším pilierom patrí energetická transformácia, čo zahŕňa modernizáciu prenosovej sústavy aj výstavbu prvej poľskej jadrovej elektrárne v Kašubsku. Tretí pilier je rozvoj nových technológií, čo sa má dosiahnuť spoluprácou s poprednými svetovými technologickými firmami. Štát plánuje zakúpiť superpočítač pre výskum umelej inteligencie alebo vybudovať továreň, zameranú na technológie súvisiace s umelou inteligenciou.

Štvrtým pilierom je modernizácia prístavov a železníc, pričom na železnice pôjde asi 180 miliárd zlotých. Posilniť sa má najmä nákladná doprava, a to aj výstavbou úplne nových tratí. Poľsko chce ďalej posilniť svoj kapitálový trh a dramaticky skvalitniť podnikateľské prostredie. Ako premiér Tusk uviedol v závere svojho príhovoru, má aj špecifický cieľ – chce, aby boli Poliaci medzi desiatimi najšťastnejšími národmi na svete, a to už do piatich rokov.

Plány nášho severného suseda by mohli znieť nadnesene, vývoj v Poľsku v posledných rokoch ale ukazuje, že to tak nie je. Poľská dopravná infraštruktúra sa viditeľne a dramaticky skvalitňuje, mestá sa revitalizujú, Varšava mení na jednu z popredných európskych metropol a poľská armáda bude čoskoro najväčšia a možno aj najmodernejšia v Európe. Za našimi hranicami rastie skutočná veľmoc, pričom za to môže do veľkej miery vďačiť veľmi rozumnému využitiu európskych fondov v posledných desaťročiach.

Premiér Poľska Donald Tusk. Zdroj: Gov.pl

Medzičasom, Slovensko aj Bratislava sú v diametrálne odlišnej situácii. Neudržateľný stav verejných financií si vyžiadal drastickú konsolidáciu, ktorá negatívne ovplyvňuje každodenný život obyvateľov aj podnikateľskú aktivitu. Kolabuje zdravotníctvo, pričom medicínski profesionáli sú nútení pracovať v zastaraných a niekedy aj plesnivých nemocniciach. Katastrofálny je stav železníc, kde je stav taký kritický, že sem zahraniční dopravcovia odmietajú posielať súpravy v obave, že sa na slovenských tratiach poškodia. V hrozivej situácii je aj sociálny systém.

Omnoho lepšie na tom nie je ani Bratislava. Primátor mesta Matúš Vallo pravidelne opakuje, že Bratislava je druhé najchudobnejšie hlavné mesto v Európskej únii po Sofii. Metropola nie je bez eurofondov schopná realizovať ani drobné projekty (napríklad predĺženie Saratovskej len za približne 10 miliónov eur), na významnejšie zámery napríklad v oblasti kultúry môže rovno zabudnúť. Rozvoj sa v meste realizuje takmer výlučne vďaka developerom.

Porovnanie s Poľskom je šokujúce, pričom náš severný sused bol po páde socializmu v horšej východiskovej pozícii ako Slovensko. Vo všetkých štatistikách zaostával hlboko do 21. storočia. Potom sa však začal poľský ekonomický zázrak, spojený s úspešným využitím eurofondov, kým Slovensko začalo stagnovať. Poľsko investovalo do školstva a zdravotníctva, naša krajina nanajvýš do diaľnic.

Slovenskému publiku tak zostáva len s úžasom sledovať vzostup Poľska. Taktiež si môžeme predstavovať, čo by sa dalo zrealizovať na Slovensku, keby krajina investovala obdobnú sumu. Ak by sa 166,7 miliardy eur prepočítalo podľa počtu obyvateľov, Poľsko ide investovať 4.544 eur na obyvateľa. Pre Slovensko by to znamenalo nutnosť investícií vo výške necelých 24,7 miliardy eur (pričom treba zdôrazniť, že ide o jediný rok).

Ide o astronomickú čiastku, zvlášť s prihliadnutím na fakt, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2025 sú 33,9 miliardy eur. Z tejto sumy sú kapitálové výdavky niečo vyše dve miliardy eur (z čoho polovicu bude investovať Ministerstvo obrany SR), prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti predstavujú 1,2 miliardy eur, výdaje z eurofondov viac ako 2,1 miliardy, z toho ale bezmála 0,6 miliardy tvoria poľnohospodárske dotácie. V každom prípade, aby bolo Slovensko ako Poľsko, muselo by investovať o 20 miliárd eur viac.

Pokiaľ by Slovensko investovalo na úrovni Poľska, Nemocnica budúcnosti v Martine by nemusela byť ničím výnimočným. Zdroj: UNM

Pre väčšinu ľudí ide o tak obrovské číslo, až sa stáva abstraktným. Reálnym sa stáva, keď si veľmi nahrubo predstavíme, čo všetko by sa dalo za 20 miliárd zrealizovať. Ide o natoľko veľkú čiastku, že by sa dali v podstate vyriešiť mnohé problémy Slovenska.

Zdravotníctvo môže slúžiť ako dobrý príklad. Jedným z obrovských problémov krajiny je katastrofálny stav nemocníc. Týka sa to menších okresných zariadení aj veľkých nemocníc v najväčších mestách. Ministerstvo zdravotníctva SR registruje na Slovensku 95 nemocníc všetkých kategórií. Ak by sa od nich odrátali veľké fakultné a univerzitné nemocnice a niekoľko zariadení, ktoré sú v dobrom stave, stále ich zostane približne 70.

Vychádzajúc z ceny výstavby nemocnice v Michalovciach, ktorá bola dokončená v roku 2017 a stála 34 miliónov, ako aj zarátaní inflácie a zvýšení jej ceny na 50 miliónov, stála by obnova zvyšných nemocníc 3,5 miliardy eur. Pri ostatných nemocniciach možno brať ako porovnateľné nové zariadenie v Martine, ktoré vyjde na približne 400 miliónov eur. Takáto nemocnica vysokej úrovne by sa mala nachádzať minimálne v šiestich mestách (Bratislava, Trnava, Martin, Banská Bystrica, Prešov, Košice). Pri ostatných sa môže uvažovať o modernizácii napríklad za 150 miliónov eur.

Vo výsledku to dá cenu približne 5,25 miliardy eur. Celkové náklady na totálnu modernizáciu slovenských nemocníc by tak boli 8,75 miliardy. Z pôvodnej sumy 20 miliárd ešte stále zostane viac ako polovica prostriedkov.

K obrovským patrí investičný dlh železníc. V roku 2021 sa odhadovali náklady na dokončenie modernizácie hlavných tratí na 5,6 miliardy eur, pri bežných koľajach je dlh asi 900 miliónov eur. Táto suma nezahŕňa stanice ani nové rozvojové projekty. Ak pridáme napríklad dlhoočakávanú modernizáciu Bratislavského uzla (vetva Západ a Východ), mohlo by ísť o 695 miliónov eur. V každom prípade zostáva k dispozícii ešte 3,75 miliardy eur.

Za túto sumu sa dá postaviť diaľničný úsek Turany – Hubová za necelých 1,5 miliardy eur, diaľničný tunel Karpaty medzi Stupavou a Račou za približne miliardu, a ešte ostane na významnú modernizáciu slovenských základných škôl. Podľa Denníka N by na dosiahnutie stavu českých škôl bolo potrebné jednorazovo investovať 700 miliónov eur. Zvyšných 555 miliónov eur by sa mohlo použiť napríklad na rozvoj vedy a výskumu – v priebehu minulého roka napríklad predstavila SAV víziu rozvoja svojho kampusu, čo by pravdepodobne stálo deväťmiestnu sumu.

Zostáva dodať, že v prípade efektívneho narábania s financiami by sa dalo toho rozbehnúť omnoho viac. Ide totiž o rozpočet na jeden rok, kým realizácia všetkých zmieňovaných projektov by trvala niekoľko rokov. Ak by Slovensko teda narábalo s rovnakým alebo i o čosi menším rozpočtom niekoľko rokov, mohlo by pracovať napríklad na modernizácii energetickej siete, veľkom a komplexnom prezbrojení armády, budovaní nových železničných tratí, rekonštrukciách staníc, výstavbe dostupného bývania a v neposlednom rade aj na rozvoji kultúry.

Mimochodom, ak by Bratislava investovala podobnú sumu ako Poľsko, mala by k dispozícii 2,17 miliardy eur. To je objem, za ktorý sa dá okamžite vyriešiť investičný dlh BVS, opraviť všetky chodníky a cesty (viac tu) a dobudovať kompletná električková sieť. Ak by mesto kupovalo dvojizbové byty za 200-tisíc eur, všetky chýbajúce byty – ktorých počet sa odhaduje na 40-tisíc – by malo vykúpené za necelé štyri roky.  

Slovensko potrebuje investovať do budúcnosti, inak bude upadať. Na vizualizácii návrh vstupu do kampusu SAV. Zdroj: gro architekti

Porovnávanie s Poľskom je prirodzene veľmi komplikované. Poliakom pomáha fakt, že majú omnoho väčší vnútorný trh, čo prospieva rozvoju domácich firiem, väčšiu populáciu, čo je zas pozitívne pre investorov, hľadajúcich väčší počet talentovaných ľudí, alebo silnejšie renomé. Z geopolitického hľadiska leží Poľsko na kľúčovej európskej osi, ktorá smeruje z Paríža cez Benelux, Berlín a Varšavu až do Moskvy.

Napriek tomu je potrebné neustále pripomínať, kam sa táto krajina za posledné roky dostala. Deje sa to aj napriek zmenám vlád, ktoré boli svetonázorovo v mnohých ohľadoch na úplne opačných póloch. Čo ale mali spoločné, bolo vedomie, že eurofondy sú výborný nástroj na transformáciu krajiny, a že štát potrebuje verejné zdroje využívať efektívne, ak má obnoviť svoje veľmocenské postavenie.

Na Slovensku takéto vnímanie chýba. Eurofondy boli využívané neefektívne a existujú dôvodné podozrenia, že sa peniaze na rozvoj krajiny premenili na veľkorysé vily nad Bratislavou alebo inými slovenskými mestami. Verejné zdroje sú spravované nekompetentne a experti, ktorí naďalej pracujú pre štát, resp. verejný sektor, sú pod veľkým tlakom. Namiesto investícií do budúcnosti sa peniaze využívajú na sociálne programy a v spotrebe, z ktorej sú zisky odvádzané do zahraničia.

Nemožno sa tak čudovať, že Poľsko, ale napríklad aj Česko viditeľne napredujú, ale Slovensko prinajlepšom stagnuje, realisticky však upadá. Dnes je v situácii, keď už ani oneskorená reakcia vlády nemusí stačiť na to, aby sa krajina vrátila medzi prudko rastúce ekonomiky.

Na tvári Slovenska to vidno. Zanedbané mestá a obce, poškodené železničné trate, rozpadajúce sa pamiatky, osady vylúčených komunít či chýbajúca infraštruktúra sú priamym dôsledkom chýbajúcich investícií. Krajina uprednostnila krátkodobé benefity pred dlhodobou zodpovednosťou, ktorá by bola základom pre vznik úspešnej a fungujúcej ekonomiky, generujúcej oveľa výraznejšie hodnoty a produkujúcej nepochybne šťastnejších občanov.

Už čoskoro budú ľudia zo Slovenska navštevovať Poľsko a cítiť sa podobne, ako to býva pri návšteve Rakúska. Na rozdiel od Rakúska ale nebudeme mať výhovorku v podobe štyroch desaťročí plánovaného hospodárstva v područí komunistickej strany a Sovietskeho zväzu. Stav nášho štátu je výlučne naša vina.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.