Martina Gregová 31.01.2024 20:00

Pýcha Slovenska. Unikátna budova slovenského veľvyslanectva prešla obnovou, je tou najlepšou reprezentáciou

Budovy ambasád sú dôležitým nositeľom kultúrno-spoločenskej úrovne danej krajiny. Slovensko v tomto smere na tom nie je vôbec zle a môže sa popýšiť niekoľkými výnimočnými dielami. Z pohľadu architektonickej kvality sa však väčšina odborníkov pravdepodobne zhodne na jednej budove. Nedávno prešla generálnou rekonštrukciou, ktorá nadviazala na jej pôvodné hodnoty.

Autor: William Salisbury

Primárnou funkciou zastupiteľských úradov jednotlivých štátov je zabezpečiť konzulárnu ochranu občanov danej krajiny, ktorí sa v zahraničí ocitnú v stave núdze, prípadne potrebujú pomoc pri zabezpečení svojich práv. Okrem primárnej funkcie sú ale zastupiteľské úrady aj určitým architektonickým prostredím. Kvalita ich architektúry, rovnako ako kvalita riešenia ich vnútorných priestorov, je preto dôležitou súčasť reprezentácie krajiny v zahraničí.

Už v roku 2016 vláda Slovenskej republiky odobrila rekonštrukciu Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Londýne. Dôvodom rekonštrukcie bol najmä zlý technický stav budovy. „Objekt je v zlom stavebno-technickom stave a vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu. Technologické zariadenia a infraštruktúra sú pôvodné, nezodpovedajú súčasným technickým požiadavkám a vykazujú častú poruchovosť a havárie. Výťah, klimatizácia a odvetrávanie sú nefunkčné,“ píše sa v návrhu na začatie rekonštrukcie. 

V tom čase Ministerstvo zahraničných vecí deklarovalo, že rekonštrukcia bude trvať do roku 2019 a stáť by mala približne 6,5 milióna eur. Realizácia však napokon začala až v roku 2020 a trvala tri roky. Náklady spojené so stavebnými prácami boli hradené z rozpočtu rezortu diplomacie. Dôvodom posunu rekonštrukčných prác boli podmienky, stanovené Kráľovskou správcovskou spoločnosťou. 

Budova na 25 Kensington Palace Gardens, v ktorej sídli Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky, bola postavená v roku 1969. V tom čase bola súčasťou areálu diplomatického zastúpenia ČSSR. Neskôr, v roku 1993, prešla budova do vlastníctva Slovenskej republiky. Za pôvodným návrhom objektu stoja architekti Ján Bočan, Ján Šrámek a Karel Štepánský.  

Z architektonického hľadiska sa objekt zvykne radiť medzi brutalistické stavby, a to najmä z dôvodu rozsiahleho použitia železobetónu v hlavnom konštrukčnom systéme budovy. Vďaka svojej vysokej architektonickej kvalite objekt zastupiteľského úradu získal v roku 1971 prestížne britské ocenenie RIBA v kategórii Novostavba.  

Brutalistický štýl sa prejavil aj vo vnútorných priestoroch objektu. Z materiálového hľadiska je najciteľnejšie rozsiahle použitie dreva, priznaného betónu a skla. Priestory sú dostatočne presvetlené vďaka skleným fasádam. Vo všeobecnosti je citeľná snaha minimalizovať ornamenty a do priestoru naopak priniesť jednoduché línie a čisté priestorové riešenia. Na tvorbe niektorých interiérových prvkov sa podieľali aj poprední výtvarníci doby, v ktorej bola budova postavená. 

Objekt má dve podzemné podlažia a päť nadzemných. Jeho celková úžitková plocha dosahuje takmer 3-tisíc metrov štvorcových. Okrem administratívnych priestorov veľvyslanectva je v budove umiestnené aj konzulárne oddelenie, reprezentačné priestory, hospodársko-technické priestory, podzemná garáž, tri byty pre zamestnancov a jeden kuriérny byt.  

Predmetom rekonštrukcie, ktorá prebiehala tri roky, boli stavebné práce, dispozičné zmeny, výmena zasklených stien a okien, výmena podláh, nové povrchové úpravy stien a oprava viacerých interiérových prvkov vrátane schodiska, zábradlia, dverí či nábytku. Súčasťou rekonštrukcie bola aj komplexná výmena technických rozvodov a technologického zázemia. Čiastočnou obnovou okrem budovy prešli aj exteriérové priestory, vrátane nástupného predpolia. 

Za najnovšou rekonštrukciu stojí Ján Pavúk, Pavol Hanzalík a Peter Lunter. Tí na projekte spolupracovali s Viktóriou Bretschneiderovou, Simonou Fischerovou a Erikom Hornáčkom. Architekti sa snažili predovšetkým o zachovanie genia loci pôvodného architektonického riešenia. „Popri snahe zachovať čo najviac pôvodného formou repasu a revitalizácie bola snaha aj novotvarmi dosiahnuť súlad a symbiózu s pôvodným zámerom,” opisuje Ján Pavúk, jeden z architektov, ktorí stoja za návrhom rekonštrukcie. Vo výsledku sa to skutočne podarilo.  

Ako napovedá už pred desaťročiami získané prestížne ocenenie RIBA, budova Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Londýne je naozaj architektonickým skvostom. Je preto nesmierne potešujúce, že k jeho rekonštrukcii napokon, po rokoch od oznámenia zámeru objekt rekonštruovať, konečne došlo. Súčasná podoba vnútorných priestorov úradu aj architektúry ako takej si ctí dedičstvo brutalizmu. Ide tak o významnú súčasť slovenského architektonického i kultúrneho dedičstva.  

(Archiweb.cz, JOSEPHINE, Pravda, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.