Martina Gregová 03.12.2023 16:20

Pýcha každej krajiny: Špičková architektúra veľvyslanectiev reprezentuje krajinu, Slovensko sa hanbiť nemusí

Architektúra veľvyslanectiev a zastupiteľských úradov v zahraničí býva pre krajiny štandardne prestížnou záležitosťou. Riešeniu ich podoby býva preto venovaná veľká pozornosť, pričom sa spolupracuje s poprednými domácimi alebo lokálnymi architektmi. Kvalitné príklady nájdeme v blízkom zahraničí, nestratí sa však ani Slovensko.

Kórejské veľvyslanectvo v Prahe. Autor: Filip Šlapal

Zastupiteľské úrady jednotlivých štátov majú za úlohu zabezpečovať konzulárnu ochranu občanov danej krajiny, ktorí sa v zahraničí ocitnú v stave núdze alebo potrebujú pomoc pri zabezpečení svojich práv a oprávnených záujmov, rovnako ako zabezpečujú presadzovanie záujmov krajín v hostiteľskom prostredí. Zároveň je však takýto úrad architektonickým prostredím, kde má občan cudzieho štátu možnosť oboznámiť sa s inou krajinou a vnímať jej kultúrnu vyspelosť a identitu.  

Mnohé veľvyslanectvá sa môžu pýšiť naozaj kvalitnou architektúrou, ktorá plnohodnotne reprezentuje kultúru a kultivovanosť národa. Takýmto prípadom je aj Veľvyslanectvo Kórejskej republiky v Bubenči v Prahe. Neorenesančná vila, v ktorej inštitúcia už nejakú dobu sídli, bola prednedávnom dostavaná o nové západné krídlo.

Prístavba sa v celej svojej podstate prispôsobuje pôvodnej zástavbe, vďaka čomu budova zapadá do jedinečnej pražskej štvrte Bubeneč. Tá je známa svojimi prvorepublikovými vilami, ktoré sú dnes využívané predovšetkým pre účely veľvyslanectiev rôznych krajín. Pôvodne však boli postavené bohatými podnikateľmi a slávnymi umelcami a slúžili najmä ako súkromné rezidencie.

Za návrhom prestavby a prístavby objektu kórejského veľvyslanectva v Prahe stojí architektonický ateliér SIAL. Hlavným zámerom bolo zachovanie pôvodnej podoby vily a jej doplnenie o architektúru, ktorá zodpovedá charakteru budovy, postavenej začiatkom 20. storočia. Podkladom pre návrh prístavby boli zachované plány domu. Použité pritom boli nielen niektoré historické architektonické prvky, ale aj ich verné kópie.

Prístavba bola navrhnutá ako súčasná stavba s plochou strechou. Jej výška bola prispôsobená rozmerom pôvodnej budovy. Rovnako tak aj riešenie fasády, ktorá je v celom rozsahu obložená travertínovým obkladom s vertikálnym kanelovaním. Mierka okenných otvorov aj ich raster verne kopíruje historickú vilu. Nové sídlo Ambasády Kórejskej republiky tak výborne spája starú architektúru s tou novou.  

V rámci projektu bola upravená aj záhradná časť ambasády. Vďaka renovácii by sa záhrada mala stať plnohodnotným priestorom na usporadúvanie spoločenských akcií. Trávnatá plocha bola doplnená o novú výsadbu stromov a pobytové plochy. Verejnosti je sprístupnená len určitá časť interiéru. 

Budova kórejského veľvyslanectva má reprezentovať kultúrnu vyspelosť národa - a zvláda to mimoriadne dobre. Pokiaľ ide o slovenské zastupiteľské úrady, aj naša krajina sa môže pochváliť viacerými kvalitnými objektmi. Azda najvýznamnejšou realizáciou tohto druhu z obdobia nezávislosti je budova slovenského veľvyslanectva v Berlíne. Za jej návrhom stojí ateliér BKPŠ. Návrh vzišiel z architektonickej súťaže z roku 2003, projekt bol dokončený v roku 2010.  

Objekt má tri fasády, pričom každá z nich má špecifickú artikuláciu. Vstupná fasáda má výrazný skulpturálny výraz, kde je ústredným motívom hmota prerušená sklenenou štrbinou evokujúcou transparentnosť a otvorenosť Slovensak voči občanom cudzích krajín a štátov. Zadná a bočná fasáda objektu, orientovaná do menšej záhrady, je charakterizovaná minimalistickým rastrom predsadenej železobetónovej konštrukcie.

Spätne, výnimočná architektúra tohto druhu sa nachádza aj v Bratislave. Príkladom je Český dom, ktorý aktuálne sídli v renesančnom objekte na Prepoštskej ulici. Český dom prispieva ku komplexnej prezentácii Česka na Slovensku. Vo všeobecnosti táto inštitúcia propaguje českú kultúru, vedu a techniku, zároveň slúži ako informačné a kontaktné miesto pre širokú verejnosť. Najnovšia rekonštrukcia sídla Českého domu prebiehala medzi rokmi 2021-2022 a stojí za ňou pražský ateliér ASGK Design. Fungovanie spomínanej inštitúcie v Bratislave, rovnako ako aj fungovanie Slovenského domu v Prahe, je dôkazom blízkych vzťahov medzi oboma krajinami. 

Hneď niekoľké spomenuté príklady svedčia o tom, že kvalitná diplomatická architektúra existuje aj v našich končinách. Okrem zmieňovaných objektov boli v uplynulých rokoch vypracované projekty hneď niekoľkých ambasád. Postupne sa budú rekonštruovať veľvyslanectvá v Prahe, Paríži, Helsinkách či Budapešti. Rekonštrukciou napríklad prešlo vzácne slovenské veľvyslanectvo v Londýne, ktoré v roku 1970 dokonca získalo prestížnu cenu RIBA. Škoda však je, že najmä vplyvom finančných možností štátu je ich súčasná tvorba a rekonštrukcia do istej miery obmedzená. 

(eArch, Architektúra diplomacie, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.