Adrian Gubčo 02.08.2024 16:17

Meškanie a slabé výsledky. Mesto napreduje v rozvoji cyklodopravy pomaly

Rozvoj cyklistickej dopravy a premena Bratislavy sa cyklomesto sa pravidelne objavuje medzi prioritami kandidátov aj víťazov volieb. Patrí k nim aj súčasné vedenie, ktoré v minulosti ohlásilo ambiciózne plány na budovanie kvalitných oddelených cyklotrás. Po šiestich rokoch práce sú však výsledky rozpačité, čo naznačujú aj oficiálne materiály mesta.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Od snov k realite

Keď nastúpilo v roku 2018 súčasné vedenie mesta, ohlásilo ambiciózne plány na rozvoj cyklistickej dopravy. „Bezpečnejšiu cyklodopravu prinesú nové oddelené cyklotrasy,“ približuje volebný program primátora Matúša Valla. „25 km do roku 2022, ďalších 50 km do roku 2026,“ špecifikuje. Tieto čísla vychádzali z publikácie Plán Bratislava aj predpokladu hladkej prípravy nových projektových dokumentácií.

Dnes sú výsledky rozpačité. Mesto tvrdí, že v roku 2021 malo vybudovaných 116 kilometrov hlavných mestských cyklotrás. V praxi však obrovskú časť tohto čísla tvoria cyklotrasy po oboch stranách Dunaja v podobe manipulačných ciest na korunách hrádzí. Priamo v meste bolo kvalitných oddelených úsekov výrazne menej. Plány sa preto termínovo posunuli – do roku 2030 má byť vo výsledku 180 kilometrov cyklotrás.  

Aktuálny stav príprav týchto stavieb každoročne mapuje Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy. Tohtoročný bol prerokovaný a schválený v mestskom zastupiteľstve na konci mája. V prípade cyklistickej dopravy konštatuje, že existencia bezpečných cyklistických komunikácií a dostupnosť prídavnej cyklistickej infraštruktúry vytvoria podmienky pre zmenu prístupu k doprave na krátke vzdialenosti. Preto Bratislava pracuje na 26 stavebných projektoch, dokončiť chce 14 zmien organizácie dopravy a ďalších 15 pripravuje.

Zo stavebných projektov sa nové úseky pripravujú na väčšine kľúčových radiál. Významná je napríklad príprava spojenia Vrakune s Ružinovom popri Hradskej, spojnice Ekonomickej univerzity a Kopčianskej, cyklotrasy v Mlynskej doline a na nábreží medzi Karloveským ramenom a Mostom Lanfranconi, cyklotrasa popri Račianskej od Račianskeho mýta po Kraskovu, Ružinovská radiála od Karadžičovej po Astronomickú, spojenie Petržalky s Rusovcami, cyklotrasa popri Trnavskej ceste alebo spojenie Ivanskej cesty s letiskom.

Tieto projekty sú v rozličných fázach prípravy. V roku 2024 sa majú realizovať len dva – časť cyklotrasy popri Hradskej medzi Vrakuňou a Ružinovom a krátka spojnica medzi Petržalskou hrádzou a Auparkom na západnej strane Sadu Janka Kráľa. Relatívne blízko k realizácii by mali byť cyklotrasy na Opavskej a Mlynských nivách medzi Bajkalskou a Hraničnou. Pri ostatných sa robia len štúdie či dokumentácie pre územné rozhodnutie.

Ukazuje sa, že príprava nových cyklotrás trvá neúmerne dlho, čo bráni ich dynamickejšej výstavbe. Príkladom je posledný menovaný úsek na Mlynských nivách – stavať sa mal už minimálne pred dvoma rokmi. „Posun v procese spôsobila dĺžka projektovania,“ vysvetľuje Peter Bubla, hovorca Magistrátu. „Získanie stavebného povolenia je plánované na tento rok, a teda realizácia bude možná v roku 2025.“

Nejde o jediný dlhoočakávaný a sľubovaný úsek. Príkladom je časť tzv. Račianskej radiály, ktorá má viesť aj po Radlinského. Jeden z automobilových pruhov (do centra) by mal byť nahradený obojsmernou cyklotrasou. „Preverujeme všetky možnosti vedenia cyklotrasy v tomto úseku a overujeme taktiež dopady jednotlivých alternatív na iné druhy dopravy,“ hovorí o tomto zámere Bubla. „Až následne, na základe vyhodnotenia, pristúpime k návrhom možných riešení.“

Celkový postup na príprave nových projektov je tak pomalý. Myslí si to aj Dan Kollár, prezident občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré sa venuje zlepšovaniu podmienok a povedomiu o cyklodoprave. „Na jednej strane treba vyzdvihnúť, že podmienky pre pešiu aj cyklistickú dopravu sa v Bratislave v porovnaní so stavom pred šiestimi rokmi určite zlepšili,“ priznáva. „Jedným dychom však dodávame, že to rozhodne nestačí. S výstavbou cyklotrás mesto vajatá a ani v šiestom roku súčasného vedenia nepostaví žiaden povšimnutiahodný úsek cyklotrasy, lepšie nevyzerá ani výhľad na budúci rok,“ upozorňuje.

Pripomína, že sľub o 75 kilometroch kvalitných cyklotrás je nielen nedosiahnuteľný, ale z pohľadu mesta aj zabudnutý. Prostriedky, akými chce mesto znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy na deľbe prepravnej práce do roku 2030 na 30%, sú podľa neho nejasné.

Mesto si pri rozvoji cyklodopravy pomáha najmä ochrannými pruhmi a cyklopruhmi, namaľovanými na ceste. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Čo skutočne vznikne

Hoci mesto je ďaleko za svojimi plánmi, niekoľko zlepšení by malo v priebehu tohto roka – okrem dvoch spomenutých úsekov – skutočne vzniknúť. Najvýznamnejšia novinka má pribudnúť v Petržalke. „Najväčšou a najdôležitejšou vznikajúcou cyklistickou infraštruktúrou je 6 km novej oddelenej cyklotrasy v Petržalke, ktorá vzniká priamo popri trati petržalskej električky. Tento projekt dáva práve cyklodoprave veľkú dôležitosť,“ približuje P. Bubla.

Malo by ísť skutočne o významný projekt, keďže cyklotrasa by mala mať na miestne pomery pomerne veľkorysú šírku štyri metre. Urobí to z nej cyklodiaľnicu, ktorá bude teoreticky lákavá pre tisíce potenciálnych užívateľov. Dokonalá ale nebude.

Kritizované bolo napríklad jej vedenie pri križovatke s Lietavskou, ktoré je zbytočne komplikované. Nová cyklodiaľnica navyše nedostane ani podklad z červeného asfaltu, ktorý by sa mal podľa koncepčných materiálov na takýto typ cyklotrás používať. „Na cyklotrasu je používaný čierny asfalt,“ potvrdzuje hovorca mesta. „V štádiu riešenia je červená farba na úsekoch križovania cyklotrasy s vozovkou či električkou.“

Popri Petržalke je očakávaný ešte prírastok úsekov, vytvorených dopravným značením. „V roku 2024 by podľa kapacít magistrátu mohlo byť realizovaných aj niekoľko úprav dopravného značenia pre zlepšenie bezpečnosti cyklistov v niektorých úsekoch hlavných komunikácií v centre mesta,“ približuje Peter Bubla. „Ich realizácia závisí od schvaľovacích procesov a možností povrchu vozovky v konkrétnych miestach, týkať sa bude napríklad Záhradníckej, Pribinovej, Krížnej, Hradskej alebo Štúrovej ulice.“

Akčný plán okrem toho obsahuje realizáciu dopravného značenia na Račianskej od Pionierskej po Legerského (vďaka prebiehajúcej obnove vozovky), ochranné pruhy na Segnároch a Pod Násypom, ako aj na Riazanskej a Námestí SNP. Cyklopruhy majú vzniknúť na Budatínskej, Šintavskej, Mamateyovej a čiastočne Riazanskej. Niektoré z týchto projektov sa budú realizovať vďaka zavedeniu parkovacej politiky.

Čo sa týka pripravovaných zmien organizácie dopravy, k významným patrí napríklad pokračovanie úprav Račianskej vďaka obnove povrchu, vytvorenie cyklistického prístupu na Hlavnú stanicu cez Štefanovičovu a Žabotovu, zmieňované vytvorenie prepojenia Šafárikovho námestia a SND po Pribinovej alebo vytvorenie cyklopruhov a kombinovaných pruhov pre MHD a cyklodopravu na Dunajskej a Mlynských nivách. Ochranné pruhy by mohli pribudnúť na Tomášikovej, Drieňovej, Mudroňovej, Búdkovej, Lovinského či Palisádoch, na Popradskej cyklopruhy. Na Starých Gruntoch sa bude meniť povrch a s ním aj organizácia dopravy. Cyklisti budú môcť jazdiť v buspruhoch na Košickej alebo Prievozskej.

Niektoré zásahy sa už zrealizovali – napríklad podfarbenie pruhov na Molecovej, ochranné pruhy v Lamači či úprava cyklotrasy na Podháji. Jej súčasťou bol aj vznik prvej „holandskej“ križovatky. Nanešťastie, iná tento rok už nepribudne. „Aktuálne nie je podobná križovatka v procese projektovania. Tento typ križovatky ostáva jednou z možností pri križovatkách s vhodnými podmienkami,“ naznačuje Bubla. Mali by byť súčasťou cyklotrasy popri Ružinovskej, ktorá sa má budovať v čase modernizácie Ružinovskej radiály.

Kollár je pri hodnotení Akčného plánu opatrný. „Budeme pozorne sledovať, ako sa akčný plán bude plniť. Hoci ho nemožno nazvať prehnane ambicióznym, plnenie akčných plánov z predošlých rokov nenapĺňa optimizmom,“ varuje. Minulý rok boli z 19 úloh plánu splnené len štyri, v roku 2022 z 25 úloh šesť a v roku 2021 z 30 úloh 17. Na druhej strane pripúšťa, že plán je sám osebe výrazne kvalitnejší a podrobnejší.

Podľa Kollára by mesto potrebovalo čosi iné. „Bratislave by viac pomohol plán na dlhšie časové obdobie s jasne určenými prioritnými projektami a konkrétnou predstavou cieľového stavu,“ naznačuje. Samotná Cyklokoalícia svoju predstavu o kľúčových projektoch predstavila.

Najvýznamnejšia cyklotrasa aktuálne vzniká v Petržalke popri električkovej trati. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Čo by Bratislava najviac potrebovala

Cyklokoalícia zverejnila pred časom svoju predstavu o najpotrebnejších cykloprojektoch v Bratislave. Ako konštatuje, v prípade Petržalky a Ružinova sa už do istej miery dá bicykel považovať za použiteľný dopravný prostriedok. Problémom je najmä spojenie z niektorých odľahlejších mestských častí do centra, ako aj absencia viacerých spojok, ktoré by fragmentovanú sieť spojili do jedného celku.

Za najprioritnejšiu považuje občianske združenie trasu po Dostojevského rade a Karadžičovej, ktorá by mohla prepojiť viacero už existujúcich úsekov. Kým finálne riešenie podľa aktivistov príde pravdepodobne až s developmentom v okolí, dovtedy sa dá mnoho spraviť zmenou značenia a drobnými úpravami. Problémom je aj riešenie križovatky Karadžičovej a Mlynských nív, ktoré možno upraviť.

Druhým kritickým miestom je Račianske mýto, čo je však možné riešiť realizáciou projektu, ktorý je navrhovaný už približne desaťročie. Na ten nadväzuje aj vyššie zmieňovaná vízia cyklotrasy na Radlinského ulici.

K ďalším významným úsekom patrí preriešenie Trnavského mýta, Záhradníckej alebo zlepšenie prístupu na Hlavnú stanicu. Na niektoré z týchto úsekov sa už spracúvajú zámery alebo projekty, čo vytvára predpoklad aspoň čiastočného zlepšenia v najbližších rokoch. Mesto si je tak vedomé problémov, hoci stavebne sa pripravujú najmä jednoduchšie zámery.

Magistrát sa pritom sústredí na to, čo je realizovateľné bez veľkej finančnej námahy – v tomto prípade z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa dajú dokončiť do troch rokov. „Na posúdenie v rámci Plánu obnovy máme v tejto chvíli podané najmä projekty kompletných a čiastočných rekonštrukcií, ako napríklad Ostružinový chodník (Lamač-Nové Mesto), Podkarpatskú radiálu v časti Horská a Muštová (Nové Mesto), alebo zdieľaný chodník pozdĺž Dolnozemskej cesty v úseku od Kutlíkovej po Betliarsku (Petržalka),“ vypočítava Bubla. Iné projekty sú zatiaľ v štádiu vzdialenejších príprav.

Ako sa ale ukazuje, pri dostatočnej odvahe sa dá vytvoriť kvalitná trasa aj bez veľkých stavebných zásahov. Týka sa to aj najdiskutovanejšej cyklotrasy v poslednom období – na Vajanského a Rázusovom nábreží. Pri jej otvorení mesto naznačovalo, že chce v projekte pokračovať. Hovorilo sa úseku medzi Mostom SNP a projektom River Park.

Dnes od toho bočí. „V úseku medzi Mostom SNP a River Parkom sa už teraz nachádza cyklistická infraštruktúra na promenáde v podobe zmiešaného chodníka pre cyklistov a chodcov,“ tvrdí hovorca mesta. „Vedieme však diskusie s developermi priľahlých území na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu o pokračovaní segregovanej cyklotrasy a hľadáme optimálne riešenie.“

Napokon sa tak môže stať, že rozvoj cyklodopravy narazil na strach z reakcie. Obáva sa toho aj Dan Kollár. „Následky možno vnímať na celom Slovensku, kde projekt zarezonoval u mnohých ľudí negatívne a ovplyvnil ochotu starostov či primátorov púšťať sa do odvážnejších dopravných riešení,“ konštatuje. „Aj v samotnej Bratislave vnímame väčšiu opatrnosť mesta a menej odvahy pri zmenách, ktoré by sa dotkli individuálnej automobilovej dopravy.“

Krok v podobe nábrežnej cyklotrasy však vníma pozitívne, rovnako ako kvalitu projektu. Pripomína, že diskusie okolo obdobných riešení sú bežné aj inde. „Podobné reakcie sa pri dopravných zmenách vyskytujú v mestách po celej Európe a bolo by naivné očakávať, že Bratislava bude výnimkou.“

Kollár dodáva, že sa chce mesto posunúť, nemôže postupovať so strachom. „Dôležité je, aby sa mesto nezľaklo, pokračovalo v rozvoji cyklodopravy na úkor individuálnej automobilovej dopravy a potvrdilo tak, že nešlo o náhodný projekt, ale súčasť dlhodobej vízie udržateľnej a atraktívnej Bratislavy,“ uzatvára.

Faktom je, že vedenie Bratislavy sa k vážnejším krokom zaviazalo v rámci predvolebných sľubov i oficiálnych materiálov. Podobne ako iné európske metropoly, chce podporovať rozvoj verejnej a cyklistickej dopravy a znižovať podiel automobilovej. Je opakovane potvrdeným faktom, že táto zmena sa nedá zrealizovať len takými opatreniami a zásahmi, ktoré nikoho nebolia. Samosprávy musia kombinovať motiváciu (výstavbou cyklotrás) s represiou (obmedzovanie IAD).

Ak teda mesto myslí rozvoj pešej a cyklistickej dopravy vážne, bude musieť v ďalších rokoch ohlasovať aj ráznejšie zásahy bez ohľadu na aktuálne nálady verejnosti. Inak ostanú ambiciózne priority len peknými slovami na papieri – a s nimi aj vyššia kvalita života.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.