Adrian Gubčo 06.05.2024 11:31

Bratislava konečne dostane kvalitnú cyklokrižovatku. V Lamači realizujú riešenie inšpirované Holandskom

V slovenskej metropole pomaly pribúdajú úseky cyklotrás, ktoré zvyšujú úroveň cyklistickej dopravy. Kameňom úrazu však ostávajú križovatky – ich prechod je nezriedka nebezpečný a mnohí potenciálni cyklisti si do nich netrúfajú. Riešením by mohla byť ich úprava po vzore Holandska. Prvá takáto križovatka aktuálne vzniká v Lamači.

Zdroj: Cyklokoalícia

V Bratislave v posledných rokoch pribudli nové úseky cyklotrás, ktoré zvyšujú celkový potenciál cyklistickej dopravy ako dôležitej súčasti v celkovom dopravnom mixe. Najväčší rozvoj zaznamenali jednoduché ochranné koridory (napríklad na Pionierskej, Mamateyovej, Vlárskej a i.), vyššiu kvalitu ponúkli cyklopruhy, chránené parkovacími miestami (Košická, Vajnorská) a ešte vyššiu úseky, oddelené jednoduchými stavebnými úpravami (Páričkova, Rázusovo nábrežie). Najvyššiu kvalitu ponúkajú samostatné cestičky pre cyklistov (Pribinova, Mlynské nivy).

Čo ich ale spája, je problematický prechod cez križovatky, zvlášť svetelné a rozsiahle. V niektorých prípadoch sú cyklisti vedení na chodník, inde zdieľajú priestor s ostatnými účastníkmi cestnej dopravy. Pri mohutných križovatkách to nie je celkom bezpečné riešenie a odrádza predovšetkým slabších cyklistov – príliš starých či mladých ľudí, ženy alebo rodiny. Pre rozvoj cyklodopravy je to komplikácia.

S daným problémom boli prirodzene konfrontovaní aj v zahraničí, preto vyvinuli sériu opatrení, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pohodlie cyklistov. Najpokročilejšie je v tomto ohľade tradične Holandsko. Práve odtiaľto pochádza vcelku jednoduchý princíp, že cyklisti sú pri prechádzaní križovatkou a predovšetkým pri vyčkávaní chránení ostrovčekmi. Okrem fyzickej ochrany ide aj o mentálnu pomôcku.

Nanešťastie, v Bratislave takéto križovatky chýbajú – zatiaľ. Ako ale upozorňuje občianske združenie Cyklokoalícia, prvá je už v realizácii. Vzniká v mestskej časti Lamač na ulici Podháj, ktorá sa križuje s Podlesnou a Studenohorskou ulicou. Podľa cykloaktivistov sa vďaka dopravnému značeniu a ostrovčekom sa výrazne zlepší bezpečnosť a komfort na tejto komunikácii, a to najmä pre chodcov, ktorí cez ňu prechádzajú.

Podháj sám osebe je pomerne predimenzovaný – v minulosti sa očakávala v jeho blízkosti rozsiahlejšia výstavba a spojenie s Dúbravkou, čo sa nerealizovalo. Veľkorysé rozmery komunikácie umožňujú bezproblémové umiestnenie cyklotrasy. To sa stalo už v roku 2018 pri celkovej výmene vozovky, hoci finálne vyhotovenie nebolo najšťastnejšie.

Cyklokoalícia vtedy výsledok kritizovala, teraz ale mení postoj. Aktuálne sa totiž realizujú nové úpravy, po ktorých podľa združenia vznikne v mnohých ohľadoch vzorové riešenie aj pre ďalšie mestá na Slovensku. Ako upozorňuje, riešenie križovatky umožní chránené vedenie cyklistov vo všetkých vetvách. Vychádza pritom z projektu, ktorý dala vypracovať už v roku 2018 a bezplatne ho odovzdala mestu.

Bratislava i Slovensko tak dostali, resp. dostane prvú „holandskú“ križovatku. Možno predpokladať, že ak sa dané riešenie osvedčí, stane sa novým štandardom pre križovatky v celej krajine. Prvé reakcie sú, ako to už je v Bratislave zvykom, rozpačité. Ide však o dobre fungujúci koncept prakticky všade, kde sa zavádza. Nie je preto dôvod, aby v slovenskej metropole zlyhal. Cyklokoalícia dodáva, že plánuje zbierať dáta pred a po realizácii, aby porovnala efekt tohto opatrenia.

Holandská križovatka Záhradníckej s Karadžičovou. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR / Cyklokoalícia

Hlavné mesto si týmto projektom môže preskúšať koncept holandskej križovatky pred realizáciou väčších zámerov. Najvýznamnejším by v tomto smere mala byť realizácia cyklistickej radiály popri Záhradníckej a Ružinovskej ulici. Strategicky významný koridor by mal byť nosnou cyklistickou komunikáciou pre tisíce potenciálnych užívateľov, smerujúcich z druhého najväčšieho bratislavského sídliska do centra. Tomu zodpovedá aj doteraz prezentovaná úroveň zámeru.

„Holandské“ križovatky by mali pribudnúť najmä v prípade križovaní Záhradníckej s Karadžičovou a Ružinovskej s Tomášikovou. Ich vznik v kombinácii s väčšinovo oddelenou a širokou cyklotrasou popri Ružinovskej a Záhradníckej vytvára dobrý predpoklad pre vznik skutočnej cyklodiaľnice, ktorá by mohla prilákať široké skupiny užívateľov.

Pomerne komfortné riešenie sa navrhuje aj v prípade Križovatky Jozefa Čabelku. Naopak, budúcnosť niektorých veľkých križovatiek z pohľadu integrácie cyklistickej dopravy ostáva nejasná. Príkladom je Račianske mýto, Trnavské mýto alebo križovatka Mlynských nív s Košickou a Svätoplukovou. Ide o neuralgické body bratislavskej cyklistickej siete a ich optimálne preriešenie je pre budúcnosť cyklistickej dopravy zásadné.

Problémom je však náročnosť takýchto zásahov v zložitých križovatkách, ktoré musia byť komplexne skoordinované. To je finančne náročné, zvlášť v bratislavskom kontexte. Nemožno očakávať, že samotná snaha o zlepšenie cyklodopravy ospravedlní veľké prestavby týchto dopravných stavieb. „Zviezť“ sa musia popri iných projektoch.

Bratislava tak má pred sebou ešte mimoriadne dlhú cestu, kým sa stane skutočným cyklomestom. Zatiaľ sa komplikuje aj výstavba cyklotrás v podobe cestičiek či oddelených úsekov. Prebudovanie križovatiek je v tomto smere úplne iná téma. Nateraz tak verejnosť musí byť spokojná aj s obdobnými zásahmi ako v Lamači, čo však neuberá nič na ich dôležitosti.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.