Adrian Gubčo 24.04.2024 15:45

My nadávame, inde závidia. Praha je v rozvoji cyklodopravy oproti Bratislave pozadu, tvrdí známy portál

V posledných mesiacoch je diskusia o cyklodoprave v Bratislave mimoriadne emotívna. Vznik nového úseku na Rázusovom a Vajanského nábreží priniesol búrku názorov vrátane tvrdení, že rozvoj cyklodopravy je v meste zbytočný a pre dopravu či dokonca životné prostredie (!) škodlivý. Kým v slovenskej metropole sa kritizuje, z ďaleko bohatšej Prahy zaznievajú uznanlivé slová.

Autori: Dominik Jursa, Nino Belovič / YIM.BA

Stav cykloinfraštruktúry v Bratislave nie je ideálny. Mestu stále chýba súvislá sieť cyklotrás, ktoré by prepájali obytné štvrte s centrom, teda radiály, ako aj štvrte medzi sebou, teda okruhy. Najpoužívanejšie cyklotrasy sú aj naďalej dunajské hrádze (prísne vzaté pritom nejde o cyklotrasy, ale obslužné cesty pre údržbu hrádze) a mnoho vnútromestských úsekov nie je stavebne oddelených. Príprava nových je navyše mimoriadne pomalá.

Napriek tomu predsa len dochádza k opatrnému rozvoju – v uliciach sa vyznačujú ochranné pruhy, na Vajnorskej a Košickej boli vytvorené cyklopruhy chránené parkujúcimi autami, developeri majú nezriedka povinnosť vybudovať prislúchajúce úseky cyklotrás a v priebehu minulého roka pribudla aj výrazná nábrežná cyklotrasa. Práve tá vyvolala prudké diskusie, keď široké pruhy vyplnili priestor, predtým určený individuálnej automobilovej doprave.

Jednotlivým zásahom možno všeličo vyčítať, rovnako ako pripravovaným projektom, ktorých príprava trvá pridlho. V priebehu tohto roka napríklad majú vzniknúť zo strany mesta len dve relatívne krátke oddelené cyklotrasy popri Vrakunskej ceste a na okraji Sadu Janka Kráľa. Čo-to vznikne vďaka developerským projektom. Veľké zámery, napríklad radiály na Račianskej, Ružinovskej alebo v Petržalke, ostávajú zatiaľ viac na papieri.

Kým zo strany lokálnej komunity podporovateľov aj odporcov cyklodopravy zaznieva všeobecná nespokojnosť, mnohí zahraniční návštevníci Bratislavy sú nadšení. Príkladom je český cyklistický portál Městem na kole, ktorý v spolupráci s bikesharingovou spoločnosťou Rekola porovnali slovenskú a českú metropolu v rámci svojho newslettra. Nadpis je výrečný – Bratislava predháňa Prahu.

Podľa cykloportálu a Rekola rastie počet cyklistov v Prahe, no mnoho ľudí – až 56% - by jazdilo viac, keby nevnímali v dopravnom priestore bariéry. Najväčším nedostatkom je absencia bezpečnej oddelenej cykloinfraštruktúry. Mesto tak nedokáže splniť vlastné priority, ktorými je zvýšenie podielu cyklodopravy na deľbe prepravnej práce na 3,5% do roku 2030. Inšpiráciu odporúčajú hľadať v Bratislave.

V hlavnom meste Slovenska sa podľa firmy darí stavať oddelené trasy, ktoré sa ľudia neboja využívať. Menované sú pritom úseky v rámci nových developmentov Nivy a Eurovea. Pozitívne je hodnotené aj využívanie červeného asfaltu, ktorý sa stáva jasným symbolom bratislavskej cykloinfraštruktúry. Špeciálne je vyzdvihnutý úsek na Vajanského nábreží.

Newsletter pomenoval aj dôvody, prečo Bratislava oproti Prahe pokročila. Za úspechom vidí silný mandát primátora, ktorý je volený priamo a môže presadzovať svoj program. To má byť aj prípad aktuálneho bratislavského primátora Matúša Valla, ktorý je vo funkcii druhé obdobie a má „víziu Bratislavy 21. storočia“, zahŕňajúcu koncepciu ulíc, hospodárenia so zeleňou, konceptu parkovania atď.

Na druhej strane, v Prahe je primátor podľa textu skôr reprezentatívnou funkciou a námestníci pre dopravu musia neustále hľadať dohodu s mestskými časťami. Zlepšenie podľa nich nastane len v prípade, že bude prítomnej viac odvahy a dodržiavanie mestskej koncepcie. Určité zlepšenie má priniesť plánované spoplatnenie prejazdu centra českej metropoly autom, ktoré sa má zaviesť už počas tohto roka.

Pozorovatelia z Prahy vyzdvihli jasné farebné či materiálové odlíšenie bratislavských cyklotrás. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Hodnoteniu českej spoločnosti a portálu možno vytknúť komerčný záujem, resp. menšiu znalosť lokálnych informácií či špecifík. Napriek tomu ide o hodnotný pohľad do celkovej situácie, v ktorej sa Bratislava nachádza. Posun v rozvoji cyklodopravy je síce pomalý oproti želaniam mnohých, súčasná situácia ale ukazuje, že jej potenciál je v hlavnom meste – zvlášť oproti Prahe – obrovský.

Bratislavu predurčuje k veľkému významu cyklodopravy niekoľko faktorov. V prvom rade, podstatná časť mesta je rovinatá. Na rovinatom teréne žije prakticky celá populácia Petržalky a Ružinova, teda dvoch najľudnatejších mestských častí, ale aj obyvatelia Vrakune, Podunajských Biskupíc, Vajnôr, Jaroviec, Rusoviec, Čunova a väčšina obyvateľov Starého Mesta, Nového Mesta, Rače, ako aj záhorských štvrtí Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica, Lamač alebo Dúbravka. Problematická je časť Karlovej Vsi, Starého a Nového Mesta a odľahlý Devín, stále ale ide len o menšinu obyvateľstva celej metropoly.

Okrem toho Bratislava disponuje pomerne príjemnou klímou, ktorá dovoľuje používať bicykel po väčšinu roka. V tomto smere je na tom slovenské hlavné mesto lepšie ako niektoré známe cyklistické mestá (napríklad Kodaň, Amsterdam, Utrecht, Gent a i.), kde síce nebývajú také drsné zimy, na druhej strane tam ale častejšie prší a klimatickú pohodu znižuje aj silný vietor. Pri lepšej údržbe cyklotrás by sa v Bratislave dalo bicyklovať prakticky celý rok.

Pre mnoho obyvateľov by bicykel mohol byť aj časovo najvýhodnejší prostriedok – rozhodne to platí pre vnútorné mesto, teda Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalku, kde cieľ cesty nemusí byť vzdialený ďalej ako tri kilometre (ide o štandardne udávanú hranicu, kde je bicykel najefektívnejší). Cyklodoprava je ďalej efektívna z hľadiska verejných financií, keďže i chudobná Bratislava si vie dovoliť realizovať nové úseky v obstojnej kvalite (ak by mala pripravené projekty). Zdá sa, že všetko praje tomu, aby tu prebiehal masívny rozvoj tohto spôsobu prepravy.

Magistrát musí pokračovať v rozvoji podobných cyklotrás ako na nábreží, inak úplne stratí tvár. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Problém je však podobný ako v Prahe, teda absencia väčšej odvahy. Vybudovaním úseku na Rázusovom a Vajanského nábreží urobilo mesto rázny krok, ktorý mal ukázať, že to so zmenou zaužívaného módu dopravy myslí vážne. Obrovská negatívna reakcia zo strany časti verejnosti ale očividne samosprávu zaskočila a je celkom možné, že utlmila ochotu realizovať ďalšie podobné projekty.

Ak by to tak naozaj bolo, pre ďalší rozvoj nielen cyklodopravy by to bol veľký problém. Používanie bicyklov pri preprave mestom nemožno vnímať nezávisle od ostatných módov dopravy. Čím viac ľudí používa bicykel, tým menej ich sadá do iných dopravných prostriedkov, ideálne automobilov. Bratislava je nimi preťažená a každá úľava znamená zlepšenie situácie pre tých, ktorí auto reálne potrebujú.

Aby naozaj došlo k masívnejšiemu presunu na bicykle, osloviť treba širšie skupiny používateľov ako mladých zdravých ľudí, ktorí sa v rušnej premávke neboja. Prilákať treba väčší počet žien, seniorov alebo rodín s deťmi, ktoré potrebujú naozaj bezpečnú infraštruktúru. Tá ale v mnohých prípadoch nemá kde vzniknúť, pokiaľ sa nezmení celkové prerozdelenie dopravného priestoru, rovnako ako na nábreží.

Vedenie mesta sa zriadením tohto úseku vydalo na cestu, z ktorej sa nedá vrátiť späť. Pokiaľ by sa nábrežie vrátilo do pôvodnej podoby, vodiči by sa síce potešili, na ich negatívnom nastavení by sa ale nič nezmenilo. Ak bude ponechaný súčasný stav, vyskytne sa ešte kritika od šoférov, tí si ale postupne zvyknú. Naopak, nespokojnosť bude rásť u cyklistov, žiadajúcich ďalšie pokračovanie. Napokon, ak by sa mesto rozhodlo rozšíriť takéto úseky, ukáže, že to s cyklistami myslí vážne a ich čísla začnú reálne pribúdať – a ruka v ruke s tým aj pozitívne efekty cyklodopravy a akceptácia nového stavu, odmietajúceho prebujnenú IAD.

Bratislava na tom objektívne nie je najhoršie. Bicykel sa už dá veľmi dobre používať ako rekreačný prostriedok a pre časť ľudí aj ako nástroj prepravy do práce, do školy či za povinnosťami. V tomto sme na tom lepšie ako mnohé mestá vrátane Prahy alebo Brna. Pokiaľ ale má byť táto zdravá a čistá forma prepravy naozaj významná, potrebné budú ďalšie a ešte odvážnejšie zásahy – a to čím skôr.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.