Víkendové domy a rekreačné chaty sa stávajú čoraz obľúbenejšou možnosťou úniku z ruchu mesta. Kvalitné projekty spájajú pohodlie moderného bývania s pokojom prírody. Rozvíjajú sa predovšetkým v tesnom zázemí miest alebo v najatraktívnejších častiach krajiny. Tie najlepšie realizácie sú dokonalým príkladom harmónie medzi prírodou a architektúrou.
Rekreačné objekty poskytujú širokú škálu benefitov, od možností fyzického a psychického oddychu až po príležitosť aktívne tráviť voľný čas v prírode. Moderné víkendové domy často kombinujú udržateľné materiály a minimalistický dizajn, čím zachovávajú estetickú a environmentálnu hodnotu prostredia.
Práve architektonická kvalita týchto stavieb, či už ide o moderné chaty v Tatrách alebo mestské útočiská v Bratislave a okolí, prispieva k vytvoreniu nového pohľadu na víkendové bývanie – nie len ako na funkčný priestor, ale aj ako esteticky hodnotný objekt, ktorý obohacuje krajinu.
Malometrážny dom navrhnutý architektmi Petrom Šercelom a Andrejom Švecom využíva svoju menšiu dispozíciu maximálne rozumne. Umiestnený je zadnou časťou smerom k vonkajšiemu okraju pozemku, v dôsledku čoho sa v plnej miere otvára k rieke a lesnej panoráme.
Zadaním investora bolo vytvoriť objekt vhodný na celoročnú rekreáciu rodiny, lokalitou nachádzajúci sa na pozemku v chránenom prostredí. Obmedzený pôdorys domu násobí podlažie, čím sa stáva dostatočným pre svojich štyroch obyvateľov. „Interiér je riešený ako otvorený priestor prízemia s loftom na poschodí. Ich vzájomné prepojenie slúži na distribúciu svetla a tepla,” vysvetľujú autori.
Architektonický výraz budovy pracuje prevažne s prírodnými materiálmi a veľkoplošnými sklenenými plochami, vďaka ktorým splýva s okolitou scenériou v najväčšej možnej miere. Jemné odľahčenie hmoty zabezpečujú lamely, regulujúce teplotu na zadnej fasáde, ktoré zároveň poskytujú domu súkromie. Dom je tak orientovaný ekologicky, vzhľadom na citlivosť svojej lokality využíva ako stavebný materiál drevené panely, obojstranne pohľadové, dodávajúce interiéru hĺbku a útulnosť.
„Vytvorenie neurčitej hranice, gradientu medzi interiérom a exteriérom, je dosiahnuté prostredníctvom krytej terasy a otvorenia interiéru cez presklené plochy. Terasa vytvára spolu s interiérom záhyb, pod ktorým sa odohráva celý vnútorný život objektu s priamym prepojením na rieku,” uzatvárajú architekti.
Interiér priamo kopíruje vonkajšie prostredie a orientuje sa na jednoduché línie, minimalistické, avšak útulné zariadenie a funkčné solitéry, ktoré podporujú pobytu vonku počas leta a naopak skomfortňujú rekreáciu v zimných mesiacoch.
Bratislava je jednou z mála metropol, ktorá je bohatá na zachované autentické lesné plochy. Rozsiahle zelené areály sa nachádzajú najmä v jej okrajových častiach a nabádajú k víkendovému pobytu. Architekti Henrich Korec a Ladislav Jurík tak využili oblasť na vytvorenie dočasného bývania v priamom dotyku s lesom.
Dom, určený na oddych v prírode, je špecifický svojou architektúrou. Industriálne prvky sú zjavné pri prvom pohľade, odkazujúce na prítomnosť dunajskej lodenice a hrdzavých produktovodov v kontraste so záhradkárskou oblasťou a lužných lesov Dunaja. Stavba však plne rešpektuje okolité zázemie. Obklopený zeleňou, pracuje objekt s vysokou integráciou prírody do interiéru. Vizuálne spojenie zabezpečujú sklenené tabule siahajúce cez celú fasádu, vrátane presahu na podlažie.
Autori dostali aj osobité zadanie. „Hlavnou požiadavkou bolo vybudovanie kvalitnej vínnej pivnice na uskladnenie cca 300 fliaš a s priestorom na posedenie s priateľmi. Nad pivnicou chcel vytvoriť dennú časť s kuchynkou a možnosťou prespania,” približujú.
Stavbu definujú minimalistické tvary a priznané materiály. „Čistý tvar kocky osadený v zeleni záhrady, pohľadový betón stien a stropov, prekrytie zelenou strechou," konkretizujú autori. Dominantným a zároveň funkčným prvkom je masívna lamelová výklopná stena, slúžiaca ako tienenie, ktoré podporuje industriálny charakter domu. Súčasne je aj bezpečnostným prvkom, v prípade jej sklopenia chráni nehnuteľnosť.
Simplictu nachádzame ako v exteriéri, tak aj v interiéri, ktorý vďaka podlažiu so spacou galériou pojme štyroch ľudí a ďalšie dve lôžka sa nachádzajú na sedačke v jedálni. Návrh vnútorných priestorov reflektuje použité prírodné materiály, pracuje s drevenými obkladmi a používa priznaný betón v kontraste s dreveným obložením a čiernou akcentovou farbou.
Mýto pod Ďumbierom patrí medzi vyhľadávané lokality, určené na rekreáciu. Chata s tmavou fasádou z odpaľovaného dreva sa nachádza v novovzniknutej rekreačnej oblasti. Svojim výrazom predstavuje unikátnu architektonickú realizáciu, ideálne zapadajúcu do horského prostredia. Henrich Korec a Ladislav Jurík z ateliéru a3um sú autormi aj tohto návrhu. Surové materiály, netypické riešenia či kontrastná fasáda sú rukopisom tohto ateliéru.
Priestor slúži ako víkendové ubytovanie pre štvorčlennú rodinu, pričom drevostavbu definuje kontrast medzi vonkajším tmavým obložením fasády a svetlým drevom, prevládajúcim v interiéri. Ten je viditeľný najmä po zotmení cez panoramatické okná. Podobne ako väčšina rekreačných nehnuteľností, aj táto stavba zväčšuje svoju plochu podlažím, určeným prevažne na spánok.
Vnútorný priestor vytvára celistvý, jednoliaty dojem, založený na drevenom obložení, kuchynskej linke aj nábytku a podlahy z toho istého materiálu. Vzhľad vhodne narúša čierna farba, použitá na schodisku, ale aj doplnkoch, čím interiér pôsobí nadčasovo a zároveň útulne. Dynamickým detailom sú jednoduché, farebné svietidlá.
Atypický pozemok ostrova, na ktorom je chata umiestnená, nekompromisne definoval všetky okolnosti - od pôdorysu, cez architektúru, až po klimatické zmeny. Vzhľadom na pravidelné zatápanie ostrova muselo byť bývanie chránené najmä pred prírodnými živlami. Samotná poloha lokality však zároveň vytvára špecifickú atmosféru odpojenia sa od civilizácie a pohltenia lesným prostredím.
Architekti Martin Boleš a Erika Bolešová osadili dom uprostred vegetácie do takej miery, že jeho architektúra farebnosťou absolútne splýva s okolím. Presklená časť s terasou taktiež podporuje prepojenie exteriéru s interiérom a dodáva mu svetlosť, umocnenú aj strešnými oknami. Terasa zároveň zväčšuje obytnú plochu v letných mesiacoch.
„Prvky interiéru sú formované do charakteru autonómnych blokov alebo "domčekov", osadených do priestoru v čo najviac možnej miere nezávislosti od obvodového plášťa. Tento princíp pomáha navodiť pocit objemnejšieho priestoru,” opisujú autori svoj koncept.
Vzhľadom na alternatívu, že by bývanie mohlo slúžiť celoročne, boli vnútorné priestory navrhnuté s maximálnym ohľadom na komfort, ale aj sofistikované riešenia, odkláňajúce sa od tradičných dizajnov chatových obydlí. Drevené obklady, masív na nábytku a neutrálna farebná paleta, definovaná povrchovou úpravou stien, dodáva priestoru solídny charakter. K tomu sa pridávajú hravé a vizuálne pútavé prvky v podobe okrúhlych priezorov, ochranných sietí a dynamicky členený priestor s mostíkmi a prechodmi.
„Z obytného priestoru sú symetricky postranne prístupné dve samostatné nočné jednotky so svojimi kúpeľňami a izbami. Priestor kúpeľní je minimálny, ale otvára sa vo vertikálnom smere, odkiaľ do neho prichádza aj prirodzené svetlo. Izby po stranách domu môžu od seba nezávisle fungovať a ponúkajú priestor pre dvoch dospelých a jednu prístelku,” hovoria architekti.
Súčasťou konceptu je taktiež predelenie priestoru na jednotlivé bloky. „V tejto časti sa nachádzajú tzv. domčeky, ktoré majú rôzne využitie. Sú buď úložným, prípadne komunikačným priestorom, alebo technickou miestnosťou vertikálneho charakteru. V dome nie je iná ďalšia technická miestnosť. Prepojenie s horným ležoviskom tvorí stredný "domček", v ktorom sa nachádza obojstranný rebrík ako súčasť možnej hry. Cez kruhový otvor v hornej časti domčeka sa lezením dostaneme na "mostík", ktorý spája obe strany ležoviska. Mostík je jediným priestorom ležoviska, kde sa vystrie aj dospelý človek,” uzatvárajú autori.
Zároveň vyššie podlažie umožňuje vďaka priehľadom mať prehľad o dianí v dennej zóne, pričom nočná zóna ponúka výhľady na prírodu aj na hviezdnu oblohu. Ležoviská samotné nie sú bežným obytným priestorom. Naopak, nabádajú k objavovaniu zákutí domu, pričom sa v nich plnohodnotne môže pohybovať dospelí, pokiaľ sa nachádzajú na mostíku.
Projekt vo Svätom Jure predstavuje originálne, kreatívne a prostredie rešpektujúce riešenie pre zážitkový pobyt. Stavba sa vďaka svojmu špecifickému pôdorysu, levitujúcemu kotveniu a konštrukcii, integrujúcej kmeň stromu, dostala do výberu CE ZA AR 2018.
Objekt vznikol na podnet architekta Pavla Šišku a vinára Michala Bažalíka, vlastniaceho vinohrad, v ktorom sa objekt nachádza. „Domček na strome, DuboDom je útočisko, úkryt, úlet, výstrelok nad vinicou. Objekt je odpoveďou na túžbu človeka, prahnúceho po krátkodobom oddychu v tichu lesa, no v blízkosti mesta a vinice. Poskytuje návštevníkovi intímny vzťah s prírodou. Drobná, celoročne využívaná drevostavba pár metrov nad povrchom, ktorá rešpektuje prírodu v celej svojej kráse: žiadna živá končatina statného dubu nemusela byť vyrezaná, dispozíciu ako aj celkové rozmery objektu určili samotné konáre stromu, “ vysvetľuje koncept architekt.
Interiér subtílneho objektu je preto nekompromisne praktický, zameraný na nevyhnutné zariadenie a jasne dominujúci kmeň stromu uprostred interiéru. Za zmienku však stojí aj panoramatické okno a neutrálna farebnosť, podporujúca otvorenosť inak útleho interiéru.
Okrem individuálneho prínosu majiteľom prinášajú víkendové domy aj širšie benefity. Podpora miestnych materiálov a remesiel, ako aj využitie inovatívnych architektonických riešení, môže pozitívne ovplyvniť miestny cestovný ruch a rozvoj regiónov. Téma víkendových domov v súčasnej architektúre tak získava nielen súkromnú, ale aj kultúrnu a spoločenskú dimenziu.
(Archnfo, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac