Adrian Gubčo 04.08.2024 13:48

Chudobná Bratislava? Áno, ale môže si za to aj sama

Výraznejšiemu rozvoju Bratislavy bráni mnoho dôvodov, pričom nízke rozpočty samospráv sú jedným z nich. Zvlášť Magistrát Hlavného mesta a vedenie Bratislavy opakuje, že horšie je na tom z hlavných miest v Európskej únii už len Sofia. Na tvári metropoly to je vidno – verejné priestory sú v zlom stave, rozvoj dopravnej infraštruktúry mešká, chýbajú viaceré významné objekty občianskej vybavenosti a ďalšie potrebujú rekonštrukciu.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nanešťastie, je nespochybniteľným faktom, že slovenské vlády nijako špeciálne Bratislavu nepodporovali a nepodporujú. V minulosti sa tu realizovalo niekoľko projektov – oprava Bratislavského hradu, nové letisko, futbalový štadión, diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 a i. – išlo však o reakciu na skutočne už zúfalý stav týchto objektov, príp. o „osobné“ vládne projekty. Skutočne konzistentnú a koncepčnú podporu hlavné mesto nikdy nemalo.

Vedenie mesta tento stav z veľkej časti oprávnene kritizuje. Metropola štátu nie je obyčajným mestom a plní viaceré úlohy, ktoré sú predpokladom k tomu, aby pôsobila reprezentatívne. Taktiež tu žije približne desatina obyvateľstva krajiny s najvyššou produktivitou práce, preto je spravodlivé, aby sa to odrážalo na prostriedkoch pre zvyšovanie kvality života.

Nanešťastie, zatiaľ panuje naratív, že Slovensko dopláca na Bratislavu a nie naopak, hoci práve druhá alternatíva je bližšia pravde. Preto vedenie mesta nemôže očakávať, že aj napriek komunikačnému šumu príde v dohľadnej dobe ku zmene výpočtu daňových príjmov pre mesto alebo nebodaj ku vzniku špeciálnej rozpočtovej kapitoly. S tým by možno nesúhlasila ani ochotnejšia vláda, zvlášť v danej ekonomickej situácii.

Správnou cestou je preto šetrenie a efektivizácia využívania nákladov. A tu má Bratislava priestor pre výrazný posun – teoreticky by mohla získať desiatky miliónov eur a radikálne si uľahčiť prácu pri zvyšovaní kvality života. Prostriedkom k tomu je zrušenie mestských častí.

Mestské časti, teda najnižšie stupne samosprávy, vznikli v 90-tych rokoch minulého storočia v snahe o subsidiaritu a priblíženie výkonu samosprávy občanom. V Bratislave a Košiciach majú právnu subjektivitu a v podstate postavenie samostatných obcí. Narábajú s vlastným a zvereným majetkom, majú starostu a zastupiteľstvo a realizujú vlastnú politiku.

Vznik miestnych samospráv bola ušľachtilá myšlienka, ktorá mala podporiť tvorbu lokálnej identity. V praxi sú ale negatíva ich existencie omnoho väčšie ako pozitíva. Fakt, že mestské časti majú vlastný majetok vrátane verejných priestorov, sťažuje jeho manažment. V mnohých prípadoch dochádza k zdvojovaniu aktivít, čo nie je efektívne. Najhorší – a pomerne bežný – prípad je, keď vedie mesto a mestská časť odlišné politiky, čo potom ohrozuje akýkoľvek progres pri zveľaďovaní prostredia.

Bratislava i Košice na existenciu mestských častí doplácajú, pričom z ich existencie nemajú prakticky nič. Príkladom mesta, ktoré nemá mestské časti s vlastnou subjektivitou a výrazne pozitívne to pomáha jeho vedeniu pri spravovaní, je Trnava. Nebývalý rozvoj, ktorým prechádza v poslednom desaťročí, je možný aj vďaka tomu, že ich pripravuje kvalifikovaný a skúsený manažment na Magistráte bez prekážok a nie množstvo lokálnych tímov.

O zmysle mestských častí pochybuje aj primátor Trnavy Peter Bročka, ktorý ich v rozhovore pre YIM.BA zhodnotil ako zbytočnú komplikáciu. Hoci rozumie, že v prípade niektorých mestských častí to súvisí so snahou o budovanie vlastnej identity, to samé osebe neospravedlňuje ich silné postavenie.

Bratislava (a Košice) tak má pred sebou jasnú úlohu: musí sa zbaviť mestských častí v súčasnej podobe. Nie je to efektívne, ekonomické, manažérsky a politicky výhodné ani prospešné pre verejnosť. Pre väčšinu ľudí je úplne jedno, či sa o verejný priestor, školy, kultúru alebo územné plánovanie stará mestská časť alebo mesto. Jej požiadavkou je upravené prostredie, kvalitné vzdelávanie a vysoký štandard života. Drahé mestské časti sú nezriedka prekážkou.

Otázkou ostáva, či by mala kampaň za zrušenie mestských častí podporu u vlády aj napriek napätým vzťahom so samosprávami najväčších miest. Šanca by tu ale byť mohla – napokon, ide o najjednoduchší spôsob, ako zvýšiť rozpočty Bratislavy a Košíc bez toho, aby to ovplyvnilo iné položky v štátnom rozpočte.

Mohlo by to byť aj politicky výhodné. Mestské časti totiž niekedy pôsobia ako odkladisko pre členov politických strán. Z pohľadu vlády by tak mohlo ísť o nástroj, ako sa zbaviť potenciálnej budúcej konkurencie. V tomto prípade by to ale bolo na prospech občanov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.