Adrian Gubčo 13.09.2022 14:41

Najznámejšia panoráma Bratislavy má byť ohrozená, developer to odmieta

Rozsiahle stavebné práce, ktoré prebiehajú na južnej strane Hradného kopca, sú už dlho predmetom dohadov o celkovej stabilite masívu. Podľa niektorých zdrojov sa po spustení prác začal kopec zosúvať, podľa nedávno publikovaných informácií sa dokonca v poslaneckej ubytovni vyskytli praskliny v stenách. Existujú tak obavy z masívnejších škôd.

Výstavba Vydrice 7.5.2022

Problémy sa vyskytli po spustení prípravných prác na projekte Vydrica. Tie sa naštartovali v roku 2019 rozsiahlymi zemnými úpravami, ktoré odstránili pôvodnú vegetáciu a odhalili Hradné bralo. Súčasťou vedút Bratislavského hradu je tak v posledných rokoch aj pohľad na mohutné stavenisko, nie až tak vzdialene pripomínajúce kameňolom. Pre developera Vydrica Development však ide o nevyhnutnú súčasť zabezpečenia jeho projektu.

Nebývalý rozsah a dĺžka prác už dlhšie vyvolávajú diskusie o celkovej stabilite Hradného kopca. So zosuvmi boli problémy už v minulosti – zhoršila ho prevádzka niekdajšieho kameňolomu s ťažbou vo forme odstrelov. Čiastočne sa kopec zosúval aj v oblasti Zámockej ulice, kde svah spevňovala pôvodná zástavba. Po jej odstránení v 60-tych rokoch 20. storočia sa odhalil jej skrytý význam. Až výstavba na prelome 20. a 21. storočia, spojená so vznikom mohutných oporných múrov, priniesla zvýšenie stability severnej časti návršia, na ktorom sa nachádza Bratislavský hrad.

V prípade Vydrice išlo o omnoho náročnejšiu úlohu. Ako píše developer, zabezpečiť vysokú stabilitu kopca bolo preňho zásadné. „Profesionálne zabezpečenie hradného brala je pre náš projekt kľúčové. K jeho stabilizácii sme pristúpili s plnou vážnosťou, a preto sa na nej podieľajú špičkoví odborníci z oblasti geotechniky, inžinierskej geológie a statiky zo Slovenska a Rakúska, s desiatkami rokov skúseností v daných oblastiach,“ hovorí Zoltán Müller, predseda predstavenstva spoločnosti Vydrica Development. „Vďaka angažovaniu tých najlepších sa podarilo zabezpečiť a zlepšiť stabilitu brala nad prvou etapou výstavby, ako aj okolitého územia a objektov.“

Napriek tomuto tvrdeniu sa podľa zistení Hospodárskych novín objavili v priestoroch Národnej rady SR trhliny v podlahe poslaneckej ubytovne aj praskliny v stenách a sadrokartónových konštrukciách. Vidia za tým práve súvis so stavbou, pričom tento názor nevylúčil ani oslovený odborník z Prírodovedeckej fakulty UK.

Vydrica Development však odporuje. „Prípravu, audit, realizáciu, aj priebežný monitoring spevňovania hradného brala zabezpečujú špičkoví slovenskí, aj svetoví odborníci v odbore geotechniky, inžinierskej geológie a statiky z komerčného aj akademického prostredia,“ píše investor v stanovisku.

Spoločnosť Keller špeciálne zakladanie, ktorá stabilizáciu zastrešuje, deklaruje, že kopec je teraz už bezpečný. „Stabilizáciu hradného brala považujeme za významné technické dielo a sme radi, že môžeme zúročiť naše dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti. Projektové riešenie sme spracovali v spolupráci s kolegami z viedenskej materskej firmy a nechali sme si tiež spracovať dva nezávislé audity,“ konštatuje Igor Filo, konateľ vo firme Keller špeciálne zakladanie. Ukončená je stabilizácia nad prvou etapou Vydrice, pričom boli využité trvalé horninové kotvy a zemné klince v kombinácii so železobetónovými kotevnými nosníkmi a hlavicami a s vystuženým striekaným betónom. Práce sa preniesli ponad druhú a tretiu etapu.

Aby mohol developer zaručiť trvalú bezpečnosť, svah bude priebežne monitorovať sústavou silomerov, inklinometrov, extenzometrov, inklinodeformetrov a desiatkami geodetických meracích bodov. Zároveň bola inštalovaná totálna stanica s permanentným monitoringom referenčných bodov, ktoré sú umiestnené na okolitých objektoch aj hradnom vrchu. Údaje z meraní sa podľa stanoviska denne vyhodnocujú.

„Monitorovací systém na projekte Vydrica bol navrhnutý tak, aby zachytil aj minimálne deformácie skalného masívu v okolí stavebnej jamy,“ približuje Vladimír Greif, konateľ firmy ROCK engineering a docent na Katedre inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý koordinuje tieto merania a vyhodnocuje získané údaje. „Cieľom monitorovacieho systému je prípadné deformácie včas zachytiť, aby mohol zodpovedný projektant zabezpečenia stavebnej jamy adekvátne reagovať v záujme bezpečnosti  stavby, ale aj okolitých objektov.“ Zriadená bola aj Rada monitoringu, ktorá bude do dokončenia výstavby kontrolovať priebeh realizácie a všetky technologické postupy.

Developer tak uzatvára, že bezpečnosť projektu aj okolitých stavieb je zaručená. Pasportizácia okolia prebehla ešte pred začiatkom výstavby. Aj medializované informácie o prasklinách v NR SR sú prehnané – má ísť len o drobné vady estetického charakteru bez preukázaného vzťahu k výstavbe Vydrice. Napriek tomu Vydrica Development zabezpečí ich odstránenie na vlastné náklady.

Developer v každom prípade realizuje obrovské zásahy do Hradného kopca, ktoré sa na vizualizáciách snaží zjemniť zeleňou alebo estetickou kamennou stenou neveľkej výšky. V realite to pravdepodobne tak harmonicky vyzerať nebude. Rozsah potrebných zásahov bol pravdepodobne prekvapením, čo sa neprejaví len na celkovej podobe projektu, ale aj jeho cene – a spolu s tým aj cene bytov a komerčných priestorov.

Ide o jeden z objektívnych dôvodov, prečo je Vydrica jedným z najdrahších, ak nie najdrahším rezidenčným projektom v Bratislave. Investor sa zaviazal k špičkovej kvalite architektúry, štandardu, materiálov či verejných priestorov. Zároveň musí zabezpečiť kopec a splniť prísne súčasné normy, vrátane noriem na parkovanie. Preto musel zrealizovať zásahy do podložia, aby tu bolo možné umiestniť všetky požadované funkcie v rozsahu, ktoré požaduje norma aj trh. Ide o jednu z odpovedí na otázku, prečo tu nebolo možné vybudovať nič, čo by mierkou aspoň vzdialene pripomínalo historickú Vydricu a Zuckermandel – všetko totiž treba zaplatiť.  

Projekt je ešte ďaleko od dokončenia a prekonania všetkých problémov. Developer musí len dúfať, že zabezpečovacie práce naozaj priniesli zastabilizovanie kopca, keďže nie je nijakým tajomstvom, že tento sa aj naďalej vyvíja. V minulosti k jeho udržaniu prispievala okrem pôvodnej zástavby aj vegetácia, ktorej korene spevňovali svah. Preto je možno namieste zaoberať sa možnosťami zazelenenia Hradného kopca v takej podobe, ktorá bude pozitívne pôsobiť na panorámu mesta a zároveň brániť pôdnej erózii.

Relatívne nedávno, v roku 2015, takáto iniciatíva vznikla – na kopci sa uvažovalo so založením vinohradu, čo odkazuje na historickú situáciu, kedy tu podľa Hogenbergovej rytiny z konca 16. storočia vinič naozaj vysadený bol. Predstavená bola v rámci iniciatívy Mestské zásahy. Odvtedy sa však od nej nehovorilo.

Výstavba Vydrice prinesie do centra metropoly obrovské zmeny. Okrem tých hlavných, ktorým je oživenie mŕtvej časti jadra mesta a jeho rozšírenie, prepojenie oddelených častí Podhradia, spojenie Hradu s nábrežím, vznik nových komerčných priestorov a obchodných ulíc, vytvorenie atraktívnych verejných priestorov a kultúrneho objektu Vodnej veže alebo vybudovanie nadštandardnej mestskej mikroštvrte, je to aj ďalekosiahla zmena panorámy Bratislavy. Ostáva len dúfať, že tak vznikne nová atraktívna veduta a nie desivý pohľad na obrovskú stenu, ktorá bude výsledkom prekvapenia v podobe nestabilného Hradného kopca.

Pozrite si prípravu a výstavbu Vydrice vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.