Adrian Gubčo 27.10.2023 15:13

Bratislavská legenda je späť. Vzácna Lekáreň u Salvatora sa otvára po troch desaťročiach

Verejnosť ho nezriedka označuje za jeden z najkrajších domov v Bratislave. Výnimočný však nie je len vonkajším zjavom. V budove na Panskej 35 takmer storočie sídlila legendárna Lekáreň u Salvatora, mimoriadne vzácny historický priestor, ktorého pôvod siaha do 17. storočia. Dlhých 28 rokov však bol prázdny, kým sa mestu nepodarilo lekáreň prinavrátiť na pôvodné miesta. Teraz sa konečne otvára obyvateľom aj návštevníkom mesta.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

V roku 1904 bol na Panskej ulici, na úzkej parcele naproti Katedrále sv. Martina, dokončený päťpodlažný nájomný dom s bohato zdobenou fasádou. Jej investor, významný lekárnik Rudolf Alder, jej priečelie nechal dotvoriť sochou sv. Salvátora od známeho bratislavského sochára Alojza Rigeleho. Tento výber nebol náhodný – sv. Salvátor je patrónom lekárnikov a odkazoval na fakt, že v dome sídli lekáreň. Už v tom čase bola výnimočná aj v medzinárodnom kontexte.

Adler totiž nechal architektúru domu prispôsobiť práve lekárni s mimoriadne vzácnym mobiliárom. Pôvodnú Lekáreň u Salvatora nechal totiž zriadiť už uhorský arcibiskup Juraj (Georg) Lippay (ktorý nechal vybudovať aj veľkolepú záhradu za úradom vlády SR) v 17. storočí pravdepodobne pre súkromné účely. Unikátny priestor sa v takmer intaktnej podobe zachoval a využíval počas monarchie, Prvej republiky, Slovenského štátu aj za socializmu. Prevádzka lekárne sa skončila v roku 1995 a verejnosti sa stala neprístupnou.

V tom čase bol mobiliár a celý interiér dokonca presunutý mimo Bratislavy, kde sa postupne dostal k lekárnikovi a zberateľovi PharmDr. Erikovi Kovácsovi. Majiteľ ho nechal zreštaurovať, čím ho pomohol zachrániť do budúcna. Obnoveného Salvatora následne vystavoval v špeciálnom objekte v Novom Meste nad Váhom.

Z pohľadu Bratislavy sa lekáreň dlho zdala ako navždy stratená, v roku 2020 sa však mestu podarilo získať Adlerov dom do stopercentného vlastníctva (dovtedy vlastnilo 50%) a priestory lekárne opraviť, hoci ešte bez mobiliáru. V roku 2021 sa však podarilo uzavrieť rokovania aj v tomto smere, pričom nábytok stál 900-tisíc eur. Hlavné mesto je dnes vlastníkom vyše 300-ročného mobiliáru, ktorý sa po inštalovaní vrátil na pôvodné miesto. Legendárna lekáreň sa tak môže začať otvárať verejnosti.

Vedenie Hlavného mesta sa netají nadšením. „Veľmi sa teším, že sa nám takmer stratené verejné priestory darí vracať verejnosti,“ prezradil primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Po 28 rokoch navraciame život a funkciu aj národnej kultúrnej pamiatke, Lekárni u Salvatora. Legendárne priestory, ktoré roky chradli, sme obnovili, vrátili sme do nich jedinečný barokový mobiliár a už čoskoro sa do lekárne vráti aj tá pravá lekárenská vôňa, pretože tu Slovenská lekárnická komora otvorí kvalitnú lekáreň pre všetkých.“

Lekáreň u Salvatora tak nebude len akousi muzeálnou expozíciou, ale plne fungujúcou lekárňou, slúžiacou bežným ľuďom a pacientom. Z pohľadu Slovenskej lekárnickej komory má ísť o vlajkovú prevádzku v celoslovenskom meradle. „Už ako študent farmácie som na prelome tisícročí často chodieval okolo tejto budovy a veril som, že sa do nej raz vráti ozajstný lekárnický život. Je skvelé, že hlavné mesto tento krok urobilo a že symbolicky sú – prostredníctvom Slovenskej lekárnickej komory – súčasťou tohto návratu všetci farmaceuti a farmaceutky,“ uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory, Ondrej Sukeľ.

Priestory teraz čaká schvaľovací proces zo strany lekárnikov, aby tu mohla byť otvorená prevádzka lekárne – snáď ešte tento rok. Počas novembra však budú prezentované verejnosti za účasti odborníkov, ktorí návštevníkov oboznámia s detailmi a históriou miesta. Ľudia si budú môcť prehliadnuť barokový nábytok aj novšie prvky z roku 1904 – napríklad luster, váhy, pokladňu alebo svietidlá. Všetko je zreštaurované s výnimkou lustra, ktorý sa ešte reštauruje.

V priebehu zajtrajška bude lekáreň slávnostne odovzdaná Slovenskej lekárnickej komore. Tá bude zariadenie prevádzkovať priamo, pričom tu bude prebiehať aj príprava liekov, meranie zdravotných parametrov a konzultácie rizika liekových interakcií. Podľa O. Sukeľa by tu mali pracovať zamestnanci, ktorí budú oboznámení so základnými faktami a budú môcť návštevníkom priblížiť informácie o histórii alebo umelecko-kultúrnej hodnote lekárne. „V blízkej budúcnosti plánujeme pod hlavičkou Lekárne u Salvatora aj organizáciu vzdelávacích a osvetových podujatí na rôzne farmaceutické témy,“ dopĺňa Sukeľ.

Mesto uzatvára, že mu záleží na tom, aby ikonické stavby, ktoré tvoria identitu Bratislavy, boli chránené a zmysluplne využívané. „Tvár každej metropoly je tvorená práve takýmito budovami. Žiaľ, Bratislava v minulých obdobiach o historické stavby viac prichádzala ako ich ochraňovala,“ tvrdí Magistrát. Súčasné vedenie však chce tento trend zmeniť, pričom Lekáreň u Salvatora je len jedným z množstva príkladov.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Bratislava skutočne v poslednej dobe obnovila viacero historických pamiatok. Mimoriadne náročná bola kompletná rekonštrukcia Michalskej veže, ktorá sa tiež len celkom nedávno otvorila verejnosti. Primátor tiež upozorňuje na nedávny zisk objektu a areálu Mičurinu neďaleko Slavína, nadchádzajúcu rekonštrukciu kúpeľov Grössling alebo revitalizáciu kaplnky sv. Jakuba na Námestí nežnej revolúcie. V príprave je aj rekonštrukcia budovy, kde sa nachádza Salvator, limitom sú však prostriedky.

Mesto zápasí s nedostatkom financií, pričom podľa M. Valla je situácia tak napätá, že kapitálové investície sú prakticky možné len vďaka externému financovaniu. Bratislava tak má „naháňať“ prostriedky z Fondu obnovy a odolnosti. Pokus získať peniaze na Divadlo DPOH alebo kúpele Grössling zatiaľ nebol úspešný.

Ide o tragédiu, a to nielen kvôli pamiatkam, ale aj stavu mesta vo všeobecnosti. Hoci sa Magistrát a jeho pridružené organizácie začali v posledných rokoch omnoho výraznejšie venovať napríklad otázke rozvoja verejného priestoru, v praxi nemožno očakávať naozaj obrovské projekty a realizácie. V možnostiach mesta je nanajvýš lokálna úprava parčíkov, chodníkov alebo námestí, nie však už komplexná modernizácia celých veľkých priestranstiev.

Napriek tomu nemožno uprieť mnohé viditeľné pokroky a úspechy. K nim patrí jednoznačne aj oživenie Salvatora, ktorý vyzeral byť navždy stratený. Jeho návrat v úplnej podobe po tak dlhej dobe a zvlášť po „divokých“ 90-tych rokoch je v podstate zázrak.

Rovnakým zázrakom je aj hodnota priestoru, ktorý možno bez akýchkoľvek debát označiť za unikát, akých je v tejto časti Európy minimum. Bratislava tak získa ďalšie výnimočné miesto, ktoré nebude len posilňovať lokálnu identitu, ale bude aj turistickým magnetom. Slovenská metropola nemá také veľké historické (alebo historizujúce) jadro ako Viedeň, Budapešť či Praha, stále však obsahuje pamiatky európskeho významu. Lekáreň u Salvatora je jednou z nich.

Fotografie z 27.10.2023. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.