Fotogenická budova Lekárne u Salvatora na Panskej ulici 35 patrí medzi najznámejšie a turistami najviac obdivované skvosty historického jadra Bratislavy. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo Hlavné mesto SR vyhlásilo verejné obstarávanie na jej obnovu, ktorá bude predchádzať komplexnej rekonštrukcii celého objektu, doplnenú o obnovu originálneho interiéru.
Hlavné mesto, ktoré deklarovalo záujem budovu zrekonštruovať, prinavrátiť do nej pôvodnú funkciu lekárne a sprístupniť ju verejnosti, získalo majetkový vzťah k jej priestorom v roku 2020 zámenou do výlučného vlastníctva. Ako sme na YIM.BA informovali už v máji 2020, poslanci Mestského zastupiteľstva vtedy rozhodli, že Bratislava dokúpi v Salvatore chýbajúci podiel, keďže mesto už polovicu budovy vlastnilo. Rok nato podpísal magistrát zmluvu o kúpe originálneho mobiliáru od súkromného zberateľa Erika Kovácsa, na čo mestský parlament vyčlenil sumu takmer jeden milión eur. Kovácsovi sa podarilo interiér lekárne nielen zachrániť, ale aj kompletne zreštaurovať, vďaka čomu je možný jeho návrat na pôvodné miesto.
Ako sa vo výzve mesta na predkladanie ponúk uvádza, predmetom zákazky je vykonanie stavebných a reštaurátorských prác v existujúcej pamiatkovo chránenej budove na Panskej 35 v Bratislave (lekáreň Salvator) v zmysle záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava z 12. januára 2022. Úpravy budú predchádzať vybaveniu lekárne historickým mobiliárom. Z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vyplýva, že termínom na predkladanie ponúk je 21. jún 2022 a konečná cena zákazky sa odhaduje na 250.000 eur bez DPH. Predpokladaným nájomcom obnovenej prevádzky sa má stať Slovenská lekárnická komora.
Podľa Zmluvy o dielo na realizáciu stavebných a montážnych prác „Obnova NKP – Lekáreň Salvator“ sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť dielo, teda uskutočniť stavebné a montážne práce na stavbe, reštaurátorské práce a spracovať príslušné projektové dokumentácie. Objednávateľom je Hlavné mestom SR Bratislava, ktoré využilo schválenú Ideovú štúdiu interiéru od architekta Matúša Ivaniča.
V predloženej ideovej štúdii sa napríklad píše, že z pohľadu pamiatkovej ochrany je v lekárni potrebné obnoviť zachované hodnotné stavebné konštrukcie, a to najmä keramickú podlahu oficíny, stropnú výzdobu v oboch predných priestoroch a takisto dochované výplne otvorov, akými sú okná, dvere služobného vstupu či drevené schodisko do lekárnického bytu. Priečka medzi oficínou a bývalou kanceláriou má byť znovu dobudovaná.
Verejný vstup do oficíny bude cez obnovené historické zádverie, presklené výplne oceľových výkladov aj vstupných dverí budú v rámci repasácie dovybavené izolačným dvojsklom. Autor ideovej štúdie zároveň upozorňuje, že sekundárne prvky ani umiestnenie radiátorov popri stenách oficíny, ktorá má byť po rekonštrukcii vybavená zreštaurovaným mobiliárom, sú nevhodné a nežiaduce.
V zmysle zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje dodať dielo a odovzdať ho v lehote do piatich mesiacov odo dňa protokolárneho prevzatia staveniska. Presný dátum, ako aj meno zhotoviteľa stavby, však bude známe až po ukončení verejného obstarávania.
Bytový dom s jedným podzemným a piatimi nadzemnými podlažiami dal na pôvodne stredovekej parcele postaviť v roku 1904 miestny lekárnik Rudolf Adler. Identitu dáva objektu so štíhlym priečelím vo viedenskom eklektickom štýle socha sv. Salvatora od známeho bratislavského sochára Alojza Riegeleho. Objekt je situovaný v radovej zástavbe Panskej ulice, v mestskom bloku ohraničenom ulicami Panská, Rybné námestie, Hviezdoslavovo námestie a Strakova. Do 18. storočia tadiaľto prechádzali mestské hradby a v dotyku s parcelou, kde je dnes Salvator, stála Vydrická brána.
Lekáreň u Salvatora fungovala v Adlerovom dome nepretržite 91 rokov, a to od jej vzniku (1904) až do roku 1995, keď ju spolu s mobiliárom v rámci privatizácie získal súkromný vlastník. Najvzácnejším artefaktom je tu práve mobiliár zahŕňajúci nábytok z roku 1727, ktorý bol v 90. rokoch 20. storočia vyvezený za hranice Bratislavy. Múzeum mesta Bratislava ho považuje za unikát s „nevyčísliteľnou historickou aj pamiatkovou hodnotou nielen v domácom, ale aj v celosvetovom kontexte“.
(TASR/SITA, red)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac