Adrian Gubčo 27.09.2023 13:00

Bratislavská legenda je otvorená. Mesto sprístupnilo obnovenú Michalskú vežu

Dneškom sa po vyše dvoch rokoch otvára jedna z najvýznamnejších pamiatok Bratislavy. Michalská veža, ktoré je súčasťou jedinej zachovanej brány z pôvodného fortifikačného systému, prešla komplexnou rekonštrukciou, ktorá sa týkala exteriéru aj interiéru objektu. Vzácny historický monument bude opäť slúžiť ako múzeum.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Veža v novom šate

Michalská veža začala vznikať v druhej polovici 13. storočia, keď sa budovalo bratislavské opevnenie. Po udelení mestských výsad v roku 1291 sa vyformovali hranice mesta, dané kamennými hradbami. Vložená do nich bola štvorica brán – okrem Michalskej ešte Vydrická, Laurinská a Rybárska. Michalská sa počas dejín stala najvýraznejšou.

Svoju dnešnú podobu získavala postupne. V roku 1531 prešla gotická stavba renesančnou prestavbou a získala štvrté podlažie, na konci 16. storočia bolo dobudované 5.-7. podlažie, vrátane oktogonálnej nadstavby. Napokon v polovici 18. storočia získala finálny výraz po dobudovaní cibuľovitej helmice a umiestnení sochy Archanjela Michala. Z dobových záznamov je známe, že to bolo 20. júna 1758. Takto prežila aj búranie hradieb o dve desaťročia neskôr.

Z Michalskej veže sa stala jedna z dominánt Bratislavy. Ciferník hodín na vrchole z roku 1757 bol viditeľný z celého vtedajšieho mesta, veža slúžila ako požiarna strážnica a bol tu aj zvon. Aktuálnu funkciu v podobe pobočky Múzea mesta Bratislavy má od roku 1962. Prvá expozícia sa týkala prehliadky mestských hradieb a zbierky zbraní. Ako múzeum zbraní fungovala až do začiatku rekonštrukcie v roku 2021.

Generálna obnova začala 19. júla 2021, keď realizátor pamiatkovej obnovy, spoločnosť Pamarch, prevzala stavbu. Z pohľadu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) sa však začala už skôr. „Pre KPÚ BA sa začala príprava obnovy už pred niekoľkými rokmi, v roku 2018, keď odborníci z rôznych odvetví začali postupne spracovávať architektonicko-historické a reštaurátorské výskumy, ktoré boli veľmi dôležitými podkladmi pre obnovu Michalskej veže,“ približuje Eva Falbová z KPÚ Bratislava. „Aj vďaka tejto príprave a spolupráci všetkých strán sa realizácia obnovy úspešne podarila,“ dodáva.

Počas obnovy Michalskej veže boli komplexne pamiatkovo obnovené jej vonkajšie a vnútorné časti. Zreštaurované boli aj všetky sochárske a ďalšie dekoratívne prvky, vrátane sochy Archanjela Michala, v hlave ktorej sa nachádzala aj pôvodná časová schránka z roku 1758.

K zásahom v rámci rekonštrukcie patrí reštaurovanie dvoch zvonov (jeden bol poškodený počas druhej svetovej vojny a nanovo odliaty), reštaurovanie ciferníkov hodín, obnova kamenných a reliéfnych prvkov, reštaurovanie olovenej tabule nad bránovým vchodom, výmena okien, obnova fasády, obnova vnútorných omietok, výmena podláh, výmena teplovodného kúrenia za elektrické, inštalácia kompletne nového osvetlenia alebo nové napojenie na mestské siete. Pamiatková obnova bola ukončená v decembri 2022 a po odstránení nedorobkov bola stavba definitívne skolaudovaná v júni tohto roka.

Celkový rozpočet na generálnu obnovu objektu Michalskej veže predstavoval viac ako 2,55 miliónov eur, z toho 579.500 eur bolo z dotácie z grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom. Zvyšok, teda 1,97 mil eur, bol financovaný z rozpočtu Hlavného mesta SR Bratislavy. Veža je dnes v najlepšom stave za posledné storočia.

Prezentácia rozličných prvkov vnútri Michalskej veže. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Veľké zmeny v múzeu

„Prehliadku začneme vonku, keďže už z exteriéru si môžete všimnúť viaceré zaujímavé prvky,“ začína svoju prezentáciu obnovenej Michalskej veže Michal Augustovič, historik a kurátor umelecko-historických zbierok MMB. Poukazuje pritom na zmeny, ktoré prišli s premenou stavby.

Pozornosť upriamuje na farebnú sériu erbov nad portálom brány pri vstupe z Hurbanovho námestia. „Zaujímavý prvok zo staršej etapy je stredoveká gotická erbová platňa. Jej súčasná podoba je výsledkom pamiatkovej obnovy. Predtým nebola vo farbe a mala podobu čistého kameňa, čo bolo výsledkom pamiatkového prístupu. Kameň však bol v minulosti zatieraný,“ vysvetľuje. Pritom dodáva, že zobrazené sú erby Jagelovcov, ktorí iniciovali prestavbu veže, (Horného) Uhorska a Bratislavy, ako aj podpis (pravdepodobne) Vladislava II Jagelovského.

Na veži okrem toho pribudli niektoré nové dekoratívne prvky. Niektoré z nich boli odhalené vďaka rekonštrukcii strechy susedného domu, kde sa objavili pod pôvodným krovom. K obnoveným dekoratívnym prvkom patrí lemovanie okolo portálov, kvádrovanie okolo portálov a na nárožiach (práve to bolo odhalené vďaka susednému projektu), ostenia okolo okien, lizény a i. Napravené boli niektoré zásahy z 20. storočia, ktoré sa snažili o úpravu do stredovekej podoby. Súčasná obnova smerovala do barokovej podoby.

Zmeny sa ale neudiali len zvonka. Výrazné zásahy prebehli aj vnútri, pričom sú výsledkom výskumu interiéru. Augustovič upozorňuje, že prieskum pomohol interpretovať viaceré vývojové etapy veže. Vďaka práci pamiatkarov, najmä doktorky Zuzany Zvarovej, sa napríklad podarilo odhaliť stredoveké výklenky v miestnosti na druhom podlaží, kde boli osadené konzoly, na ktoré nadväzovali kamenné rebrá, vytvárajúce rebrovú klenbu v miestnosti. Viaceré nálezy sú prezentované vďaka súhlasu Krajského pamiatkového úradu.

Dnes sa práve tu začína prvá výstava, ktorá je pomenovaná Michalská veža: po rekonštrukcii. Jej cieľom je prezentovať samotnú pamiatku. Na jednotlivých podlažiach sú tak priblížené jednotlivé stavebné etapy vývoja veže. Intervencie do vnútorného priestoru v podobe vystavených exponátov sú preto minimálne. „Naším zámerom je nepotlačiť kvality tejto výnimočnej pamiatky, ale umožniť spoznávať jej zákutia, architektúru a históriu,“ konštatuje Augustovič.

Návštevníci tak spoznajú viaceré zaujímavé detaily. Informácie sa nachádzajú na sérii panelov, vrátane interaktívnych s využitím fotogrametrie. Predstavený je aj dokumentárny film o rekonštrukcii Michalskej veže od režisérky Jany Durajovej v priestore bývalých pokladní v priľahlej budove, nadväzujúcej na vežu. Nemenej atraktívne sú odhalené zvyšky obranných prvkov, ukážky artefaktov a v neposlednom rade aj práce reštaurátorov v súčasnosti aj minulosti.

Návštevníci budú postupne vedení až k vrcholu, pričom budú mať možnosť spoznať podrobne celú stavbu. Vyvrcholením bude najvyššie podlažie v oktogonálnej (osembokej) časti veže, kde sa nachádza populárna ochodza s krásnymi výhľadmi na Bratislavu. V budúcnosti by mohlo byť skutočne unikátne – dnešný drevený strop má byť totiž nahradený preskleným, takže bude viditeľný krov veže. Jeho konštrukcia je výnimočná, čo chce múzeum ukázať verejnosti.

Súčasťou obnovy bolo nahradenie niektorých historických prvkov novými. Príkladom je plechové obloženie strechy, ktoré už nebolo možné obnoviť. Múzeum mesta Bratislavy ale chce v spolupráci so šperkárkou Andreou Ďurianovou vytvoriť z tohto plechu šperky alebo dózy, ktoré bude možné si zakúpiť a vlastniť tak kúsok Michalskej veže.

Múzeum mesta Bratislavy má s objektom veľké plány. „Pevne veríme, že Michalská veža nebude iba vyhliadkovou vežou, ale zdrží návštevníka a bude ho motivovať k pristaveniu sa a spoznávaniu pamiatky,“ zhŕňa Michal Augustovič. Aktuálna výstava bude trvať niekoľko mesiacov, v prvej polovici budúceho roka bude nahradená výstavou, venovanou krovu. Stála expozícia, dedikovaná obrannému systému mesta, bude zriadená až na začiatku roka 2025.

Nepôjde však už o múzeum historických zbraní, ako to bolo doteraz. Múzeum mesta Bratislavy ale pripomína, že po novom bude k veži patriť aj Lekáreň U červeného raka, kde vzniklo informačné centrum a miesto predaja vstupeniek.

Michal Augustovič prezentuje históriu zvona, poškodeného počas druhej svetovej vojny. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Dôležitý projekt pre celé mesto

Hoci ide o rekonštrukciu len jednej budovy, pre mesto ide o významný zásah. Michalská veža je jednou z najznámejších pamiatok, ktorá je charakteristickou súčasťou obrazu Bratislavy už od stredoveku. Z pohľadu práce s identitou tak išlo o extrémne dôležitú a prospešnú zmenu.

Myslí si to aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Táto pamiatka nesie v sebe obrovský kus histórie a práve história je jedným z hlavných motívov, cez ktorý sa ľudia dotýkajú nášho mesta,“ tvrdí. „Cez históriu si ľudia vytvárajú vzťah, puto a lásku k svojmu mestu. O to viac ma teší, že vďaka mimoriadne citlivej rekonštrukcii sa podarilo zachovať hodnotné architektonické prvky, ktoré môžeme obdivovať zvonka a teraz už aj pri návšteve interiéru.“

Mesto aj Múzeum mesta Bratislavy priebežne pracujú na rekonštrukciách objektov, ktoré s dejinami metropoly významne súvisia. Okrem obnovy Michalskej veži boli tento rok dokončené určité zmeny na hrade Devín, ktorý je najnavštevovanejšou pobočkou múzea.

Okrem toho by mohli v dohľadnom čase pribudnúť ďalšie vzácne obnovené pamiatky. Postupne sa realizujú práce na obnove interiéru legendárnej lekárne Salvátor, mesto pracuje aj na príprave rekonštrukcie kúpeľov Grössling. Z pobočiek Múzea mesta Bratislavy by do rekonštrukcie ako ďalší mohol ísť rokokový Dom u dobrého pastiera, kde sídli Múzeum hodín. Na komplexnú transformáciu čaká areál Gerulaty, ktorá je od roku 2021 zapísaná do UNESCO.

Bratislava má fascinujúcu históriu a našťastie dochované aj viaceré jedinečné pamiatky a doklady minulosti. Krok po kroku sú obnovované, aby verejnosti prezentovali výnimočné riešenia, um aj život predkov. Ide o spôsob, ako možno rozvíjať hrdosť na mesto a tým aj ochotu podieľať sa na jeho rozvoji. Dosah obdobných rekonštrukcií tak nemožno podceňovať – slovenská metropola má opäť svoju ikonu.

Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.