Adrian Gubčo 14.12.2020 11:48

Trať na Americkom námestí je dokončená

V priebehu uplynulého víkendu bola oficiálne odovzdaná do užívania zrekonštruovaná električková trať na Americkom námestí v centrálnej časti mesta. O tejto modernizácii som písal už viackrát – okrem zlepšenia stavu trate priniesli práce aj estetizáciu priestoru. Práve na zásahy do verejných priestranstiev v okolí trate sa oplatí v tomto prípade pozrieť bližšie.

Úvodom treba pripomenúť, že obnova trate na Americkom námestí priniesla rekonštrukciu jedného z najzanedbanejších úsekov tratí v Bratislave. Naposledy bola rekonštruovaná v roku 1977, jej doterajší stav bol tak už havarijný a ohrozoval bezpečnosť a kvalitu električkovej premávky. Modernizáciou sa úroveň výrazne zvýšila.

Išlo o komplexnú opravu, prebudovaný tak bol električkový spodok aj zvršok, nainštalované boli nové koľaje, vybudovalo sa nové trakčné vedenie, zrealizované boli nové zastávky a doplnili sa o doteraz chýbajúce vybavenie. Stav zastávky bol daný do súladu s existujúcimi princípmi tvorby nových električkových zastávok, podľa ktorých musia byť všetky bezbariérové a vybavené prístreškami či elektronickou tabuľou. Náklady na rekonštrukciu aj s priľahlým úsekom na Radlinského vyšli na 3,125 miliónov eur.

Ide o jednu z viacerých rekonštrukcií, ktoré Hlavné mesto, resp. Dopravný podnik Bratislavy, zrealizovalo v uplynulých rokoch. Americké námestie priamo nadväzuje na opravený úsek trate na Špitálskej ulici, ktorý bol zrealizovaný v roku 2017. V priebehu rokov 2019 a 2020 sa pracovalo na modernizácii karloveskej a staromestskej časti Dúbravsko-karloveskej radiály (dúbravská sa zmodernizovala v roku 2014) a opravil sa krátky úsek trate v Záhumeniciach. Rekonštrukcia Amerického námestia je posledným projektom v rámci tohto roka.

Jednotlivé projekty ukazujú evolúciu, ktorou prechádza navrhovanie nových či rekonštruovaných električkových tratí. Kým úroveň prác v Dúbravke je pomerne nízka a nepriniesla radikálne vyššiu kvalitu v súlade so súčasným prístupom k tvorbe električkových tratí, v Karlovej Vsi či v Rači už je situácia omnoho lepšia. Obnova tratí bola poňatá ako podnet k výraznejšiemu zlepšeniu mestského priestoru, preto boli trate zazelenané a zastávky vybavené dizajnovými prístreškami.

Medzičasom v Starom Meste sa rekonštrukcia Špitálskej takýmto katalyzátorom premeny celej ulice nestala. Hoci úroveň zastávok išla výrazne hore, väčšinou boli zvolené lacnejšie materiály a teleso trate bolo len vyasfaltované. Uvažovaný presun zastávky Mariánska v smere do centra nenastal za veľmi zvláštnych okolností a nezmenila sa ani poloha trate, o čom sa v prípade tejto ulice v dopravných kruhoch diskutovalo. Americké námestie je, našťastie, odlišný príbeh.

V tomto prípade došlo k určitej zmene geometrie trate, takže bolo možné predĺžiť zastávku v smere do centra a rozšíriť chodník, ktorý bol predtým absurdne úzky. Električkový zvršok bol vydláždený kamennou dlažbou, ktorá umožní prechod sanitiek. Aj zastávky dostali povrch z kamennej dlažby – zlepšenie oproti pôvodne uvažovanej betónovej a v staromestskom prostredí omnoho vhodnejšie riešenie.

Došlo aj k miernemu rozšíreniu parku na Americkom námestí (hoci na úkor chodníka, čo je diskutabilné riešenie) a k odstráneniu reklamy na oplotení Univerzitnej nemocnice (s výnimkou dvojice billboardov, ktoré majú byť odstránené neskôr), kde pribudla výsadba popínavých rastlín. Dojem z priestoru je tak úplne iný.

Americké námestie ukazuje presne ten štandard, ktorý sa od električkových tratí v Starom Meste – po odstránení určitých chýb, najmä v osadení nesprávnych prístreškov s reklamnými panelmi na zlej strane – očakáva. Ak by boli všetky zastávky na danej úrovni, zmenil by sa nielen komfort dopravy, ale aj celkové vnímanie verejnej dopravy a mesta zároveň. Niektoré princípy, uplatnené na Americkom námestí, by bolo vhodné uplatniť celomestsky.

K týmto princípom patrí predovšetkým využívanie kvalitnejších materiálov – v tomto prípade najmä žulovej dlažby, pri ktorej je veľkou škodou, že sa neobjavila napríklad na Palisádoch po tohtoročnej rekonštrukcii – ďalej redukcia bariér pre peších (zjednotenie elektronickej tabule a označníka, presunutie stĺpov trakčného vedenia či košov do jednej línie), masívna redukcia vonkajšej reklamy alebo rozširovanie priestoru pre peších. Na niečo z toho odpovedá vznikajúci Manuál tvorby verejných priestranstiev, nie však na všetko.

Na budúce projekty v réžii mesta tak budú kladené vyššie nároky. Na druhej strane, ak sa ich podarí splniť, výsledkom bude výrazne príťažlivejšia a lepšia Bratislava.

Priestor nádvoria Univerzitnej nemocnice by sa patrilo otvoriť a prepojiť tak preistor medzi Radinského a Americkým námestím

Medzičasom, ukončenie rekonštrukcie trate a relatívne malá úprava priestoru ukazuje, že celé Americké námestie by mohlo byť v prípade rozsiahlejších zásahov ďaleko atraktívnejším verejným priestorom. Výzvou je nielen revitalizácia pomerne nepekného parčíku, ale aj redukcia plôch pre dynamickú aj statickú dopravu a – predovšetkým – otvorenie len minimálne využívaného priestoru, patriaceho do areálu Univerzitnej nemocnice.

Prípadné otvorenie územia, zlepšenie peších ťahov, prepojenie s priestorom Floriánskeho námestia, úprava Radlinského a nadviazanie na okolie zastávky Blumentál, dobudovanie cykloinfraštruktúry, odstránenie povrchového parkovania, vybudovanie prestupného terminálu medzi električkami a trolejbusmi a zmenšenie dopravného priestoru pri styku Krížnej a Záhradníckej by dalo Bratislave „ikonický“ verejný priestor. Ikonickosť by bola daná kvalitou a polohou v rámci mesta, čo by viedlo k prepojeniu viacerých významných urbanistckých osí.

Okrem viacerých radiál by to bola najmä Priečna os (viac tu, str. 172), resp. jej posledný realizovateľný zvyšok. Priečnou osou je nazývaný uvažovaný mestský bulvár či trieda, ktorý mal podľa predstáv urbanistov v povojnovom období prepojiť Hlavnú stanicu s novým uvažovaným centrom na nábreží Dunaja, pričom by bol obklopený veľkolepými verejnými stavbami a parkami. V rámci tejto vízie sa vybudovala napríklad budova Slovenského rozhlasu, centrálny kampus STU alebo električková trať na Ulici Imricha Karvaša (a neskôr aj NBS). Na opačnom konci bolo postavené nové Slovenské národné divadlo.

Koncepcia Priečnej osi narazila pri téme prebudovania Ondrejského cintorína – vzácne historické pohrebisko, kde boli pochovaní viacerí významní Bratislavčania, malo byť nahradené parkom a preťaté bulvárom. To vyvolalo aj v tej dobe odpor (ktorého výsledkom bola publikácia Bratislava/nahlas) a realizáciu plánov odsunulo. Dnes je už vznik Priečnej osi v celej celistvosti nemožný (čo je dobre), jej vyústenie do Amerického námestia by však ale mohlo vzniknúť – čo by bolo tiež správne.

Nanešťastie je ale realizácia takejto veľkorysejšej urbanistickej vízie v súčasnej Bratislave len málo pravdepodobná, keďže si to vyžaduje koordináciu medzi príliš veľkým počtom aktérov a za otáznej politickej a finančnej podpory. Skupina architektov predložila v roku 2018 víziu revitalizácie Floriánskeho námestia, no po prvotnej podpore (s prípravou rekonštrukcie Floriánskeho aj Amerického námestia sa malo začať v roku 2019 pod vedením novozaloženého MIBu) sa aktivita utlmila a mesto uprednostnilo iné zámery. Určité zmeny prinesie modernizácia Ružinovskej radiály, bez súťaže na celý priestor od Radlinského po Záhradnícku sa ale riskuje fragmentovanosť a nedostatočná koordinovanosť jednotlivých projektov.

Zlé riešenie by bolo premrhanou šancou na aktiváciu veľmi dôležitého verejného priestoru, ktoré by vytvorilo ďalšie ťažisko života v rámci vnútornej Bratislavy. Daná lokalita je výnimočná koncentráciou rozličných funkcií, verejných aj komerčných, rezidenčných aj administratívnych. Okrem toho by mohla mať do istej miery aj reprezentatívne využitie a potvrdiť metropolitný status Bratislavy. Jej špičková úroveň by preto mala byť prioritou pri rozvoji verejného priestoru v najbližšom období.

Fotografie z 13.12.2020. Pozrite si rekonštrukcie bratislavských tratí vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.