Bratislava v posledných rokoch dramaticky mení podobu svojho nábrežia. Kým ešte vcelku nedávno mal ako-tak reprezentatívnu podobu len úsek medzi Mostom SNP a Slovenským národným múzeom, dnes sa pracuje na revitalizácii územia medzi Mostom Lanfranconi a Apollo. Spojená je s výraznými zmenami, ktoré sa citeľne dotknú aj plôch v okolí rastúcej Vydrice.
Slovenská metropola sa dlhodobo od Dunaja odvracala. Mohutný veľtok hrozil neustálymi záplavami, čo bolo až do 19. storočia na pravidelnom poriadku. Regulácia rieky, ktorá sa v určitom ohľade spustila už v 18. storočí, priniesla väčšiu stabilitu mesta. Definitívnou bodkou za divočením Dunaja v centre však bolo až dobudovanie Vodného diela Gabčíkovo a výstavba protipovodňovej ochrany centra v roku 2010.
V tom čase už rástol tlak na nové využitie nábreží. Z území blízko rieky sa stali niektoré z najlukratívnejších pozemkov v meste. Postupne tu vyrástli alebo rastú projekty, ktoré sú zakaždým spojené s veľkou pozornosťou aj určitou mierou kontroverzie. Dve fázy komplexu Eurovea, River Park (plus jeho budúce pokračovanie), Zuckermandel a v neposlednom rade aj Vydrica vracajú život do lokalít, ktoré boli dlho prázdne alebo neefektívne využívané.
Tieto súkromné investície dopĺňajú verejné, hoci nateraz v obmedzenom rozsahu. Kľúčovou je veľká rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Dlhoročný projekt, ukončený na konci minulého roka, priniesol komplexnú obnovu asi najradikálnejšej stavby bratislavského nábrežia – a spolu s budovou Slovenského rozhlasu asi aj celej Bratislavy. Z SNG sa môže stať jeden z pilierov novej modernej identity mesta. Obnovu ale pripravuje aj SNM, už etablovaná je SND.
V priebehu poldruha desaťročia (prvá etapa Eurovey a River Park boli dokončené v roku 2010) sa tak z ľavobrežného nábrežia stala husto zastavaná časť mesta s množstvom nových budov. To vytvára tlak na Hlavné mesto, aby pristúpilo k výraznejším zásahom. Tie musia priniesť lepšie pokrytie verejnou dopravou, skvalitnenie obsluhy a v neposlednom rade je žiadúca aj komplexná revitalizácia verejného priestoru.
Prvé náznaky budúcich zmien sa už pripravujú. Patrí k nim vybudovanie novej združenej zastávky električiek a autobusov na Nábreží arm. gen. L. Svobodu. Umiestnená bude priamo pred Vydricou – pred budúcim námestím medzi prvou etapou a areálom Vodnej veže. Pôjde o budúce centrum developmentu, pričom v rámci Vodnej veže vznikne komorné kultúrne centrum.
Pripravovaná zastávka už má k dispozícii povolenie, ktoré vydal Magistrát ako špeciálny stavebný úrad. Realizácia bude pravdepodobne dokončená spolu s dobudovaním prvej etapy Vydrice v roku 2024. Nástupné ostrovčeky má vybudovať developer Vydrica Development. Keďže má ísť o zdieľanú zastávku, opravená bude aj trať v danom priestore.
To je dobrá správa, keďže stav trate na nábreží je už po desaťročiach bez modernizácie zlý. Celková obnova však ešte termín nemá. Každopádne, dovtedy mesto vykoná aspoň lokálne opravy. „Pre rekonštrukciu koľajovej trate v úseku Tunel – Most SNP prebieha spolu Hlavným mestom Bratislava inžinierska príprava. Lokálnu opravu koľajových pásov pripravujeme vykonať toto leto v nadväznosti na práce spojené s komplexom Vydrica,“ informuje YIM.BA Martin Chlebovec, vedúci odboru marketingu a komunikácie na Dopravnom podniku Bratislava.
Súčasťou aktuálnych úprav bude čiastočné rozšírenie cesty pre autá, keďže projekt predpokladá zachovanie dvoch jazdných pruhov po oboch stranách.
Ako bude vyzerať budúca rekonštrukcia trate, DPB nepriblížil, rovnako ako Magistrát. Známe sú totiž úvahy o výraznejších úpravách, ktoré by mohli priniesť aj posun trate či umiestnenie cyklodiaľnice.
Z viacerých dôvodov je vznik novej Vydrice zásadný pre budúcnosť ľavobrežnej bratislavskej promenády. Polyfunkčný projekt od firmy Vydrica Development, ktorej súčasťou je aj známy developer Lucron, prináša obnovu zástavby na miesto pôvodnej rovnomennej štvrte (a čiastočne aj na miesto Zuckermandelu, ktorý začínal západne od Vodnej veže). Pôvodné objekty však nebudú postavené nanovo, namiesto toho tu vzniknú úplne nové stavby so súčasnou architektúrou.
Význam projektu spočíva vo viacerých bodoch. V prvom rade, kým architektúra je súčasná, urbanizmus nadväzuje na tradičnú štruktúru centra mesta. Vzniká tu hustá a kompaktná zástavba, založená na pešom pohybe a živote vonku – tak ako to bolo kedysi. Pred vynálezom automobilov sa ľudia pohybovali peši a veľká časť aktivít sa odohrávala v exteriéri. Dnes ide o cieľ, ktorý sa architekti a urbanisti snažia dosiahnuť v nových štvrtiach.
Vydrica tak môže nadviazať na historické jadro Bratislavy, ktoré sa vyznačuje pomerne intenzívnou exteriérovou aktivitou. Ak sa ich podarí prepojiť, nielen sa podarí predĺžiť bratislavskú pešiu zónu, ale ju aj priblížiť k Dunaju.
Druhým aspektom je rozsah retailu a celkový funkčný mix. Vydrica je z veľkej časti rezidenčný projekt, pričom jednotlivé byty (celkovo ich bude asi 370) sú určené pre najbonitnejších klientov. Inak sa nedalo, keďže ide o enormne náročný projekt s ohľadom na požadovaný štandard, ale aj technické zásahy do prostredia a priestorové podmienky. Jeho súčasťou je však aj takmer úplne otvorený parter (prízemie), kde vznikne miesto pre 80 retailových jednotiek.
Ambíciou investora je aj v tomto prípade aktivovať verejný priestor tak ako to je v historickom jadre. Retailový koncept počíta s obchodmi, reštauráciami aj kultúrnymi zariadeniami. Úspech bude pravdepodobne do veľkej miery závisieť od spôsobu prepojenia so stredovekým centrom, nie je však vylúčené, že si svojich návštevníkov zo strany domácich aj turistov nájde.
Dopomôcť k tomu môžu atraktívne verejné priestory. Ako bolo zmienené, takmer celá Vydrica bude pešou zónou s bezpečným pohybom. Tvorená bude ulicami v stope historických verejných priestorov, námestiami a prepojeniami. Okrem „Podchodu pamäte“, vedúceho na Panskú, to budú aj chodníky na Hradný kopec a výhľadovo dokonca lanovka. Do toho treba zarátať spojenie s Zuckermandlom, nábrežím a v neposlednom rade spomínaná zdieľaná zastávka verejnej dopravy.
Vydrica tak môže byť uzol, ktorý spojí viaceré odlúčené, no pritom samé osebe celkom príťažlivé časti mesta. Teoreticky sa tak môže zvýšiť atraktivita celého centra, ale aj nábrežia. Ak sa tak stane, radikálne sa zvýši tlak na jeho koncepčnú transformáciu a celkovú rekonštrukciu.
Úsek nábrežia medzi Mostom Lanfranconi a Apollo je jedinečný z urbanistického aj krajinotvorného hľadiska. Ide o miesto najužšieho styku Bratislavy s Dunajom – tu, kde sa karpatský masív zráža s riekou, v dôsledku čoho bolo možné vybudovať jedinečnú dominantu v podobe Bratislavského hradu.
Veduta mesta pri pohľade z pravého brehu, tvorená Hradom, Katedrálou sv. Martina a Dunajom, patrí k ikonickým. Bližší pohľad však odhalí, že je to pohľad na mesto, ktoré má ďaleko od dokonalosti. V dohľadnej dobe sa dotvorí budovami, samotný priestor však ostane v princípe rovnako zanedbaný.
Nový development aj orientácia mesta si vyžaduje zlepšenie kontaktu Bratislavy s riekou. Súčasný stav, kedy sa dá prechádzať popri Dunaji z promenády, ktorá je oproti toku o niekoľko metrov vyššie, nie je dostatočný. Rovnako nie je vhodné, aby bola táto prechádzka spojená s dotykom s mimoriadne rušnou a širokou cestou, ktorá tvorí jednu z hlavných dopravných spojníc centra so štvrťami na západe mesta.
Mesto by preto malo pristúpiť k zásadnej transformácii, ktorá prinesie zlepšenie spojenia s riekou – napríklad vo forme náplavky a pobytových schodov po vzore Námestia M. R. Štefánika, zvýšenie kvality promenády, doplnenie širokej segregovanej cyklotrasy pre rekreačných cyklistov aj cestujúcich do práce či školy, a utlmenie automobilovej dopravy. Týkať by sa to malo celého nábrežia od Mostu Lanfranconi po Šafárikovo námestie.
Tieto úpravy nemusia priniesť zníženie dopravnej kapacity nábrežia, práve naopak. Zvýšenie preferencie alternatívnych a hromadných foriem dopravy ju môže radikálne rozšíriť. To všetko je možné pri súčasnom zlepšení kvality verejného priestoru a vyriešení viacerých problémov: v River Parku už nebude dochádzať ku konfliktom s cyklistami, Zuckermandel a Vydrica nebudú odtrhnuté, SNG dostane adekvátny okolitý priestor a pri Osobnom prístave nebude nepekné parkovisko či zanedbané ihriská.
Podoba nábrežia by mala byť výsledkom urbanisticko-architektonickej súťaže – podobne významnej, ako to bolo pri Námestí SNP. Dunajské nábrežie (na oboch brehoch) je v skutočnosti najdôležitejším verejným priestorom mesta. Nanešťastie, dosiaľ na to nereflektuje.
Výrazné zlepšenie prinesie zmenu celej Bratislavy. Radikálna modernizácia a skvalitnenie nábrežia patrí k významným úlohám, ktorým metropola čelí. Ak chce dosiahnuť európsku úroveň verejného priestoru a kvality života, nedá sa inak.
Fotografie z 21.5.2023. Pozrite si výstavbu Vydrice vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre