Adrian Gubčo 12.10.2022 19:16

Návrat do minulosti: Metropolitný inštitút mení plány pre Sad Janka Kráľa a nábrežie

Nedávne otvorenie upraveného priestoru na Tyršovom nábreží otvorilo otázky o ďalšom smerovaní tejto časti mesta. Kombinácia nábrežia so Sadom Janka Kráľa vytvára možnosť pre vznik obrovského rekreačného územia špičkovej kvality. Do plánovania vstupuje predovšetkým Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy, ktoré tvoria svoju vlastnú víziu lokality.

Autor: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

Pravobrežné nábrežie Dunaja tvorí svojim pôsobením radikálny protipól ľavému brehu. Kým okolie ľavobrežnej promenády, „mestskej“, je vysoko urbanizované a do veľkej miery pripomína obdobné zóny v európskych veľkomestách, petržalské nábrežie si zachováva zelený charakter. Výrazne tomu napomáha prítomnosť Sadu Janka Kráľa a pomerne široký priestor medzi dunajskou hrádzou a vodným tokom. Tento je z veľkej časti parkovo upravený. Výnimkou dnes je – hoci v čoraz menšej miere - Tyršovo nábrežie.

Nábrežiu, pomenovanému po zakladateľovi telovýchovného hnutia Sokol, donedávna dominovali veľké zanedbané plochy, pokryté parkujúcimi automobilmi alebo nevyužitými trávnikmi. V posledných rokoch sa však situácia zmenila. Časť parkovania sa zaregulovala, na mieste trávnika medzi parkoviskom a Starým mostom bol zriadený rekreačný areál Tyršák a okolie pamätníka Daniela Tupého bolo dramaticky zrevitalizované. Komplexnou rekonštrukciou prechádza aj divadlo Aréna, z ktorého sa čoskoro stane jedna z najmodernejších scén na Slovensku.

Hoci ide o citeľné úpravy, predsa len má ísť len o akýsi predstupeň rozsiahlejšej revitalizácie celej lokality medzi Dunajom, Mostom SNP, Einsteinovou a Starým mostom. Na obnovu totiž čaká aj Sad Janka Kráľa. Najväčší mestský park v Bratislave je hodnotnou pamiatkou a obľúbeným miestom prechádzok a trávenia voľného času, jeho údržba však dlhé roky krívala. To sa má zmeniť v najbližších rokoch.

Kľúčový verejný priestor bez súťaže?

Hlavné mesto sa už dlhšie venuje nielen Tyršovmu nábrežiu, ale aj Sadu Janka Kráľa. V posledných rokoch vykonalo viacero zásahov na jeho zlepšenie, čo súvisí s faktom, že park získalo do správy. V blízkej dobe chce lokalitu posunúť na vyššiu úroveň.

Podoba týchto zásahov vychádza aj z práce Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). „Počas tohto roka v parku pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 smetných košov, cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku,“ vymenúva niektoré z noviniek Annamária Krchňavá, PR špecialistka MIBu. „Revitalizovalo sa okolie Pamätníka obetiam extrémizmu a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety. Tiež sa už začalo s obnovou budovy v blízkosti Mosta SNP, ktorá donedávna slúžila ako nočný salón. V týchto priestoroch vznikne v budúcom roku bistro s bezbariérovými verejnými toaletami. Napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP.“ Tieto zmeny prinesú skvalitnenie podoby a funkčnosti parku, stále však nejde o komplexnú revitalizáciu.

O tej sa však hovorí už niekoľko rokov. V priebehu minulého roka už MIB otvorene potvrdzoval, že na jej riešenie vypíše veľkú súťaž. Ešte predtým však inicioval participatívny proces, aby zistil potreby a pocity verejnosti. „Z jej výsledkov vyplynulo, že ľudia SJK najčastejšie vyhľadávajú a oceňujú pre jeho oddychovú funkciu a množstvo zelene. Obávajú sa najmä o úbytok zelene, boli by proti prípadnej výstavbe či komercionalizácii priestoru,“ zhŕňa hlavné zistenia Krchňavá. Účastníci participácie považujú za dôležité aj zlepšenie údržby zelene, skvalitnenie mobiliáru a osvetlenia alebo zvýšenie bezbariérovosti.

Keďže v tomto smere už Metropolitný inštitút určité kroky urobil, primälo ho to k zmene uvažovania o forme revitalizácie Sadu Janka Kráľa. „Na základe výsledkov participácie a ďalších vstupov MIB urobil rozhodnutie neotvárať veľkú architektonickú súťaž, ale vypracovať urbanisticko-krajinársku štúdiu, ktorá prinesie komplexný pohľad na územie a jeho ďalší rozvoj, aby všetky zásahy a projekty v území smerovali k jednotnej koncepcii,“ konštatuje PR špecialistka MIBu. „Aktuálne architekti z MIB pripravujú zadanie pre túto štúdiu a jej zhotoviteľ bude transparentne vysúťažený cez verejné obstarávanie.“ Inštitút dnes pracuje aj na tvorbe podkladov.

Na obnovu jedného z najvýznamnejších verejných priestorov v Bratislave sa tak nebude organizovať architektonicko-krajinárska súťaž, ako sa pôvodne uvažovalo. Jej súčasťou pritom nemalo byť len nové riešenie Sadu Janka Kráľa, ale aj Tyršovho nábrežie. Predpokladalo sa, že pôjde o významnú a prestížnu kompetíciu, pričom pôvodne sa mala vyhlasovať už na prelome rokov 2021 a 2022. Aktuálna zmena prístupu je preto studenou sprchou.

Budúca podoba Sadu Janka Kráľa mala byť výsledkom súťaže, očividne však nebude. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Budúca podoba nábrežia je záhadou

Inštitút pracuje popri zadaní štúdie pre Sad Janka Kráľa aj na príprave podkladov pre preriešenie Tyršovho nábrežia. „MIB považuje túto lokalitu za hodnotné územie na nábreží Dunaja, ktoré má zásadný mestotvorný význam, plní strategickú funkciu v prípade povodní a patrí medzi národnú kultúrnu pamiatku,“ pripomína dôležitosť priestoru Annamária Krchňavá. Bližšie sa však MIB k budúcnosti územia vyjadriť nevie. „Konkrétnejšiu predstavu o ďalšom využití tejto časti prinesie práve plánovaná štúdia,“ tvrdí zástupkyňa inštitútu.

Jeho podobu každopádne ovplyvnia aj plány východne od Starého mosta – v lokalite Nové Lido, ktoré plánuje rozvíjať developer J&T Real Estate. Tyršovo nábrežie priamo nadviaže na úsek promenády v novom developmente. Pod hrádzou smerom k Einsteinovej sa predpokladá výstavba polyfunkčnej mestskej štruktúry s bývaním, pracoviskami, retailom aj atraktívnymi verejnými priestormi. Medzi hrádzou a Dunajom však bude ponechaná zeleň, pretvorená na park polodivokého charakteru. Podľa všetkého by mal nadviazať na mestskú časť nábrežia.

Inštitút sa totiž chce podieľať na rozvoji tohto priestoru. „MIB sa plánuje zapojiť do tvorby verejných priestorov v projekte Nové Lido, aby ich výsledná podoba bola čo najlepšia,“ naznačuje A. Krchňavá. Týkať sa to podľa všetkého nebude len nábrežia, ale aj iných priestranstiev. Inštitút sa v pozícii porotcu zúčastňuje aj veľkej medzinárodnej súťaže na Southbank, teda na časť Nového Lida, developovaného spoločnosťou Penta Real Estate. Výsledkom snáď bude taká koncepcia verejných priestranstiev, ktoré budú na seba vhodne nadväzovať.

V každom prípade, súčasťou rozvoja nábrežia – či už toho v Novom Lide, alebo Tyršovho – by nemali byť masívne stavby v záplavovom páse. V susedstve Sadu Janka Kráľa sťažuje takéto plány aj veľká historická hodnota parku. „Nakoľko Sad Janka Kráľa je park s dôležitou funkciou v rámci mesta, nové objekty by sa tu dopĺňať nemali a nebude to ani predmetom štúdie. Treba tiež zdôrazniť, že každý takýto hoci aj minimálny zásah vyžaduje vyjadrenie pamiatkarov,“ uzatvára Annamária Krchňavá.

Uzatvorené sú tým pravdepodobne aj staršie úvahy o možnom umiestnení významného kultúrneho stánku niekde v tejto oblasti. Tie sa objavili najmä po zániku PKO.

Mesto zrealizovalo v Sade viaceré zlepšenia, po ktorých došlo k záveru, že priestor nepotrebuje architektonickú súťaž. Opraviť plánuje bývalý erotický salón. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Bude nábrežie so Sadom pýchou Bratislavy?

Aktivity Hlavného mesta v Sade Janka Kráľa a okolí skutočne prispeli k zvýšeniu statusu lokality. Napravené boli niektoré z najhorších nedostatkov – verejné toalety v katastrofálnom stave, erotický salón v srdci parku, pamätník obparkovaný autami alebo nevyužitý priestor v podmostí Mostu SNP. Hoci to nie je málo, stále to nezodpovedá významu a potenciálu tejto časti mesta. Ide totiž o jednu z mála rekreačných lokalít, ktoré majú schopnosť lákať návštevníkov z celej Bratislavy a aj turistov.

Budúca revitalizácia tomu musí zodpovedať. Zo Sadu Janka Kráľa aj priľahlého úseku nábrežia by mohol a mal byť najkvalitnejší zelený verejný priestor v metropole. Na špičkovej úrovni musí byť zeleň, povrchy, vybavenosť, funkčná náplň, možnosti rekreácie a pobytu, dostupnosť alebo celková udržateľnosť konceptu. Štandardne platí, že riešenie, ktoré všetky takéto požiadavky spĺňa, možno vygenerovať dobre pripravenou architektonicko-urbanisticko-krajinárskou súťažou. Kooperáciou kvalitných tímov, poroty a uvedomelého investora sa dá dosiahnuť výsledok, ktorý bude najvhodnejším kompromisom.

Dá sa považovať za otázne, či forma obstarávania projektu zo strany MIBu prinesie najlepší výsledok. Je len málo pravdepodobné, že sa do neho prihlásia výborné krajinárske štúdiá, ktoré pôsobia predovšetkým v zahraničí. Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenské ateliéry v tomto smere zaostávajú. MIB obstarávanie nepochybne zverejní v Európskom vestníku, v praxi to ale neznamená veľa. Vyhlásenie súťaže by malo omnoho väčší ohlas, zvlášť keby bolo spojené s uverejnením na medzinárodných architektonických a krajinárskych portáloch.

V tejto chvíli nemožno vylúčiť, že výsledný projekt, ktorý vzíde z aktivít MIBu, bude dobrý. Bez reálnej súťaže však nikdy nezistíme, či by sa nenašiel aj lepší koncept. Tvrdenie, že daný postup vyplynul z participácie alebo prísnej pamiatkovej ochrany, je skôr alibizmom. To isté platí o prípadnom hodnotení súťažiacich na základe referencií.

Bratislava môže premeškať veľkú šancu na naozaj mimoriadnu obnovu extrémne dôležitého verejného priestoru. Je to do istej miery návrat do minulosti, kedy sa projekty obstarávali taktiež bez súťaží. V kontexte súčasnej Bratislavy so špecializovaným inštitútom na architektonické kompetície je to zarážajúce.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.