Adrian Gubčo 08.10.2021 18:09

Metropolitný inštitút pripravuje úpravy verejných priestorov, pri viacerých plánoch narazil

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pomaly napreduje v príprave menších revitalizačných projektov prehliadaných verejných priestorov – „Živých miest“. Drobné zásahy majú zlepšiť ich stav a zvýšiť pobytový potenciál. Okrem dlho trvajúcej prípravy však vyvstal aj ďalší problém. Proti viacerým zámerom sa objavil odpor a dokonca aj petície.

Parčík Radlinského. Zdroj: MAPA Architekti / Metropolitný inštitút Bratislavy

Zlepšenie verejného priestoru v Bratislave je v súčasnosti hlavnou náplňou práce MIBu, ktorý sa okrem tvorby koncepčných materiálov a vyhlasovania architektonických súťaží venuje aj konkrétnym zásahom. Väčší počet projektov bol predstavený v marci tohto roku. Hlavné mesto spolu s inštitútom vtedy spustili iniciatívu Živé miesta, v rámci ktorej budú oživené mnohé prehliadané či zanedbané priestranstvá. Umiestnené sú vo viacerých mestských častiach, podstatná časť však v Starom Meste.

K takýmto zámerom patrí aj revitalizácia zelenej plochy na Radlinského ulici, úprava parčíku a okolia električkovej zastávky na Žilinskej ulici, obnova vnútrobloku medzi domami na Poľskej a Justičnej ulici, obnovenie parku na Dunajskej alebo vznik kultivovaného parku a čerešňového sadu na Legionárskej. Všetky projekty krok po kroku napredujú. Zámery na Žilinskej, Poľskej a Justičnej, Dunajskej a Legionárskej sú už v stavebnom konaní.

Hoci sa samozrejme prípad od prípadu líšia, všetky plány majú niekoľko spoločných znakov. V prvom rade dôjde k revitalizácii zelene a nahradeniu nevyhovujúcich drevín novými, príp. pribudne aj nová výsadba. Opravené alebo vybudované budú nové chodníky z priepustných materiálov – väčšinou štrkodrvy alebo mlatu – aby sa zabezpečilo vsakovanie vody. Pribudnú nové miesta na sedenie, mobiliár alebo sa zlepší osvetlenie. Špecialitou Žilinskej má byť konštrukcia na popínavé rastliny. Vo vnútrobloku na Poľskej sa zas opraví pôvodné detské ihrisko. Na Legionárskej vznikne oficiálny psí park a multifunkčné ihrisko, na Dunajskej zas vodné prvky.

Hlavné mesto plánuje tieto zásahy zrealizovať v priebehu budúceho roka. Ten má byť v znamení veľkého množstva realizácii, ktoré celkovo prispejú k zvýšeniu úrovne mnohých priestranstiev v meste. Takéto plánovanie má aj strategickú rovinu – projekty budú dokončené alebo rozbehnuté v predvolebnom čase – inak však nemožno poprieť, že sa tým rýchlo zmení dojem z mesta, zvlášť z jeho centrálnych častí. Teoreticky.

Neistota pramení z faktu, že hneď niekoľko z týchto na prvý pohľad vynikajúcich a verejnoprospešných zásahov sú terčom odporu. Úprava zastávky na Žilinskej, revitalizácia plochy na Radlinského a obnova vnútrobloku na Poľskej a Justičnej sú vystavené kritike. Negatívny postoj vyjadrili v prípade prvých dvoch projektov aktivisti, v prípade vnútrobloku susedia z okolitých domov. Niektoré argumenty majú spoločné: dôjde vraj k redukcii zelene a do tvorby projektu neboli prizvaní občania. Vo vnútrobloku navyše rezidenti nesúhlasia so vznikom detského ihriska. Projekty na Žilinskej a Radlinského majú byť predražené.

Metropolitný inštitút a poťažmo Hlavné mesto odpor odmieta. „Obnova verejných priestorov je jednou z priorít mesta a MIB, čo je vidieť na množstve pribúdajúcich menších a väčších projektov po celom meste a naprieč celým mestom sa dnes deje najväčšia obnova verejných priestorov,“ hovorí Annamária Ondrejková, PR špecialistka MIB. „Vo všetkých spomínaných projektoch: Radlinského, Žilinská aj vnútroblok Poľská Justičná obnovujeme a pridávame zeleň, meníme asfaltové povrchy za vodepriepustné s prírode bližšími materiálmi. Všetci dodávatelia a ich ceny boli vysúťažení cez verejné obstarávanie a konkrétne tieto projekty boli okrem toho podporené aj súkromnými finančnými donormi.“ MIB dodáva, že projekty sú v súlade s prijatými strategickými materiálmi a rátajú s dopĺňaním zelene.

Na otázku, či petície spôsobia odklad realizácie projektov, inštitút neodpovedal. Faktom však je, že napríklad vnútroblok na poľskej a Justičnej už mal byť opravený. Na obnovu už čaká aj Radlinského. Zverejnené dokumenty mesta svedčia o tom, že na požiadavky petičníkov už priebežne reagovalo, očividne to však nestačilo.

Úprava vnútrobloku na Poľskej a Justičnej. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Bližší pohľad do argumentácie aktivistov aj obyvateľov z Poľskej a Justičnej na konci dňa ani nehovorí o kvalite či nekvalite projektov, ale o autoroch sťažností samotných. V prípade vnútrobloku napríklad obyvatelia požadovali ponechanie súčasného zarasteného chodníka, o ktorý sa roky nikto nestaral a prerástol burinou, v danom stave, alebo odmietali detské ihrisko kvôli hluku od detí. Aktivisti zas namietajú redukciu trávnika a zanedbaných tmavých kríkov na Radlinského i Žilinskej, namiesto toho navrhujú plochu ešte viac zahustiť stromami. Oháňajú sa pritom ohranou klímy.

Obe petície sú príkladom smutného stavu v prístupe k zeleni a verejnému priestoru v Bratislave. Mnohí obyvatelia nemajú – asi aj v dôsledku neustáleho zanedbávania mesta – akúkoľvek predstavu o tom, ako má dobrý a použiteľný verejný priestor v meste vyzerať, prípadne ako vyzerá dobre udržiavaná zeleň. Dôsledkom je fetišizácia akejkoľvek zelenej plochy a akéhokoľvek stromu, či je tento zdravý alebo chorý. Využívané sú pritom populárne heslá o „ochladzovaní mestského priestoru“, „zhoršení klimatických podmienok“ a podobne. Akýkoľvek aj dobre mienený zámer tak potom musí čeliť nahnevaným obyvateľom. Poukázal na to aj krajinný architekt Michal Marcinov, keď hovorí, že kvôli snahe ochrániť každý strom mnohé v skutočnosti trpia. 

Metropolitný inštitút Bratislavy, pri všetkých jeho chybách a nedostatkoch, možno len sotva vnímať ako bojovníkov proti zeleni, za nenásytných developerov alebo podporovateľov devastácie mesta. Inštitút pripravil projekty, z ktorých je očividná snaha o aktiváciu prehliadaných priestranstiev, ktoré dnes v podstate nemajú využitie nad rámec venčenia psov alebo rýchleho prechodu bez akejkoľvek vôle k zastaveniu. Zároveň projekty rátajú aj s takým riešením zelene, aby nebola bariérou alebo zvláštnym, ničnehovoriacim útvarom v priestore, a mohla aj prosperovať.

Nakoniec je nedostatočný aj argument o slabej komunikácii. Isteže, nie každý drobný zásah je predmetom širokej občianskej participácie. Nedostatkom je nezverejnenie bohatšej dokumentácie, ale len tlačovej správy. Ako však aj sami aktivisti pripúšťajú, konzultácie prebehli, akurát sa im nepáči, že neboli zapracované všetky pripomienky, bez ohľadu na ich racionálnosť.

Mesto tak čelí zvláštnej, no v Bratislave, kde je ťažké schváliť aj výstavbu škôlky, nie tak prekvapivej situácii: ľudia sú aj proti zlepšovaniu parku. Pre isté skupiny očividne neexistuje nič také ako kompromis, dôvera v odbornosť architektov a expertov na zeleň, a ani pochopenie, že nie je potrebné zachovať každý malý trávnik, aby bolo mesto klimaticky odolné. Udržateľné mesto bude také, kde budú ľudia tráviť čas radi. Ani jednej z dotknutých lokalít sa to dnes netýka.

Na druhej strane, nech je toto aj poučením pre mesto (a MIB): bez kombinácie lepšej komunikácie (a tým nemyslím marketingové heslá) a väčšej odvahy sa Bratislava nezlepší. Najväčšou prekážkou k tomu, aby bola slovenská metropola špičkovým miestom pre život, sú sami jej obyvatelia. Zmeniť sa tak dá len za cenu postavenia sa proti prúdu a realizáciou opatrení aj napriek verejnej mienke. Inak ostane mesto tým, čím je teraz: ťapákovcom, čakajúcim na zázrak.

Pozrite si úpravy bratislavských verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.