Adrian Gubčo 28.04.2020 11:35

Obytný súbor Pod Vinicou napreduje vo výstavbe

V lokalite Biely Kríž pokračuje výstavba projektu Pod Vinicou, aktuálne najväčšia realizácia spoločnosti Arca Capital. Obytný súbor prináša nové byty do lokality, z ktorej sa môže už čoskoro stať jedna z najatraktívnejších zón pre bývanie v Bratislave, hoci doteraz ostávala bokom od výraznejšieho stavebného rozvoja.

Sídlisko Biely Kríž začalo vznikať na konci 40-tych rokov 20. storočia vo vtedy okrajovej polohe pre pracovníkov podniku CHZJD – Chemických závodov Juraja Dimitrova, dnes známych ako Istrochem. Obytný súbor pozostávajúci zo štvorice trojpodlažných domov, ku ktorým potom pribudla ďalšia trojica štvorpodlažných domov, bol dokončený v roku 1959. Autorom sídliska bol známy architekt Vladimír Karfík.

V podstate až donedávna išlo o prehliadanú lokalitu v dotyku s priemyselnými areálmi – priamo naproti cez Račiansku ulicu sa nachádza Palma, v ktorej susedstve bola Stredná chemická škola. Z opačnej strany je štvrť vymedzená železničnou traťou. Stavebný rozvoj v poslednom období tu bol minimálny, s jedinou výraznejšou výnimkou v podobe nevýrazného bytového domu na Skalickej ceste.

Všetko sa zmenilo po roku 2016, kedy zaniklo pôvodné kultúrno-kreatívne centrum Cvernovka na Mlynských nivách a presunulo sa do priestorov bývalej chemickej školy, ktorá už bola neaktívna. Príchod desiatok umelcov, ateliérov a pracovníkov kreatívnych odvetví, spoločne s organizáciou množstva podujatí, zásadne zmenil pokojnú atmosféru štvrte a vlial sem novú energiu.

Prehliadanú lokalitu si všimli aj developeri – okrem Arca Capital, ktorá prevzala a aktivovala projekt Pod Vinicou (predtým Nové Vinice), je to najmä Corwin, ktorý neďaleko buduje výrazný Guthaus a pripravuje transformáciu Palmy. Na oba projekty si prizval architektov zvučných mien.

Pod Vinicou tak vzniká v štvrti s veľkým potenciálom, ktorá sa čoskoro zmení na aktívnu a atraktívnu časť metropoly. Development čiastočne nadväzuje na urbanizmus sídliska, keďže sem vkladá šesť nových štvor- až päťpodlažných objektov v rozvoľnenej štruktúre, rozložených okolo novej ulice. Budovy vznikajú na nevyužívanej, resp. len čiastočne využívanej ploche za budovou Okresného súdu Bratislava III. Staršie zanedbané objekty na pozemku boli asanované, nie je ich však žiadna škoda.

V projekte sa nachádza 157 bytov, z toho 25 jedenapolizbových, 73 dvojizbových, 46 trojizbových a 13 štvorizbových. Predaje sú pomerne dobré – voľné ostávajú dva jedenapolizbové, 29 dvojizbových a tri trojizbové byty. Štvorizbové sa vypredali všetky.

Za úspech vďačí projekt kombinácii lokality, relatívne dobrých dispozícií a štandardu (podlahové vykurovanie, predpríprava na klimatizáciu či exteriérové žalúzie, solídni dodávatelia) a v súčasnom bratislavskom kontexte aj cien. Jedenapolizbové byty sú dostupné od 138-tisíc eur, dvojizbové od 160-tisíc a trojizbové od 234-tisíc.

Projekt priamo neobsahuje občiansku vybavenosť a sám bude v uzavretom areáli, čo je chyba. Architektúra je priemerná, čo je s ohľadom na budúcnosť lokality škoda. Developer využil koncept od kancelárie Archatelier, ktorý bol predstavený už dávnejšie, hlavnou zmenou bola len transformácia jedného z polyfunkčných objektov na bytový dom. Exteriérový pobytový priestor pre všetkých rezidentov tu prakticky nevznikne, keďže je zabraný povrchovým parkovaním.

S výnimkou jedného z domov sú už ostatné budovy v štádiu hrubej stavby, prípadne tesne pred jej dosiahnutím. Developer sľubuje, že všetky domy budú mať dokončenú hrubú stavbu na jeseň 2020 a stavebne budú dokončené o rok neskôr. Tento termín zatiaľ pôsobí ako reálny. Už čoskoro tak Biely Kríž doplní nové rozšírenie sídliska, ktoré prispeje k meniacemu sa charakteru územia.

Najväčšou zmenou však, prirodzene, bude nová Palma, pri ktorej sa dá predpokladať radikálny nový koncept, ktorý prinesie do územia nielen nové bývanie, ale aj kancelárie, služby a verejné priestory, budujúce na industriálnom „genius-loci“ areálu. Developer Corwin sa totiž spojil s kanceláriou Gehl Architects, ktorá je známa ako priekopník tvorby „miest pre ľudí“.

Architekti a urbanisti, inšpirovaní nestorom kancelárie Janom Gehlom, sú známi ako obhajcovia menších mierok, vysokej hustoty, aktívneho parteru či orientácie na pešiu či cyklistickú dopravu. Toto smerovanie potvrdil aj David Sim, jedna z vedúcich osobností Gehl Architects, pri jednej zo svojich nedávnych návštev Bratislavy. V rámci stretnutí s developerom si bližšie pozrel areál Palmy a pripomenul, že sa tu nachádza autentické industriálne dedičstvo, ktoré treba vhodným spôsobom oživiť. Očakávania od budúcej Palmy sú tak veľké.

Popritom však treba pripomenúť, že žiaden developer by pravdepodobne natoľko neveril tejto lokalite, keby už predtým vrátka pre rozvoj neotvorila Nová Cvernovka. Kultúrne centrá celomestského významu majú v zahraničí silu naštartovať premenu celej štvrte a mnohé mestá ich priamo využívajú ako rozvojový nástroj. Nová Cvernovka, ktorá je stále ešte veľmi mladá a pred sebou má roky ďalšieho zlepšovania, preto bude trvalým zdrojom nových podnetov, z ktorého budú čerpať ďalší investori (a nielen developeri).

Bratislava by sa mala začať intenzívnejšie zaoberať rozvojom kreativity a kultúry a jej vplyvom na celkovú ekonomickú silu mesta. Aktuálna pandémia koronavírusu, ktorá pozastavila veľkú časť podujatí, z dlhodobého hľadiska kultúru určite neudusí. Práve naopak, zdôrazňuje potrebu systematickej podpory tohto sektoru, aby nebola jeho životaschopnosť narušená takýmto náhlym otrasom.

Ak by mesto malo ujasnenú koncepciu aj formu podpory, mohlo by na tom bohato profitovať – podobne ako Košice, ktoré vcelku úspešne zvládli podujatie Európske hlavné mesto kultúry 2013. Mestu bez silnejšej kreatívnej ekonomiky prinieslo EHMK vznik nových inštitúcií, zariadení a kontaktov, z ktorých môže východoslovenská metropola doteraz čerpať.

Hlavné mesto Slovenska nemôže zostať spať na vavrínoch. Rozvoj kultúry je prostriedkom k výraznejšiemu ekonomickému rozvoju, čo sa pozitívne odrazí na viacerých aspektoch života v Bratislave – minimálne to povedie k ďalšiemu developmentu na pravdepdobne vyššej architektonickej úrovni. A takého niečoho nie je nikdy dosť.

Fotografie z 18.4.2020. Viac nájdete vo fotogalérii. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.