Adrian Gubčo 14.02.2020 14:45

David Sim z Gehl Architects: V Európe nie je lepšie dostupný brownfield ako Palma (1)

Gehl Architects patria k najznámejším svetovým architektonickým kanceláriám zameraným na budovanie „miest pre ľudí“ - teda miest poskytujúcich špičkovú kvalitu života a verejného priestoru pre človeka z pohľadu chodca či cyklistu. Po viacerých svetových metropolách teraz prichádzajú aj do Bratislavy, kde navrhnú víziu pre areál Palma, ktorý nedávno získal developer Corwin.

Zdroj: Corwin

V priebehu decembra zavítali do Bratislavy architekt a partner v Gehl Architecs David Sim a architektka Jonna Ekholm.

David Sim zastáva v Gehl Architects pozíciu kreatívneho riaditeľa, počas svojej kariéry sa venoval veľkým urbanistickým projektom aj fungovaniu územného plánovania. Popri tom je vyučujúcim a autorom viacerých publikácií, najnovšie vydal vynikajúcu knihu Soft City, v ktorej sa venuje vzťahu hustoty zástavby a mestského života.

Jonna Ekholm je architektka a mestská dizajnérka, v Gehl Architects sa venuje analýzam, stratégiám či facilitácii. Venuje sa aj výskumu vplyvu mestského prostredia na ľudské správanie.

Gehl Architects je pomenované po Janovi Gehlovi, architektovi, ktorý začal už v 60-tych 20. storočia rokoch kriticky vnímať vtedy dominantnú modernistickú urbanistickú paradigmu spojenú s podporou automobilizmu. Inšpirovaný tradičnými urbánnymi formami a sociologickými výskumami (kde bola mimoriadnou pomocou jeho manželka sociologička) rozvinul prístup založený na vnímaní mesta cez každodennú ľudskú skúsenosť a fyziológiu. Na základe jeho poznatkov a skúseností sa Kodaň, ale aj iné svetové metropoly, transformovali na mestá príjemné pre život.

Okrem zoznámenia sa s lokalitou si našli čas aj na rozhovor so mnou. Známi architekti predstavili svoj pohľad na Bratislavu a podelili sa so svojimi dojmami z Palmy, kde vznikne veľký a výrazný development. V rozhovore sme sa dotkli aj budúcnosti miest vo všeobecnosti, čo je predmetom druhej časti rozhovoru.

Adrian Gubčo: Aký je váš prvý dojem z Bratislavy?

David Sim: Existuje viac ako jedna Bratislava. Je tu veľa rozličných miest, čo reflektuje veľmi komplexnú históriu Bratislavy. Je tu habsburská Bratislava a mesto s rakúsko-uhorským dedičstvom, je tu výrazné socialistické obdobie, ako aj najnovšie obdobie liberálnejšieho rozvoja. Pod tým sa tu nachádzajú ďalšie rozličné vrstvy. Z historického pohľadu tak vzniká európsky unikátna situácia, odrážajúca sa na architektúre a kontakte rozličných kultúr.

Vo fyzickom výzore mesta je veľmi jednoznačný kontrast medzi starou Bratislavou, čo je klasické európske mesto so všetkými s tým spojenými kvalitami, ako je ľudská mierka alebo prelínanie rozličných budov, a novou Bratislavou, ktorú by niekto mohol nazvať sovietskou. V skutočnosti má však mnoho západoeurópskych miest podobné predmestia so solitérnymi budovami a blokmi, väčšou mierkou a menej jednotiacou štruktúrou. Máme tu teda klasické mesto aj klasické anti-mesto. Je to niečo, čo nájdeme v celej Európe.

Čo sú bratislavské špecifiká a ako sa to môže odraziť vo vašej práci?

Centrum je skutočne výnimočné. Ide o klasické európske mesto so stredovekým jadrom, diferencovanou architektúrou aj zeleňou, ale zároveň je toho centra málo. Existujúce je preťažené a príliš exploatované, v čom je riziko, že tu vznikne akýsi zábavný „disneyovský“ park. Na takejto urbánnej forme nie je nič zlé, ale nie je jej tu dosť – teda atraktívnej, polyfunkčnej a na chôdzu príjemnej zóny. Také niečo sa deje aj v iných európskych mestách, napríklad v Kodani sa nachádza štvrť Nyhavn, blízko stredovekého centra.

Problém s takýmito príjemnými štvrťami s intímnymi priestormi a dobrou mikroklímou je, že ich je málo. Bratislava má veľmi malé historické jadro, kým okolie veľmi narástlo a tvorí obrovské zázemie, ktorému chýbajú kvality centra, nemá zadefinované ulice ani verejné priestory a vytvára miesta, kde sa necítite príjemne.

Vidíte v tom nejaké príležitosti, alebo skôr komplikácie?

Príležitosť je v charaktere Bratislavy, ktorá je skutočne malým veľkým mestom. Iné mestá si počas svojho vývoja postupným zrastaním vytvorili viac polycentrický charakter, kde sú tieto ďalšie centrá skutočne príjemnými miestami. Ulice sú tam ako ulice, námestia sú námestiami, parky parkami, sú tam dobre fungujúce hrany medzi jednotlivými priestranstvami. To nefunguje pri modernistickom plánovaní. A práve to chceme napraviť, pričom treba pripomenúť, že si nemožno mýliť modernistický urbanizmus s modernou architektúrou, aj keď sa často zamieňajú.

Vedeli by ste to priblížiť na konkrétnom prípade?

Projekt, ktorý sa nám mimoriadne páči, je revitalizácia nábrežia v Malmö, kde vznikla nová štvrť so štruktúrou, ktorá pripomína stredoveké mesto, ale architektúra je moderná. V tejto oblasti sa prelínajú rozličné architektonické štýly a vrstvy, vznikajú tam malé priestranstvá, uzavretejšie miesta a mení sa ich charakter. Celkovo to pôsobí veľmi romanticky, čo považujeme za pozitívne slovo – aj v slovenčine je s tým spojené slovo „román“, teda rozprávanie nejakého príbehu. Na druhej strane, pri modernistickom pláne, kde je všetko len nejak osadené v priestore, tento príbeh absentuje a nemá žiadnu štruktúru.

Zdroj: Corwin

Palma sa nachádza na rozhraní viacerých urbánnych foriem – na jednej strane kompaktnejšie časti mesta, na druhej sídlisko, a samozrejme, ide o veľký brownfield. Čo sú hlavné špecifiká a determinanty tohto priestoru, ktoré ovplyvnia jeho podobu?

Ide o typické miesto, kde by sme našli brownfieldy aj inde vo svete. Vždy sa ako prvé pri takýchto projektoch pýtame, aká je dostupnosť a úroveň verejnej dopravy v okolí. To je vždy obrovská výzva. Keď sa snažíme o udržateľnosť, musíme si pamätať, že viac energie minieme na dopravu ako v budovách.

V tomto smere musím povedať, že som vo svojom profesionálnom živote nepracoval s miestom, ktoré by malo tak neuveriteľne dobrú dostupnosť verejnej dopravy. Je tu električka s veľmi frekventovanými intervalmi, sú tu dve železničné stanice v pešej dostupnosti a je tu potenciál aj pre tretiu. Nemyslím, že v Európe je tak dobre obslúžené miesto tak existujúcou, ako aj potenciálnou verejnou dopravou. Pre mňa je to niečo úžasné.

Jedinou vecou, ktorej by som sa bál, že niekto by chcel na tomto mieste budovať nejaký „Manhattan“, preplnený výškovými budovami, pretože je tak dobre obslúžené.

Železnice však nie sú v Bratislave veľmi využívané pre verejnú dopravu...

Je možné, že ľudia si zatiaľ nespájajú železnicu s verejnou dopravou a nevidia jej hodnotu. Počul som, že ľudia sa sťažujú, že tu nie je metro, ale kombináciu električiek a lokálnej železnice považujem za oveľa zaujímavejšiu.

"Vo svojom profesionálnom živote som nepracoval s miestom, ktoré by malo tak neuveriteľne dobrú dostupnosť verejnej dopravy."

V čom?

Keď sa pozriete na mestá s najvyššou kvalitou života, napríklad Melbourne, Helsinki, Zürich alebo Viedeň, všetko sú to mestá s električkami. Melbourne, ktoré má najväčšiu električkovú sieť na svete, lebo žiadnu trať nezrušilo, je v tomto najzaujímavejšie.

Pri preprave električkami ide o pohyb v úrovni očí – pohybujete sa priamo po uliciach, ste na vzduchu, staršie trate majú veľmi husté zastávky, čiže je tu skvelé prepojenie s ulicou a pomáha to pouličnému životu. Môžete vidieť známeho vonku a hneď vystúpiť, vidíte, či je nejaká akcia v obchode, môžete vystúpiť skôr a spraviť si prechádzku. Vidíte ľudí, ako sú oblečení, vidíte počasie. Ste prepojení s mestom. Električka je veľmi humánny spôsob dopravy.

Nie je síce superrýchla, predstavuje ale iný typ efektivity, lebo ste bližšie k ľuďom a môžete robiť viac vecí. Nie je to preprava z A do B, je to A-B-C-D, môžete robiť viac vecí. Dopravní inžinieri to možno nepovažujú za tak sexy, lebo nie je tak superefektívna, ale keď spojíte električky aj s vlakmi, tak môžete pokryť naozaj veľké vzdialenosti.

Ľudia možno prehliadajú dostupnosť viacerých typov verejnej dopravy, určite si však lokalitu spájajú s Novou Cvernovkou. Ako možno využiť dostupnosť významného kultúrneho centra?

Je to skvelý sused. Keď sa zamyslíme, prečo sa globálne ľudia sťahujú do miest, nie je to len o ľuďoch v Ázii, zúfalo hľadajúcich prácu v mestách. S postupným rastom bohatstva, úspechu alebo vzdelania chcú mnohí žiť v mestských centrách. Podstatná je totiž dostupnosť k príležitostiam, práci, vzdelaniu, službám, obchodom a kultúre. Ľudia chcú toho viac a môžu si vybrať, či k tomu budú blízko. Za týchto okolností sú nielen v mestách ako San Francisco alebo Štokholm ochotní obetovať priestor a ísť bývať aj do menších bytov.

Susedstvo s kultúrou je v tomto smere veľmi atraktívne. Aj rodiny s deťmi už chcú, aby mali deti prístup ku kultúre, namiesto úteku na predmestie, aby mali trochu trávnika.

Niektorí ľudia sa však obávajú, že vznik Palmy môže viesť ku gentrifikácii. Ako chcete urobiť Palmu inkluzívnou?

Gentrifikácia je veľmi komplexná otázka. Ak sa na ňu pozrieme podrobnejšie, uvidíme, že gentrifikácia je spojená aj s pozitívnymi vecami, takže je dôležité, aby sme jej porozumeli. Jej skutočný význam spočíva v tom, že to vy ste gentrifikovaný, nie miesto. Cieľom tak je pozdvihnúť ľudí, tým, že im dáme nové možnosti, služby, kvalitnejšie prostredie...

Akým spôsobom majú byť ľudia takto „pozdvihnutí“?

Myslím, že v tomto projekte je veľká ambícia premýšľať o veľa úrovniach. Jednou z kľúčových vecí je otvoriť územie a vytvoriť sieť verejných priestranstiev a prístupnej občianskej vybavenosti, z čoho budú ľudia profitovať. Nepôjde o gated community. Namiesto toho má vzniknúť verejný priestor ako destinácia, ktorého princípom je, že je prístupný zadarmo. To je to, čo vám mesto vie dať bez toho, aby ste museli platiť.

Ďalšia vec je zlepšenie možností chôdze, vďaka čomu budete môcť viac času stráviť vonku. To prispeje k zlepšeniu zdravotného stavu, vychádzajúc z princípu, že základom zdravia je čerstvý vzduch, cvičenie a možnosť stretávať iných ľudí. Vďaka novej sieti verejných priestranstiev bude jednoduché vyjsť von a komunikovať s okolím. Na pozitívny vzťah chôdze a verejného zdravia upozorňuje rozsiahly vedecký výskum.

Okrem toho, ambíciou projektu je aj dobrá ľudská mierka, vďaka čomu tu vznikne príjemná mikroklíma medzi budovami, ktoré nebudú privysoké, a vytvoria vhodné prostredie pre pobyt vonku. Menšia výška budov zároveň znamená, že ľudia sa jednoduchšie dostanú von. Ak ste vo veži, zvyčajne aj zostanete vo veži.

Zdroj: Corwin

Ďalšou obavou je zánik industriálneho dedičstva, s čím má Bratislava bohaté skúsenosti. Je cestou skôr maximálna možná obnova alebo snaha o efektívnejšie prepracovanie územia?

Neexistuje jednoduchá odpoveď, myslím si však, že od začiatku bolo veľmi zrejmé, že v tomto projekte je cieľom dedičstvo prijať a nezopakovať chyby minulosti, kedy hodnota takýchto pamiatok nebola dostatočne vnímaná.

Ktoré budovy by sa mohli zachovať?

Pozemok je veľmi rôznorodý. Povedal by som, že od ulice nevidíte najlepšie budovy, pomerne známe je silo, ale sú tu aj iné mimoriadne zaujímavé objekty, ktoré majú zaujímavé konštrukčné systémy s drevenými krovmi alebo betónovými stĺpmi. Je tu aj celá história rôznych typov fasád. Rôznorodosť je skutočne vysoká a preto bude spôsob, ako zachovať budovy, vyvolávať mnoho otázok.

Čo vnímate ako najväčšie problémy?

Niektoré z objektov nemusia byť tak energeticky efektívne, ako novostavby, pri ďalších bude problém s prístupom, ktorý sa snažíme čo najviac zlepšiť. Na tomto mieste tak nemôžem sľúbiť, koľko budov bude zachovaných, rozhodne je ale ambíciou projektu ich využitie ako súčasti jeho identity. Takisto musíme budovám nájsť dôstojné využitie, najmä tým, ktoré budú viac využívané verejnosťou, čím si ich viac ľudí bude môcť aj vychutnať.

Má tým vzniknúť niečo autentické. Autenticita bude veľkou súčasťou príbehu Palmy.

"Autenticita bude veľkou súčasťou príbehu Palmy."

Neďaleko Palmy sa nachádza ďalší projekt Corwinu, Guthaus. Od Palmy je však oddelený bariérou v podobe železničnej trate. Ako možno túto bariéru prekonať?

Dôležité je baviť sa o zvýšení konektivity v celej štvrti, nielen o zlepšení spojenia medzi dvoma developmentami. Všade chceme vidieť lepšie prepojenia. Napríklad cez ulicu máme tisíce študentov, ktorí nemajú k dispozícii skutočné centrum. Chceme ich prizvať, no nielen ich.

Do prípravy Guthausu nie som nijako zapojený, rozumiem však, že ide o projekt vysokého štandardu s kvalitným bezprostredným okolím, kým na východe máme veľkú zónu s veľmi zlými pešími prepojeniami. Keby sa toto zlepšilo, všetci títo ľudia by sem mali prístup, rovnako ako ku zastávke električiek, čo územiu veľmi pomáha. Princípom je teda prepojenie všetkých okolitých území, zlepšenie možností prekonania ulice a skvalitnenie chôdze. Najmä na Račianskej, ktorá nie je príjemná a je veľmi veterná. Radi by sme ju celú pozdvihli.

Nie je to teda len o prepojení Guthausu a Palmy, ale celej štvrte.

Zdroj: Corwin

Železnica tu však aj naďalej ostáva. Čo s ňou?

To je skutočne vzrušujúca časť. Je tu potenciál pre novú železničnú stanicu, ktorá môže byť kľúčovým bodom a spojnicou medzi jednotlivými časťami územia, ako aj dopravným uzlom – budú tu predsa tri železničné stanice. Toto miesto bude tak dobre napojené, že jeho vplyv presiahne nielen náš pozemok. Ovplyvňuje to celé okolie.

Z projektu sa tak stane niečo ako transport-oriented development.

Áno, úplne. Už teraz tam je toho dosť.

Niektorí kritici Guthausu vyčítajú jeho výšku. Aj kancelária Gehl Architects je známa negatívnejším postojom k výškovým budovám. Dotkne sa to aj Palmy?

Čo sa týka Guthausu, ak tomu dobre rozumiem, ten vychádza zo staršieho zámeru a Corwin v skutočnosti zmenšil hmotu projektu. Boli tam teda nejaké zdedené problémy. Palma však bude skutočná špička.

Neísť do výšky má celý rad dôvodov. Jedným z nich je sociálna, ekonomická a ekologická udržateľnosť. Ďalej, pre ľudí je zdravšie žiť v budovách stredných výšok, lebo je jednoduchšie chodiť von. Takéto objekty sú flexibilnejšie pre prácu. Čo sa týka ekologickej roviny, ak je ich viac prepojených a majú blokovú štruktúru, je tu menší počet exponovaných stien, čiže takéto objekty využívajú menej energie.

Výskumy Brookings Institute ukazujú, že ísť do stredných výšok má množsto výhod a umožňuje to aj vznik vhodných hustôt zaľudnenia. To potom pozitívne vplýva na efektívnu prevádzku služieb či verejnej dopravy.

Koniec prvej časti interview. Rozhovor bol autorizovaný. V ďalšom pokračovaní bližšie predstavím názory Davida Sima na budúcnosť miest.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.