Adrian Gubčo 16.04.2025 18:19

K lepšej ulici stačí farba. Magistrát pokračuje v úpravách dopravného značenia a humanizuje široké cesty

Kvalitnejší verejný priestor nemusí byť nutne drahý. Dokazujú to prebiehajúce aktivity Hlavného mesta, ktoré sa usiluje o čiastočné zlepšenie viacerých ulíc. Po Uzbeckej v Podunajských Biskupiciach, kde sa zmenou organizácie dopravy podarilo lepšie preorganizovať ulicu, sa podobný prístup aplikoval aj na Riazanskej. Ide o drobný, no podstatný krok k udržateľnejšiemu mestu.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Zdravá mobilita je jedným zo základných pilierov tvorby udržateľného mesta. Pod takouto mobilitou sa myslí taká, ktorá preferuje nemotorové alebo hromadné formy prepravy pred individuálnou automobilovou dopravou. Ide o reakciu na narastajúci tlak automobilovej dopravy, jej negatívne dopady na verejný priestor aj čistotu miest, zhoršujúce sa zdravie obyvateľstva či snahu o environmentálne priaznivejší prístup.  

Mnoho vyspelých miest preto realizuje ambiciózne projekty, aby zatraktívnilo iné formy dopravy. V posledných rokoch púta pozornosť predovšetkým Paríž. Francúzska metropola prišla s veľkým množstvom opatrení, ktoré zmenili spôsob prepravy po meste. Časť ulíc bola pre dopravu uzavretá, inde bola znížená rýchlosť, obmedzený bol prístup automobilov s vyššou spotrebou pohonných hmôt, zrušené boli desiatky tisíc parkovacích miest a zrealizované boli stovky kilometrov nových cyklotrás.

Ako uvádzajú štatistiky, medzi rokmi 2014 a 2024 aj vďaka tomu kleslo znečistenie ovzdušia o 40%. Dramatický pokles znečistenia si najnovšie všimol Washington Post, ktorý zdôrazňuje, že tým poklesli zdravotné riziká pre obyvateľov, vystavených emisiám. Takáto drastická zmena nastala len za desať rokov.

Bratislava sa snaží týmito vyspelými prístupmi inšpirovať, hoci v praxi má možnosti obmedzené. Slovenské hlavné mesto dnes nemá prostriedky na náročnejšie dopravné projekty s výnimkou zásahov, financovaných z eurofondov. Pomáha si preto pomerne jednoduchými a lacnými úpravami, ktoré však môžu mať pozitívny efekt.

Tento prístup demonštrovala v uplynulých rokoch niekoľkokrát, keď sa opravovali niektoré ulice a prišla možnosť pre zmenu organizácie dopravy. Platí to napríklad o Vajnorskej či Košickej, kde boli intenzity dopravy nižšie oproti dovtedajším podmienkam. To umožnilo vonkajšie pruhy premeniť na parkovacie pásy, doplnené o cyklopruhy. Parkujúce autá fungujú ako ochrana cyklistov, vďaka čomu vznikli relatívne kvalitné cyklotrasy.

Podobné úpravy vznikajú aj v súčasnosti. Len pred niekoľkými týždňami bola upravená Uzbecká ulica v Podunajských Biskupiciach. Enormne široká ulica dnes vedie do starej časti pôvodnej obce, kde sa nachádzajú len rodinné domy. Keďže dopravné intenzity sú nízke, mesto zreorganizovalo dopravný priestor a pridalo sem cyklopruhy aj parkovací pás.

Zatiaľ najnovšou realizáciou je úprava Riazanskej v Novom Meste. Cieľom je predovšetkým vytvoriť bezpečnejšie podmienky pre všetkých účastníkov premávky, najmä pre deti, dochádzajúce do školy priamo na tejto ulici. Hlavné mesto pripomína, že úpravy zachovávajú počet jazdných pruhov pre autá a zároveň zlepšujú podmienky pre parkovanie rezidentov aj návštevníkov.

K hlavným úpravám patrí skrátenie priechodov bezpečnostnými ostrovčekmi, vďaka čomu sú chodci na vozovke kratší čas. Na najširšej časti ulice, širokej 17 metrov, zas bolo zachované parkovanie, no zároveň bol vytvorený oddelený obslužný úsek pre parkujúce autá, fyzicky oddelená cyklotrasa na jednej strane a chránená cyklotrasu v opačnom smere. Vytvorený bol aj chodník s bezpečnostným odstupom pre otváranie áut vozidiel.

Popritom bola zaslepená Ul. Čsl. Parašutistov v mieste, kde auta zvykli pojazďovať priechod pre chodcov, najviac využívaný žiakmi priľahlej školy. Dve nové cik-cak čiary slúžia na rýchle vystúpenie a nastúpenie detí z/do áut. Zriadené boli aj pozdĺžne parkovacie pásy.

Tento zásah súvisí aj s plánmi mesta zlepšovať priestory a bezpečnosť prioritne v okolí škôl. Prirodzene, objavila sa aj kritika, Magistrát však dodáva, že treba dokončiť kompletne celé značenie vrátane podfarbenia cyklotrasy. Relevantnou výhradou je však stav cesty, ktorý nie je ideálny. To isté platí aj o vyššie zmienenej Uzbeckej.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

V každom prípade, rozumnejšou zmenou organizácie dopravného priestoru vzniklo niečo, čo sa začína približovať konceptu kompletnej ulice – teda ulice, kde majú všetky druhy dopravy svoj adekvátny priestor. Keďže Bratislava nemá prostriedky na výraznejšie fyzické zásahy, možno tento krok vnímať ako akúsi nultú fázu. Ideálnym scenárom by bola prirodzene komplexná rekonštrukcia celej Riazanskej.

Obdobných ulíc sa v meste nachádza viac. Ak sa má naozaj zmeniť spôsob, akým sa obyvatelia a návštevníci Bratislavy pohybujú, potrebné bude reorganizovať verejné priestory a vytvárať možnosti pre využívanie bicyklov či bezpečnú chôdzu. Aj Paríž nezriedka začínal vyznačenými cyklopruhmi, oddelenými nanajvýš obrubníkmi, aby neskôr zrealizoval plnohodnotné oddelené cyklotrasy.

V iných mestách sa zas pravidelne realizujú opatrenia v rámci tzv. taktického urbanizmu. Ide o dočasné či pilotné zásahy, kde sa za pomoci jednoduchých a lacných nástrojov – napríklad vymaľovaním vozovky či osadením kvetináčov a voľného sedenia – mení využitie problematických plôch. Bratislavským príkladom je križovatka Mýtnej a Vazovovej, kde sa po podobnej úprave z roku 2023 zrealizovala definitívna v roku 2024.

Ide o dôkaz, že zmeny mesta sa môžu začať v malom a bez veľkých rozpočtových prostriedkov. Slávny urbanista Jan Gehl často opakuje, že obrovská premena Kodane na jedno z najudržateľnejších miest sveta nezačala realizáciou veľkých a drahých projektov, ale rozvojom cyklodopravy – vtedy ešte chudobná dánska metropola si viac dovoliť nemohla. Bratislava je v obdobnej situácii.

Veľkou príležitosťou je postupná implementácia parkovacej politiky. Postupne sa rozširujúce parkovacie zóny sú spojené s novým vyznačovaním stojísk a značenia, čo je v mnohých prípadoch spojené s „oslobodením“ chodníkov od parkujúcich automobilov. Z pohľadu pešieho pohybu tak dochádza k citeľným a pozitívnym zmenám, ktoré zvýšia kvalitu života v meste.

Bratislava má od Paríža či Kodane extrémne ďaleko, nemožno ale uprieť, že v rámci obmedzených možností dochádza aspoň k lokálnym zlepšeniam. Kombinácia týchto zásahov s rozvojom električkovej dopravy, predlžovaním trolejbusových tratí alebo realizáciou cyklotrás zvyšuje potenciál pre zmenu fungovania dopravy v meste. Azda niekedy v budúcnosti bude dostatok zdrojov pre trvalejšie riešenia – a porovnávanie s Parížom nebude také nereálne.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.