Kristína Liďáková 16.04.2025 16:00

Najväčšia spaľovňa odpadu na Slovensku má stáť v Bratislave. V Primaciálnom paláci prerokovávali CEZO rozdeľujúce verejnosť

Bratislava čelí narastajúcim problémom s odpadom, pričom stále chýba moderná infraštruktúra na jeho efektívne zhodnocovanie. Slovnaft preto navrhuje výstavbu Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) priamo vo svojom areáli. Voči zámeru boli výhrady aj v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo vyvolalo potrebu otvoreného prerokovania výstavby projektu. Cieľom bol dialóg medzi víziou technického riešenia a obavami z environmentálnych a zdravotných rizík.

Zdroj: Slovnaft / Nino Belovič / YIM.BA

Spaľovňa s kapacitou vyše 300-tisíc ton ročne má byť riešením, no jej plánovaná poloha v bezpečnostnom pásme rafinérie a blízkosť obytných štvrtí vyvolali kritiku. Na verejnom prerokovaní v Primaciálnom paláci sa stretli zástupcovia Slovnaftu, verejnosť, aktivisti aj politici. Podľa agentúry TASR bolo celkovo prítomných približne 120 ľudí. 

Slovnaft vypracoval pre CEZO štúdie, ktoré boli predložené úradom. Ich výsledkom mal byť záver, že prevádzka objektu nebude mať významný dopad na životné prostredie. V rámci verejného prerokovania sa voči tomuto vyjadreniu postavili ako aktivisti, tak aj prítomný opozičný parlamentný poslanec Alojz Hlina (SaS). Anton Molnár, hovorca a riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft naopak zdôraznil výraznú angažovanosť Slovnaftu v snahe priblížiť CEZO ako riešenie problematickej situácie verejnosti. 

„Od momentu zverejnenia zámeru vedieme s verejnosťou dialóg a otázky občanov smerom k nášmu zámeru vybudovať CEZO v Slovnafte vítame. Prebiehajúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je pre nás priestorom na to, aby sa kvalifikovane posúdili vplyvy na životné prostredie a prijali opatrenia na minimalizáciu prípadných dosahov. Sme presvedčení o tom, že Centrum energetického zhodnotenia odpadov v Slovnafte môže významne zlepšiť manažment odpadu v našej krajine a ponúka riešenie, z ktorého bude profitovať celá naša krajina,“ predniesol.

Ilustračný záber. Zdroj: Slovnaft

Podľa TASR Molnár upozornil, že obdobné zariadenia ako CEZO možno nájsť aj v iných vyspelých krajinách, nezriedka v centrách miest ako sú Viedeň, Kodaň, Mníchov či Londýn. Na rozdiel od ostatných krajín strednej Európy, na Slovensku za posledných tridsať rokov nebolo postavené žiadne nové zariadenie na energetické využitie odpadov. Naopak, až jeden milión ton komunálneho odpadu (39 % z celkovej produkcie komunálneho odpadu), ktorý Slováci vyprodukujú za rok, končí každoročne na skládkach.

Výstavbou CEZO by sa mal znížiť podiel skládkovania na Slovensku. Uviedla to Barbora Čerňanská, manažérka rozvoja technológií skupiny MOL, ktorej súčasťou je spoločnosť Slovnaft. „Pripravujeme projekt energetického zhodnocovania odpadu. Ide o zariadenie, ktoré bude zhodnocovať 316.000 ton odpadu ročne a bude možné spracovávať tak komunálny odpad, ako aj priemyselný odpad,“ povedala.

Centrum by malo byť postavené v južnej časti priemyselného areálu Slovnaft mimo osídlených oblastí, kde je už v súčasnosti vybudovaná infraštruktúra na to, aby teplo vo forme pary a elektriny vedela spoločnosť využívať v rámci rafinérie. Cieľom je spracovať približne dve tretiny zmesového komunálneho odpadu, pričom zvyšok bude tvoriť priemyselný odpad, ako napríklad farby, laky, kaly z čistiarní odpadových vôd alebo automobilového priemyslu či rôzne iné komponenty, ktoré nie je možné ďalej spracovať.

Ako uvádza TASR, kapacita zariadenia je 316.700 ton/rok, spádovou oblasťou je západné Slovensko. Výstavba CEZO by sa mala uskutočniť v období rokov 2025 - 2029 a uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2029, respektíve 2030. Viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane odpadu zo Slovnaftu.

Podľa poslancu Hlinu „predstavovať takýto projekt v Bratislave môžu len ľudia, ktorí ju nemajú radi“. „Po postavení tejto spaľovne bude spaľovacia kapacita 1100 kilogramov na obyvateľa ročne. Načo je potrebná takáto (vysoká) kapacita a prečo potrebujeme odpad zvážať? Ak chcete pokoriť Bratislavu, pokorte ju tak, že maďarské smeti sa budú páliť v Bratislave. Prečo by túto spaľovňu Bratislavčania mali chcieť,“ pokračoval.

Predstavitelia Slovnaftu však uviedli, že  odpad z Maďarska sa v novej spaľovni neplánuje zhodnocovať. Slovenský ochranársky snem dôrazne odmietol zámer spoločnosti Slovnaft vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku. Projekt CEZO predstavuje podľa snemu veľké environmentálne a zdravotné riziko. Vyzýva preto kompetentných, aby zámer zamietli.

Ilustračný záber. Zdroj: teraz.sk

V rámci verejnosti sa vyjadrili aj aktivisti, na sociálnej sieti priblížila pozadie zámeru Ivana Nemethová z Inštitútu pre pasívne domy. „Slovnaft chce postaviť najväčšiu spaľovňu odpadu na Slovensku, kde chcú spaľovať nebezpečný a komunálny odpad v celkovom objeme až 316 700 ton ročne. Zdravie obyvateľov a obyvateliek Bratislavy a okolitých obcí je dlhodobo negatívne ovplyvňované rafinériou, výstavba spaľovne situáciu ešte zhorší,” uviedla. 

Spoločnosť Slovnaft koncom roka 2023 podala zámer vybudovať CEZO podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti zámer a jeho dosahy na životné prostredie (EIA) posudzuje Ministerstvo životného prostredia SR. 

„Sme v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, v rámci ktorého bolo robené množstvo štúdií, ako rozptylová štúdia na emisie, zvozová štúdia na dostupnosť odpadu, dopravná štúdia, takže všetky tieto štúdie preukázali, že projekt nebude mať výrazný vplyv na životné prostredie,“ priblížila Barbora Čerňanská.

Na základe pripomienok účastníkov konania Slovnaft vypracoval správu o hodnotení, ktorá je aktuálne zverejnená na enviroportal.sk. Jej súčasťou sú aj odborné štúdie - rozptylová, akustická, zvozová a klimatická štúdia, ako aj dopravno-kapacitné posúdenie, hodnotenie vplyvov na verejné zdravie a posúdenie vplyvu projektu na sústavu Natura 2000.

CEZO má znížiť množstvo odpadu na skládkach, no spôsob, akým sa má realizovať, vzbudzuje pochybnosti. Kritici upozorňujú, že veľkokapacitná spaľovňa v blízkosti obytnej zástavby posilňuje pocit nerovnosti medzi mestskými časťami. Slovensko by podľa nich nemalo stavať tak rozsiahly projekt v citlivom území, ale hľadať decentralizované a šetrnejšie riešenia. Osud CEZO tak nebude len o odpade – ale aj o tom, aký charakter rozvoja Bratislava uprednostní do budúcnosti.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.