RED 14.04.2025 12:01

Stámiliónový projekt pre udržateľnú Bratislavu. OLO priblížilo zámer modernizácie ZEVO na spaľovanie odpadu

Bratislava má záujem spaľovať odpad modernejším a čistejším spôsobom. Reaguje tak na končiacu sa životnosť existujúceho zariadenia na energetické využitie odpadu – ZEVO – ale aj na zvyšujúce sa nároky na nižšie emisie. Veľký projekt má byť realizovaný Hlavným mestom a spoločnosťou OLO, pričom jeho cena môže dosiahnuť štvrť miliardy eur.

Ilustračné zábery. Zdroj: OLO

Zariadenie na energetické využitie odpadu - ZEVO, ktoré slúži v Bratislave na spaľovanie odpadu, sa blíži k hranici svojej životnosti. Aby mohlo fungovať aj ďalej, a zároveň aby v budúcnosti spĺňalo prísne emisné limity, je potrebná jeho modernizácia a ekologizácia. Zámer predstavilo hlavné mesto a mestská organizácia Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

„Bez modernizácie by sme ho nevedeli v blízkej budúcnosti prevádzkovať. Pri ekologizácii ide o to, aby zariadenie spĺňalo prísne emisné limity najbližších 20 až 25 rokov, čo je predpokladaná životnosť zariadenia,“ uviedol generálny riaditeľ OLO Ivan Sokáč.

V prvom kroku sa počíta s výstavbou nového kotla K3 s kapacitou 112.500 ton za rok. Jeho výstavba by mala prebiehať za plnej prevádzky existujúcich dvoch kotlov K1 a K2. Až po jeho dokončení sa počíta s odstavením prvých dvoch kotlov a ich rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto variant zvolili z viacerých dôvodov vrátane finančného, ale aj dôvodu rizika straty vplyvu na výšku poplatkov za odpad.

Rekonštrukciou a modernizáciou by sa mala zvýšiť celková kapacita, teda všetkých troch kotlov, na 180.000 ton odpadu ročne. Zvýšiť by sa mal tiež tepelný výkon, zo súčasných desiatich megawattov (MW) na 40 MW, rovnako tak elektrický výkon zo súčasných 6,5 MW na 16,5 MW.

Takto vyrobené teplo by mohlo byť distribuované do väčšieho množstva domácností. Kým v súčasnosti vykuruje OLO 4.000, v budúcnosti by to mohlo byť približne 30.000 domácností. Bolo by to zároveň ekologickejšie. Podľa odhadov by sa použitím už vyrobeného tepla na vykurovanie domácností mohla eliminovať spotreba približne 20 miliónov kubických metrov plynu ročne, čím by sa mohli v Bratislave znížiť emisie CO₂ o približne 40.000 ton ročne. Ekvivalentom toho je okolo 35.000 áut.

„Momentálne pripravujeme projektovú dokumentáciu, začneme riešiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Predpokladáme, že pri takejto veľkej zákazke to bude dlhšie. Radi by sme mali ZEVO hotové, funkčné a v prevádzke okolo roku 2032,“ poznamenal viceprimátor Bratislavy Jakub Mrva.

Interval odhadu investičných nákladov je od 190 do 250 miliónov eur. Takéto investičné náklady boli odhadnuté na základe nedávno realizovaných porovnateľných projektov v regióne. Skutočná výška investícií však bude známa až po ukončení verejného obstarávania, časovo je to odhadované na prvý alebo druhý kvartál 2026.

V tejto súvislosti už podalo OLO žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Modernizačného fondu vo výške približne 30 miliónov eur, monitoruje tiež iné možnosti financovania a rokuje s bankami. Financovanie z eurofondov zatiaľ nie je možné, keďže nie je vyhlásená žiadna výzva. Mestská spoločnosť zároveň podotýka, že v zahraničí je bežnou praxou finančná podpora zo strany štátu. Magistrát i OLO ubezpečujú, že investičné náklady nebudú hradiť obyvatelia. Pri prípadnom navýšení komunálnych poplatkov, ktoré však musí odsúhlasiť mestské zastupiteľstvo, sa počíta len s infláciou.

V spaľovni by sa mal v budúcnosti zhodnocovať odpad primárne od Bratislavčanov, očakáva sa však aj dopyt z okolitých miest a obcí. Zhodnocovať sa má výhradne zmesový komunálny odpad. So zneškodňovaním odpadu z environmentálnych záťaží sa nepočíta, neumožňuje to legislatíva. Rovnako tak ani s iným druhom odpadu, napríklad kadávermi, keďže spaľovne a kafilérie podľa nich fungujú na iných princípoch a majú iné povolenia.

K zámerom iných subjektov, napríklad spoločnosti Slovnaft, ktorá plánuje do roku 2030 postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), sa vyjadrovať nechcú.

ZEVO bolo postavené v rokoch 1972 až 1978, pričom pôvodne boli plánované tri kotly. Generálna rekonštrukcia bola v roku 2002.

Mesto sa chce inšpirovať vyspelými projektami zo zahraničia, napríklad z dánskeho Esbjergu. Zdroj: OLO

Novinky v tomto smere oznámila aj spoločnosť Slovnaft. Do roku 2030 plánuje postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), čím by sa mal znížiť aj podiel skládkovania na Slovensku. Centrum bude postavené v areáli spoločnosti, pričom nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Uviedla to Barbora Čerňanská, manažérka rozvoja technológií skupiny MOL, ktorej súčasťou je spoločnosť Slovnaft.

„Pripravujeme projekt energetického zhodnocovania odpadu. Ide o zariadenie, ktoré bude zhodnocovať 316.000 ton odpadu ročne a bude možné spracovávať tak komunálny odpad, ako aj priemyselný odpad,“ povedala Čerňanská.

Centrum by malo byť postavené v južnej časti priemyselného areálu Slovnaft mimo osídlených oblastí, kde je už v súčasnosti vybudovaná infraštruktúra na to, aby teplo vo forme pary a elektriny vedela spoločnosť využívať v rámci rafinérie. Cieľom je spracovať približne dve tretiny zmesového komunálneho odpadu, pričom zvyšok bude tvoriť priemyselný odpad, ako napríklad farby, laky, kaly z čistiarní odpadových vôd alebo automobilového priemyslu či rôzne iné komponenty, ktoré nie je možné ďalej spracovať.

O dovážaní odpadu zo zahraničia spoločnosť neuvažuje, keďže prioritou je pre ňu Slovensko. Najviac odpadu vzniká na západnom Slovensku, a to 591 kg na osobu. V slovenských domácnostiach sa tvorí ročne 2,56 milióna ton odpadu, čo je 471,91 kg na osobu. CEZO by malo znížiť skládkovanie na Slovensku, čím pomôže naplniť aj plán SR v rámci smernice EÚ, ktorého cieľom je do roku 2035 obmedziť skládkovanie na maximálne desať percent a zvýšiť podiel recyklácie.

V minulosti mal k výstavbe vybudovania spaľovne odpadu pripomienky Magistrát Hlavného mesta, ktorý upozornil, že v predloženom zámere chýba identifikácia zvozovej oblasti, z ktorej sa odpady budú zvážať. Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 2.800 ľudí. Kritici tvrdia, že sa sem bude zvážať odpad (vrátane nebezpečného) z Maďarska a ohrozené bude zdravie ľudí. Čerňanská zdôraznila, že CEZO nebude mať negatívny vplyv.

„Sme v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, v rámci ktorého bolo robené množstvo štúdií, ako rozptylová štúdia na emisie, zvozová štúdia na dostupnosť odpadu, dopravná štúdia, takže všetky tieto štúdie preukázali, že projekt nebude mať výrazný vplyv na životné prostredie,“ priblížila.

Do budúcna by chcela spoločnosť odpad využívať nielen na energetické zhodnotenie, ale aj priamo ako surovinu pre firemné procesy, či už vo forme recyklovaných palív, alebo plastov.

(TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.