Adrian Gubčo 03.05.2024 14:59

Výnimočný park alebo deštrukcia zelene? Čo čaká petržalské nábrežie po jeho urbanizácii

Už tento rok by sa mohla otvoriť cesta k radikálnej premene pravého – alebo petržalského – brehu Dunaja. Očakávaná je totiž zmena Územného plánu, ktorá umožní výstavbu projektov Nové Lido a Southbank. Časť verejnosti sa pritom obáva negatívneho zásahu do prírodného prostredia. Developeri J&T Real Estate a Penta Real Estate so svojimi architektmi však naznačujú, že tu vznikne výnimočný verejný priestor.

Zdroj: Studio Egret West, J&T Real Estate

Z prehliadanej lokality centrum mesta

Pohľad do historických máp ukazuje, že na miestach, kde sa dnes pripravujú projekty Nové Lido a Southbank, sa kedysi nachádzali lokality, označované ako Starý lesík a Elýzium. Porovnanie s leteckými snímkami z roku 1950 však dokazuje, že Starý lesík bol tvorený skôr lúkami a poliami, kým Elýzium bolo chudobnou osadou. Charakter lesa mala len lokalita Soví les, v danom čase ešte z veľkej časti vymedzená Ovsišťským ramenom.

Nasledujúce desaťročia sa toho v území veľa neudialo. Verejnosť navštevovala kúpalisko Lido priamo pri Dunaji a využívala trojicu futbalových ihrísk, žiadna rozsiahlejšia zástavba sa tu ale nevybudovala. Veľkým zásahom bola výstavba Prístavného mosta, dokončeného v roku 1983, a súvisiaca realizácia Einsteinovej ulice, ktorá územie oddelila od zvyšku Petržalky. Počas desaťročí bez výraznejšej aktivity územie zarástlo náletovými drevinami.

Už od 40-tych rokov minulého storočia sa však vedelo, že má ísť len o dočasný stav. Súťaž na Petržalku, organizovaná v roku 1969, pracovala s týmto územím. V zmysle jej výsledkov bol priestor východne od Starého mosta určený pre vznik vybavenosti celomestského významu. Bratislava mala v tom čase veľkomestské ambície. Demonštrovať ich mali práve veľkorysé verejné stavby neďaleko dunajského nábrežia.

Na tejto vízii sa od vypracovania koncepcie Petržalky veľa nezmenilo, upravovala sa len forma. Ďalšia súťaž v roku 2006 sa zameriavala výlučne na územie súčasného Lida a Southbanku (označované ako Celomestské centrum Petržalka) a priniesla pôsobivé, no len ťažko realizovateľné riešenie, počítajúce nielen s novou zástavbou, ale aj vytvorením dvojice nových dunajských ostrovov.

Výsledky tejto súťaže sa dostali do Územného plánu z roku 2007 a sú jeho súčasťou v podstate dodnes. Kľúčoví majitelia pozemkov, ktorými sú developeri J&T Real Estate a donedávna HB Reavis, vyhodnotili platnú reguláciu ako nevyhovujúcu. Preto sa už roky usilujú o zmenu plánu, založenú na novej koncepcii celého územia. Penta prevzala pozemky HB Reavis a nadviazala na snahy predošlého investora.

Cieľom investorov a ako sa ukazuje, aj Hlavného mesta, je skutočne rozšíriť do tejto lokality centrum Bratislavy. Dosiahnuť sa to má vybudovaním kompaktnej polyfunkčnej štvrte, tvorenej zástavbou veľkomestskej mierky s aktívnym prízemím, bohatou vybavenosťou a atraktívnymi verejnými priestormi, kladúcimi dôraz na pešiu a cyklistickú dopravu. Výhľadovo by tu mohlo žiť až 12-tisíc ľudí a pracovať 20-tisíc.

Zástavba sa má realizovať na území, ktoré má dnes do veľkej miery zelený charakter. Treba však zároveň otvorene dodať, že tých skutočne najvzácnejších plôch sa nedotkne. Kľúčovým prvkom je v tomto ohľade protipovodňová dunajská hrádza, ktorá lokalitu predeľuje na inundačné územie v susedstve rieky a zvyšný priestor. Nové domy by mali vznikať len v druhej časti, kým prvá, ktorej súčasťou sú aj Soví les a zhruba sto metrov široký zelený pás, si do veľkej miery zachovajú súčasný charakter.

 

Nové Lido má byť od rieky oddelené výrazným zeleným pásom. Zdroj: J&T Real Estate

 

Nové Lido: nábrežný park a lagúna

V inundačnom páse nie je oficiálne možné stavať nové budovy, zvlášť polyfunkčné domy komerčného charakteru. Dnes sa tu síce nachádza niekoľko objektov vodáckych klubov, dá sa však predpokladať, že v súčasnosti by už výstavba podobných budov povolenie nedostala. To ale neznamená, že v súvislosti s veľkým developmentom za hrádzou sa toto územie nezmení.

Ako vyplýva z plánov developera JTRE, územie medzi hrádzou a Dunajom by chcel premeniť na rozsiahly nábrežný park prírodného charakteru. O jeho rozsahu má svedčiť porovnanie so zeleným nábrežím na ľavom brehu – Eurovea obsahuje 400 metrov dlhý a niečo vyše 30 metrov široký zelený pás, ktorý patrí k najobľúbenejším bratislavským verejným priestranstvám. Na pravom brehu by mohlo ísť o takmer kilometrový pás so šírkou od 60 do sto metrov.

Ďalší rozdiel bude spočívať v charaktere priestoru. V Eurovei ide o vysoko formálny mestský park, ktorý je len akousi idealizovanou predstavou prírody. Na pravom brehu by sa však mala zachovať väčšina súčasných stromov, pomedzi ktoré budú vytvorené chodníky pre peších a cyklistov, čistinky medzi stromami a svetlé miesta. Priamo pri rieke bude promenáda. Pôjde tak o neformálnejšie, poloprírodné prostredie, asociujúce lužný les.

Stále ale pôjde o park, určený predovšetkým na rekreáciu. Za posilnením tejto funkcie majú byť zrealizované tri opatrenia, ktoré prinesú výraznejšie zásahy. Prvým je nový promenádny most pre peších a cyklistov, ktorý má prepojiť Námestie M. R. Štefánika s uvažovaným centrálnym námestím v Novom Lide. Jeho dizajn nie je zatiaľ známy, keďže má byť výsledkom architektonickej súťaže.

Druhým vstupom bude menšia marína, teda akýsi záliv pre pristávanie motorových člnov. Ide do istej miery o kontroverzný návrh, faktom ale je, že Bratislave dnes chýbajú kapacity pre pristávanie takýchto člnov, čo znižuje jej konkurencieschopnosť z hľadiska cestovného ruchu. Preto je vznik nových možností pre člny súčasťou strategických materiálov, ktoré pripravujú Verejné prístavy. Zaujímavosťou je, že pred druhou svetovou vojnou sa tu podobný záliv nachádzal.

Napokon, tretím a z pohľadu verejnosti azda najzaujímavejším plánom je zriadenie tzv. Lido lagúny. Jej realizáciou sa má nadviazať na existenciu známeho dunajského kúpaliska. Umiestnenie lagúny nevychádza celkom z iniciatívy developera, ale aj miestnych aktérov – vodákov a aktivistov. Tí by tu radi zriadili oddychovú zónu v podobe mestskej pláže v susedstve lagúny, oddelenej od hlavného dunajského toku.

Ak by sa skutočne podarilo Lido lagúnu vybudovať, Bratislava by získala pláž, vodnú plochu s dĺžkou približne 400 a šírkou 30 metrov a nové miesto pre šport a rekreáciu. Do lagúny by boli orientované aj nové lodenice, ktoré by sa presunuli zo súčasného miesta. Výhľadovo by sa mala napojiť na uvažované obnovené Ovsišťské rameno (čím sa zabezpečí úplná ochrana Sovieho lesa).

Iniciatíva Lido lagúna ešte v roku 2016 zorganizovala petíciu za zachovanie vodáctva a rekreácie v území, čo pozitívne prijalo Hlavné mesto. S developerom aktivisti uzavreli zmluvu o spolupráci, čo znamená, že jeho koncept ráta so vznikom Lido lagúny. Naostatok, jednotlivé zámery v lokalite sú v súlade s víziou Bratislavského Dunajského Parku, unikátneho zámeru revitalizácie zeleného pásu na pravom brehu rieky. Slovenská metropola získa výnimočné rekreačné územie, ktoré sa medzi Starým a Prístavným mostom prepojí s mestom.

 

Bratislava by mala dostať pláž pri Dunaji. Zdroj: J&T Real Estate

 

Southbank: Bowls a ochrana pôvodnej zelene

Penta Real Estate do lokality vstúpila v roku 2022, keď prevzala pozemky od HB Reavisu. Okamžite oznámila, že chce v tejto časti Bratislavy vybudovať špičkový development v spolupráci so svetovými architektmi. V tomto ohľade developer neklamal – v roku 2023 predstavil výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže, v ktorej sa presadil tím kancelárií Snøhetta, Studio Egret West a gro architekti.

Porotu autori oslovili výnimočným konceptom ochrany a zapájania zelene do prostredia novej štvrte. Tá vznikne celá za hrádzou, čo predpokladalo, že investor využije terénne danosti a odstráni všetku pôvodnú zeleň v oblasti. Architekti však prišli s víziou vytvorenia mís – po anglicky bowls – ktoré budú zachovávať pôvodný terén aj stromy, ktoré sa tu už nachádzajú. Vytypovali pritom najvýraznejšie a najstaršie stromy, ktoré sa stanú výrazným prvkom nového prostredia.

Prvá etapa projektu má priniesť vznik pätice rezidenčných budov a jednej kancelárskej v západnej časti územia. Vzniknúť má aj prvý z bowls, označovaný ako herný. Architekti zo Studio Egret West navrhujú, aby práve tu bola materská škola, ako aj séria prvkov, ktoré pritiahnu množstvo ľudí vrátane rodín, pracovníkov z kancelárií či seniorov. Dopomôcť má k tomu promenádny chodník a cyklotrasa.

Podľa predstavy architektov vznikne s prírodou dokonale prepojený verejný priestor, využívajúci terénne rozdiely. Ľudia sa budú môcť prejsť korunami stromov, zošmyknúť sa šmykľavkou na nižšiu úroveň, navštevovať eventy v centrálnom priestore bowlu a odpočívať pri vodných plochách, ktoré majú byť jeho súčasťou. Do priestoru budú orientované aj kaviarne či gastronomické prevádzky.

Ide o ambicióznu koncepciu, ktorú nebude jednoduché zrealizovať a uviesť do života. Pokiaľ sa ju ale podarí dokončiť na vysokej úrovni, pôjde o skutočne výnimočný prístup k ochrane zelene. Zopakovať sa má neskôr v štvorici ďalších bowls – lesnom, kultúrnom, pokojnom a športovom.

Developer má v pláne čoskoro predložiť projektovú dokumentáciu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci nej sú po spolupráci s ekológmi navrhované aj ďalšie opatrenia na zníženie dosahu zámeru na okolité prírodné prostredie. Aj v tomto prípade ale platí, že chránený Soví les ostane nedotknutý.

 

Bowls v Southbanku zachovajú pôvodnú zeleň a vytvoria výnimočné verejné priestory. Zdroj: Penta Real Estate

 

Mesto a zeleň v harmónii?

Bratislava je mesto kontrastov, čo sa prejavuje aj na podobe jej nábrežia. Kým ľavý breh má typicky mestský charakter, čo sa rokmi s novými developmentami posilňuje, pravý breh je tradične zelený. Práve sem sa totiž Dunaj rozlieval, kým nebol postupne od 18. storočia spútaný a vovedený do súčasného toku.

Regulácia Dunaja však otvorila dvere rozvoju pravobrežnej časti mesta, pričom bolo len otázkou času, kedy sa zástavba priblíži blízko k rieke. To obdobie prichádza práve teraz. V najbližších rokoch z Bratislavy definitívne stane mesto na oboch brehoch.

Prirodzene, tento vývoj vyvoláva u časti verejnosti obavy. Mnoho ľudí je zvyknutých, že po celý ich život bola táto časť Bratislavy akousi čiernou dierou, prázdnym územím, kadiaľ sa nanajvýš prechádza na bicykli. Na prvý pohľad daný stav nikomu neubližoval, preto nie je dôvod, aby sa menil, zvlášť keď to má byť spojené s odstránením časti zelene. V skutočnosti je však veľa dôvodov veriť, že urbanizácia Nového Lida je v najvyššom záujme kvality života v Bratislave.

Vznikom centrotvornej zástavby, ktorá naozaj splní sľuby, s ktorými developeri prichádzajú, dostane Bratislava logiku, príťažlivosť aj funkčnosť. Hoci nejde vyslovene o brownfield, vyplní sa dôležité transformačné územie, prepojí sa Petržalka s riekou aj zvyškom mesta, život sa prenesie na pravý breh Dunaja a vzniknú tisíce bytov v pešej dostupnosti centra, ktoré by inak mohli byť vybudované na predmestí. Mesto bude efektívnejšie a bohatšie.

Dôležité zároveň je, že to všetko sa udeje bez narušenia zeleného charakteru prostredia. Isteže, pri výstavbe za hrádzou dôjde k určitým stratám, no celkový prínos bude omnoho vyšší. Pred hrádzou však bude zachovaná najhodnotnejšia zeleň, ktorá navyše bude otvorená verejnosti a nebude len zeleným pozadím.

Bratislava by mohla vďaka revitalizácii pravého brehu Dunaja a vzniku nových lokalít prejsť zmenou svojho celkového obrazu. V súčasnosti sa zdá, ako by sa celý život mesta odohrával v relatívne malom území historického centra a jeho najbližšieho okolia. Po dobudovaní downtownu aj jeho pravobrežnej časti ale bude centrum Bratislavy veľkosťou pripomínať centrá neďalekých veľkomiest.

Na rozdiel od nich to ale nebude spojené len s hustou zástavbou a pamiatkami. Bude to aj o zeleni, rieke, verejnom priestore a spojení s prírodou, ktoré môže zo slovenskej metropoly spraviť unikát v celej Európe.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.