Adrian Gubčo 10.12.2021 13:42

Kesselbauer odhalil svoju historizujúcu fasádu

Výstavba projektu Kesselbauer napreduje a dnes je vo vysokom štádiu realizácie. Dokončená je už časť fasád – najmä na časti, ktorá vznikla na mieste niekdajšej Kesselbauerovej pekárne. Developer Proxenta tu avizoval nielen obnovenie priečelia pôvodného domu, ale aj nadstavbu v historizujúcom štýle. Dnes je táto časť projektu odhalená a začína vyvolávať diskusie.

Objekt Kesselbauerovej pekárne patril k typickej zástavbe lokality už od druhej polovice 19. storočia. Jeho podoba sa spája s menom bratislavského pekára Alexandra Kesselbauera, ktorý sa v tomto období stal veľmi úspešným a dodával pekárenské výrobky na dvor arcikniežaťa Fridricha, obývajúceho Grasalkovichov palác. Pre potreby pekárstva prestaval starší objekt, pochádzajúci pravdepodobne z prelomu 18. a 19. storočia. Architektom prestavby bol pravdepodobne Alexander Feigler zo známej bratislavskej rodiny architektov a stavebníkov.

Pekárstvo prežilo Prvú republiku a dve desaťročia fungovalo aj za povojnového režimu. Potom však bola budova opustená a začala chradnúť. Dlhé desaťročia bez starostlivosti si vybrali svoju daň – tesne pred svojim zánikom už pripomínala skôr ruinu. V tomto čase sa stala jej majiteľom finančná skupina Proxenta, ktorá tu naplánovala výstavbu polyfunkčného súboru. Nadviazať mal na predošlý projekt firmy, komplex Weinhauer. Developer sa rozhodol nadviazať na tradíciu pekárne názvom, ale aj aspoň čiastočným zachovaním architektúry.

Samotná budova bola s ohľadom na svoj zlý stav kompletne asanovaná. U verejnosti to vyvolalo obavy z definitívneho zániku síce schátraného, ale predsa len zaujímavého domu s pekným priečelím. V priebehu tohto roka, keď začali rásť prvé podlažia nového polyfunkčného komplexu, sa však ukázalo, že developer skutočne pristúpil k obnove pôvodnej fasády do výšky dvoch nadzemných podlaží. Rovnako sa potvrdilo, že Proxenta nadstavala ďalšie tri (štyri s podkrovím) podlažia, pričom uličná fasáda dostala historizujúci vzhľad (hoci niečo také žiadali aj pamiatkari). Plne odhalená bola v posledných dňoch.

Okrem historizujúcej sekcie projektu sa pracuje ešte na súčasnejšie pôsobiacej časti, ktorá zas nadväzuje na susedný čerstvo dokončený projekt Metropolitan Star. Práce prebiehajú aj na dvorových častiach. Vo výsledku bude Kesselbauer úplne moderným developmentom, vcelku dobre však reagujúcim na charakter okolia. Usporiadanie jednotlivých hmôt vytvára intímnejší vnútroblok, na ktorý v budúcnosti, po dokončení súvisiaceho projektu Vila Biela, nadviaže ďalší. Vzniknúť by mohlo nové spojenie medzi Námestím 1. mája a Banskobystrickou.

V projekte sa bude nachádzať celkovo 116 bytov a apartmánov vyššieho štandardu. Ako postupuje ich predaj, nie je známe. Proxenta totiž stiahla ponuku z webu a podľa kuloárnych informácií byty nanovo naceňuje. Netýka sa to pritom len nepredaných jednotiek, ale aj predaných, pričom klientov sa snaží presvedčiť, aby odstúpili od zmlúv. Dôvodom k tomuto kroku má byť veľký rast stavebných nákladov. Ak to je pravda, ide o pomerne neštandardný krok a vo vzťahu ku existujúcim klientom nekorektný.

Čo sa týka vybavenosti v projekte, nachádzať sa tu bude podzemná garáž so 155 parkovacími miestami a vybavením pre cyklistov. Retail by sa mal nachádzať na 718 štvorcových metroch v deviatich jednotkách. Keďže budú obrátené do námestia aj do vnútrobloku, priestory pravdepodobne pritiahnu širokú skupinu nájomcov. Veľmi dobre by pôsobilo, keby bola jedným z nájomcov aj pekáreň. 

Kesselbauer by mal byť dokončený do konca roka 2022. Development vypĺňa významný a exponovaný priestor na Námestí 1. mája a prináša konečné dobudovanie zástavby na jeho severozápadnej strane. Ide zároveň o jeden z prvých príkladov väčšieho projektu, kedy bola historizujúca fasáda riešená nielen z dôvodu rekonštrukcie pôvodného stavu, ale vznikla ako úplná novostavba. Preto je Kesselbauer od architektonickej kancelárie Beionde hodný ďalšej diskusie.

Slovensko má s opätovným využívaním niektorých klasických architektonických prvkov skúsenosti z nedávnej minulosti. V 90. rokoch 20. storočia sa u nás objavil fenomén „podnikateľského baroka“, kedy niektorí ľudia s novonadobudnutým bohatstvom dávali svoj majetok na obdiv formou rozličných stĺpikov, zábradlí alebo sošiek, pripomínajúcich prezdobené barokové paláce. Výsledok však pôsobil skôr smiešne ako reprezentatívne. Okrem peňazí dali mnohí investori najavo predovšetkým svoj zlý vkus. Väčšina ďalších pokusov o akékoľvek napodobovanie histórie dopadlo rovnako. Z väčších projektov možno v Bratislave spomenúť zlý pokus o obnovu Zámockej ulice, na Slovensku ohavné kúpele Spa Aphrodite v Rajeckých Tepliciach.

Bolo by však nesprávne nad hlasmi, vyzývajúcimi na opätovné prehodnotenie prístupu ku klasickým architektonickým vzorom, mávnuť rukou. V zahraničí silnejú hlasy, hlásajúce návrat k predmodernej architektúre. Vo viacerých významných mestách – v Londýne, Hamburgu, Berlíne a ďalších – sa realizujú stavby, ktoré nemožno v žiadnom prípade nazvať nevkusnými, a predsa čerpajú skôr z dedičstva architektúry spred Prvej svetovej vojny, príp. prác raných modernistov. Môže byť Kesselbauer taktiež prvou bratislavskou lastovičkou (síce veľmi slabou) v tomto procese?

Existujú odborníci, ktorí si želajú, aby to tak bolo. Jedným z nich je Michal Matloň, expert na psychológiu architektúry, venujúci sa tvorbe prostredia, zohľadňujúceho psychologické potreby človeka. „Potrebujeme zmeniť paradigmu premýšľania,“ tvrdí Matloň. „Dnes premýšľa architektúra v pojmoch z umenovedy a filozofie. A tak vznikajú delenia na modernú, historickú či historizujúcu architektúru, pričom moderná sa považuje za vhodnejšia pre novú stavbu ako historizujúca. No táto preferencia je sama o sebe je skôr tradíciou, než niečím založeným na dôkazoch o tom, že by bol ten či onen štýl pre ľudí lepším.“ Vedecké dôkazy pritom naznačujú, že ľudské vnímanie to nevidí takto jednoznačne.

„Potrebujeme si ale uvedomiť, že v prvom rade ide v architektúre o tvorbu životného prostredia pre ľudí. Položme si teda otázku, čo hovoria vedecké dôkazy o človeku a vplyve prostredia naňho,“ vyzýva Matloň. „Ukazuje sa, že práve tradičná architektúra, bez ohľadu na región sveta, už intuitívne mnoho týchto poznatkov, ktoré dnes potvrdzuje veda, aplikovala. Sú to princípy biofilického dizajnu ako symetria, organizovaná komplexita, fraktálová geometria, ornament, použitie prírodných materiálov, a podobne.“ Na základe týchto faktorov vychádza nezriedka lepšie práve historická či historizujúca architektúra. Okrem poznatkov z environmentálnej psychológie či neuro-architektúry to potvrdzujú aj prieskumy, na základe ktorých 80% ľudí preferuje takýto typ architektúry.

Samotný Kesselbauer spĺňa určité predpoklady na to, aby na ľudí pôsobil dobre. „Síce neviem, či architekti Kesselbaueru uvažovali podobne, v nadstavbe sa im ale podarilo úspešne využiť niekoľko z týchto princípov, prítomných v tradičnej architektúre, a to považujem za pozitívne,“ hodnotí Michal Matloň. „Myslím si, že by bolo dobré, aby sa k novostavbám v Bratislave pristupovalo práve cez empatiu k bežným ľuďom, porozumenie toho, v akom priestore sa cítia dobre, ako aj cez využívanie súčasných vedeckých poznatkov o ľudskej mysli vo všeobecnosti,“ dodáva. Do akej miery sa začnú takéto odporúčania intenzívnejšie využívať, je dnes otázne.

Mestu by však mohlo prospieť, keby sa našli nové spôsoby reinterpretácie tradičných domácich architektonických vzorov a boli využívané pri tvorbe súčasnej architektúry. Bratislava má samozrejme významné dedičstvo v podobe veľkých diel modernej a neskoromodernistickej architektúry, z ktorých si viaceré zaslúžia ochranu. Ide ale zároveň o solitéry, pri ktorých je v poriadku, aby vynikali. Hlavnou prioritou je dnes tvorba dobrého mestského prostredia, tvoreného „bežnou“ zástavbou – bytovkami, kancelárskymi budovami, školami a podobne. V tomto smere má metropola z architektonického hľadiska rezervy.

Mesto tak možno potrebuje kombináciu otvorenosti ku kritickej diskusii ohľadne modernej a súčasnej architektúry a jasného postoja ohľadne dopadov modernizmu na prostredie. Dôležitá je totiž nielen otázka architektúry, ale aj urbanizmu, v ktorom je modernistické plánovanie mocne zastúpené. Budovať udržateľné, príjemné a pre človeka pozitívne mesto je tak v mnohých prípadoch nemožné. Aj naďalej nás legislatíva núti tvoriť funkčne oddelené a riedko zastavané štvrte, ktoré sú založené na nefungujúcich teoretických úvahách a nie na tisícročiami overenej praxi či najnovších skúsenostiach a poznatkoch.

Túto debatu nemožno odmietať či zľahčovať. Architekti sa môžu nadchýnať novými, cenami ovenčenými realizáciami alebo vychvaľovať obytné súbory sídliskového charakteru, v praxi sa však ako oveľa životaschopnejší a celkovo populárnejší môže ukázať projekt, ktorý možno prísny kritik označí za gýč. Na rozdiel od tých skvelých diel však rešpektuje základné princípy dobrého mesta. A to je, napriek celkovo otáznej úrovni architektúry, aj prípad Kesselbaueru.

Prečítajte si viac o novom prístupe k architektúre z pera Michala Matloňa.

Fotografie z 4.12.2021. Pozrite si priebeh výstavby vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.