V dvoch článkoch sme otvorili debatu o potrebe hľadania nového prístupu k architektúre a tvorbe mestského prostredia. Nové výskumy v oblasti psychológie architektúry totiž odhaľujú spôsob, akým na človeka vplývajú jednotlivé architektonické či urbanistické prvky a naznačujú, že mnohé, predovšetkým modernistické stavby, v nás nevyvolávajú pocit komfortu. Aj preto skomponovali psychológovia architektúry tzv. Benátsky list s desiatimi zásadami, ako kreovať lepšie mestá.
Je čas, aby sa architektúra stala remeslom založeným na vede a tvorila miesta pre dobrý život.
Vážení tvorcovia prostredia,
Za posledných sto rokov sa vo svetových mestách usadili viac ako 4 miliardy ľudí. Predpovede ukazujú, že ich ešte mnoho príde. Mestá sú ako magnety kvôli svojmu ekonomickému, sociálnemu a kultúrnemu potenciálu. Ich obyvatelia dnes žijú v dobe neustálych zmien, ktoré si vyžadujú flexibilitu, učenie a rast. Aby sme zmenu prijali a boli pripravení čeliť najrôznejším výzvam, musíme vytvoriť silné spoločenstvá, pozostávajúce z odolných jednotlivcov.
Mestá sú tvorené budovami, ktoré slúžia ako úkryt a poskytujú pohodlie, sú spojené ulicami, kde sa ľudia prechádzajú, a sú vyplnené námestiami a parkami, kde sa stretávajú s ostatnými. Formujú ľudskú skúsenosť - v dobrom aj zlom. Ale architektúra a mestský dizajn, ktoré sú v konečnom dôsledku zodpovedné za vytváranie nášho životného prostredia, média našich životov, sa zdráhali dať na prvé miesto človeka a jeho skúsenosti.
Je najvyšší čas, aby sme uznali, že mestá a ich budovy ovplyvňujú naše fyzické a duševné zdravie, well-being, kvalitu našich vzťahov a dokonca aj úroveň dôvery, ktorú cítime k ostatným. Budovy a verejné priestory nie sú len technickými a funkčnými výtvormi. Majú hlboké psychologické a sociálne funkcie. Ovplyvňujú naše správanie, myšlienky a pocity.
Týmto listom chceme podporiť dialóg medzi vedou a architektúrou. Chceme podporiť využitie behaviorálnych a neurovedeckých poznatkov pri vytváraní našich miest. Vyzývame na zmenu architektonického vzdelávania a na širokú spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami. Súčasťou dialógu musia byť architekti, urbanisti, inžinieri, vedci, vývojári, politici a investori. Sme radikálne otvorení a podporujeme učenie, to všetko s jediným cieľom: vytvárať miesta prospešné pre blahobyt človeka.
Pre dosiahnutie týchto cieľov uvádzame nasledujúcich desať bodov. Každý z nich je výzvou k činom a vyzýva na posun v hodnotách. Pozývame vás, aby ste zdieľali náš list a pripojili sa k nášmu hnutiu. Nie je to jediný list, ktorý napíšeme, bude ich ešte mnoho. Vytrváme, kým sa nestaneme svedkami zmeny vo svete architektúry smerom k úplnej orientácii na ľudí a kvalitu ich života.
Nie je nič dôležitejšie ako ľudský zážitok života. Architektúra významne ovplyvňuje kvalitu nášho života, pretože vytvára prostredie, v ktorom žijeme. Aby sme mohli navrhovať mestá, ktoré sú skutočne dobré pre ľudí, musíme sa obrátiť na vedu, aby sme získali vedomosti o tom, aký dizajn prospieva a aký dizajn ľuďom škodí. Iba tak môžeme vytvárať miesta, ktoré umožňujú fyzický aj psychický rozkvet.
Každý, kto sa podieľa na navrhovaní architektúry a miest, si musí uvedomiť, že každá voľba bude mať pozitívny alebo negatívny vplyv na ľudí. Tieto rozhodnutia by nemali byť založené na móde, tradícii alebo svojvoľných kritériách. Dizajn musí byť založený na zodpovednosti voči ostatným, pretože prostredie, v ktorom ľudia žijú, ich výrazne ovplyvňuje.
Všetci sme si zvykli na príslovie, že krása je v očiach pozorovateľa. Po mnoho rokov sa používal na umlčanie kritiky architektonickej formy. Budovy sa začali posudzovať, akoby išlo o umelecké diela v galérii, namiesto toho, aby sme sa na ne pozerali ako na prostredie, ktoré formuje našu myseľ. Vedecký výskum dnes potvrdzuje relevantnosť klasických princípov krásy, ktoré sa spoľahlivo používali už tisícročia, kým sme sa ich v mene moderny nezbavili. Potrebujeme preto prehodnotiť náš postoj ku kráse a urobiť z nej jednu z najvyšších hodnôt architektúry.
Ulice a verejné priestory by mali byť prístupné pre všetkých. Musia byť bezpečné a príjemné pre širokú škálu jednotlivcov a osobností, nielen pre vodičov vozidiel a zdravých, mladých ľudí. Potrebujeme navrhovať ulice, kde môžu deti chodiť do školy pešo bez dozoru rodičov a kde sa môžu seniori stať súčasťou miestnej komunity. Nech ste ktokoľvek, ulica by mala patriť aj vám.
Čoraz viac ľudí začína žiť v mestách, kde je takmer každý, koho stretnú, cudzincom. Evolučne sme neboli stavaní na takéto situácie. Bez sociálneho kapitálu - lepidla vytvárajúceho dôveru, altruizmus a spoluprácu, by sme na takýchto miestach nedokázali žiť. Prostredníctvom architektúry a urbanizmu môžeme túto sociálnu súdržnosť podporiť.
Architektúra by mala byť založená na faktoch. Faktoch o fungovaní ľudského tela a mysle. Faktoch o pocitoch a správaní ľudí. Faktoch o svete samotnom. V záujme budovania dobrých miest nemôžeme robiť rozhodnutia na základe domnienok alebo názorov autorít. Z architektúry potrebujeme urobiť remeslo založené na vede, ktoré vytvára dobré prostredie. Uctievanie originality, sebavyjadrenia a zameranie na tvorcov samotných, nie na používateľov, by sme mali nechať v minulosti. Musíme byť tiež kritickí sami k sebe, revidovať svoje minulé rozhodnutia a úsudky a snažiť sa zlepšovať tie budúce.
Trvalo udržateľný rozvoj je fráza známa už takmer 30 rokov. Skutočný prechod na udržateľnosť sa však začína len pomaly. Sústredenie sa na povrchnú a predateľnú udržateľnosť nám bráni v hľadaní riešení skutočných problémov. Mnohé nové budovy dostávajú certifikáty trvalej udržateľnosti, napriek tomu sú navrhnuté iba na životnosť niekoľkých desaťročí. Aby sme mohli stavať skutočne udržateľným spôsobom, potrebujeme, aby budovy vydržali storočia a oslovili ľudí natoľko, že si ich tak dlho budú chcieť ponechať na svojom mieste. Okrem toho, že by mali byť budovy samé osebe udržateľné, mali by podporovať udržateľné hodnoty a správanie svojich používateľov.
Aby mestá dobre fungovali pre svojich obyvateľov, musia si k nim vytvoriť vzťah. Ľudia musia cítiť spojenie a vlastníctvo miest, kde žijú. Musia byť schopní teritorializovať, personalizovať a ovplyvňovať dizajn svojho okolia. Z tohto dôvodu sa musí zmysluplne navrhnutá participácia stať štandardnou súčasťou architektonického a urbanistického procesu.
V modernistickom pohľade, ktorý dominoval architektúre posledných 100 rokov, boli budovy a mestá vnímané ako stroje na život, prácu či nákupy. Dnes toto nastavenie stále prevláda, pretože budovy sú čoraz viac priemyselne vyrábané a naplnené technológiami. Ak však majú ľudia cítiť spojenie s mestom, musí odrážať ich samých. Mesto musí byť aj nedokonalé, chaotické, organické, pomalé, lokálne a zaujímavé. Jednoducho povedané, ako človek. Musíme vrátiť vyvážený pohľad na ľudí do architektúry. Taký, ktorý ich vidí ako racionálne aj emocionálne bytosti. Taký, vďaka ktorému budú miesta živé a ľudsky príjemné.
Každý deň nám prináša nové vedomosti a skúsenosti. Možno sa cítime dobre s tým, čo už vieme, ale ak neustále nebudeme obnovovať svoje pohľady, riskujeme, že nevyužijeme svoj potenciál. Každý, kto sa zaoberá vytváraním prostredí pre ľudí, by mal neustále hľadať nové vedomosti, ktoré mu môžu pomôcť pri vytváraní lepších návrhov. Keď sa naša práca posudzuje iba na základe merateľnej produktivity, riskujeme, že sa zasekneme. Potrebujeme, aby sa učenie stalo ústrednou súčasťou práce všetkých tvorcov prostredia.
Viac o Benátskom liste a jeho tvorcoch si prečítajte na VenetianLetter.com. Prihláste sa aj na newsletter o ľudskej architektúre.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac