Martina Gregová 25.11.2022 19:30

Jedno ocenenie za druhým. Jurkovičova tepláreň dokazuje svoju unikátnosť

Ďalšie významné architektonické ocenenie pozná svojho víťaza. V tomto ročníku Ceny Dušana Jurkoviča bodovali najmä rekonštrukcie a konverzie starších objektov. Do úzkeho výberu odbornej poroty sa okrem víťazného diela dostali aj ďalšie dve objekty, nachádzajúce sa v Bratislave.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Cena Dušana Jurkoviča bola zriadená ako trvalá pocta pamiatke zakladateľa modernej slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča. Ide o najstaršie architektonické ocenenie na Slovensku, ktoré je udeľované každoročne už od roku 1964. V súčasnosti ocenenie udeľuje Spolok architektov Slovenska tým architektonickým či urbanistickým dielam, ktoré prispievajú k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej a urbanistickej tvorby na Slovensku. 

Tento rok osemčlenná medzinárodná porota posudzovala 26 prihlásených diel. Neskôr na základe osobných prehliadok jednotlivých diel určila jedného víťaza a päť nominácií. 

Cenu Dušana Jurkoviča 2022 nakoniec porota udelila jeho pôvodnému dielu, ktoré nedávno prešlo významnou rekonštrukciou, za ktorou stojí Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP. Konverzia Jurkovičovej Teplárne bola tento rok, okrem Ceny Dušana Jurkoviča, nominovaná aj na cenu CE ZA AR 2022 v kategórii Občianske a priemyselné stavby, a tiež sa dostala aj do užšieho výberu poroty vrámci ocenenie INSAID AWARDS v kategórii Občiansky interiér.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Budova Jurkovičovej Teplárne bola vybudovaná v bývalej industriálnej časti Bratislavy, medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova. Jej výstavba bola dokončená v roku 1944. Koncom 20. storočia bola jej prevádzka utlmená a následne niekoľko rokov chátrala. V roku 2008 získala, vďaka svojim architektonickým kvalitám, titul národnej kultúrnej pamiatky. V súčastnosti ide o jednu z mála zachovaných budov z pôvodnej priemyselnej štvrte. V roku 2018 získala spoločnosť Penta Real Estate povolenie na revitalizáciu Jurkovičovej teplárne, v súčasnosti je súčasťou polyfunkčného komplexu Sky Park. 

„K rekonštrukcii sme od začiatku pristupovali s úctou a precíznosťou. Jej cieľom bolo zachovať vo vnútri čo najviac cenných a originálnych prvkov. Samotná rekonštrukcia bola koncipovaná tak, aby časti, ktoré sú pôvodné, ostali viditeľné a jedinečnosť a rukopis Dušana Jurkoviča ostali zachované vo svojej podstate,“ vyjadril sa na margo projektu Juraj Nevolník,výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko. Majiteľom sa medzičasom stala firma Alto Real Estate. 

Za návrhom konverzie Jurkovičovej teplárne stojí Martin Paško a tím DF Creative Group, ktorí k rekonštrukcii pristupovali s cieľom zachovať pôvodné časti pamiatky ako štruktúru strechy, reštaurovaný žeriav či pamiatkovo chránené násypníky uhlia a pôvodné tehlové steny. Vďaka tomuto prístupu vznikol jedinečný interiér, ktorý necháva vyniknúť historickým konštrukčným detailom a dopĺňa ich novými konštrukciami, ktoré majú jasne odlíšiteľnú štruktúru. 

„Analytická reštaurátorská práca s maximom pôvodného vizuálu zvonku, zvnútra pôsobivé prelínanie úrovní podlaží a kombinovanie uzavretých a otvorených priestorov," opísal kvality projektu člen odbornej poroty, Richard Murgaš. „Z kvalitného prevedenia stavby a hodnotných detailov nie je cítiť iba vysokú cenovku ale aj zanietenie architektov pre dopovedanie príbehu stavby do konca. Pulzujúcim životom svojich prevádzok sa objekt stáva záchranným kolesom v mori okolitého anonymného urbanizmu." 

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Odborná porota však výrazne vyzdvihla ešte jedno architektonické dielo, ktoré podľa jej slov, rovnako ako konverzia Jurkovičovej Teplárne, spĺňalo najprísnejšie kvalitatívne hodnotenia. Medzi päť nominácií sa dostala aj realizácia projektu Mestského úradu v Leopoldove. Jeho autormi sú architekti Irakli Eristavi, Pavol Šilla a Juraj Červený z prešovského ateliéru zerozero. 

Vďaka budove nového Mestského úradu mesto získalo dôležité verejné priestranstvo a správne a
kultúrne centrum. V rámci urbanistického riešenia vznikol komplex pozostávajúci z pôvodnej a novej budovy, medzi ktorými vzniká kvalitný priestor. Budova mestského úradu na prvý pohľad pôsobí striedmo, no pri bližšom pohľade možno spozorovať niekoľko zaujímavých architektonických detailov. Netradičná práca so stropmi, otvormi a jednotlivými priestormi vo vnútri budovy navyše dodáva celej budove akýsi poetický rozmer.

„Príklad správneho príbehu realizácie verejnej investície, počnúc súťažením, výberom dobrého návrhu, kvalitným projektom a končiac zapojením dobrého dodávateľa za účasti autorov projektu. Komplexné riešenie nárožného bloku s vítaným začlenením pôvodnej budovy vytvára chránený nástupný a stretávací priestor príjemnej ľudskej mierky. Monotvárnosť betónu a bielej omietky môže u niekoho evokovať sterilitu. Dizajnové výstrelky tvarovania stropov veľkopriestorov však vtláčajú objektu punc jedinečnosti,” hodnotí člen odbornej poroty, Richard Murgaš. 

Autorka: Martina Radošovská

Do užšieho výberu odbornej poroty sa dostala aj Vila Bôrik v Žiline, ktorej architektmi sú Martin Jančok, Michal Janák, Zuzana Kovaľová a Ruslan Dimov. Architektonické dielo v tomto roku získalo cenu CE ZA AR 2022 v kategórii Rodinné domy. 

Mestská vila pozostáva z troch podlaží, pričom každé z nich reprezentuje odlišnú organizáciu priestoru. Na jednom podlaží vznikol otvorený spoločenský priestor, na ďalšom nájdeme mriežku súkromných miestností a v poslednom podlaží zas sústavu priechodných miestností. Obytná časť domu je charakteristická presklenou fasádou s výhľadom na dvor. Hmotovo odlišným prvkom je objem, v ktorom sa nachádza točité schodisko.

„Vysunutím schodiska mimo budovy sa podarilo uvoľniť a vyčistiť vnútornú dispozíciu, ktorá je taká jednoduchá, prehľadná a funkčná. Interiér je riešený veľmi účelne, z rýdzich materiálov s dominujúcim pohľadovým betónom a s citom pre detail. Z výsledku je jednoznačné súznenie architektonického návrhu s klientovými požiadavkami,” povedal o projekte David Leníček, člen odbornej poroty.

Autor: Maxime Delvaux

Ďalším dielom, ktoré sa dostalo medzi päť nominácií, je Nový dom so starým mlynom, ktorý sa nachádza v Opatovej. Za jeho návrhom stoja architekti René Dlesk a Tamara Kolaříková. Architektonické dielo je jedinečným spojením starého mlyna a novovzniknutého rodinného domu. Nové objekty navyše rešpektujú tie pôvodné v materiáloch i formách, bez bázne voči dnešku a jeho potrebám. Dielo bolo v tomto roku nominované aj na ocenenie CE ZA AR v kategórii Rodinné domy. 

„Výborná práca s geniom loci danej lokality a zachovaným fragmentom starého mlyna, ktorý ovplyvnil nový koncept natoľko, že architekt ho s pokorou zakomponoval a dokonca citoval pôdorys i tvar pôvodných budov. Výsledkom je štrukturálna forma nového rodinného domu vidieckeho charakteru, zložitejší ale fungujúci pôdorys, ktorý ponúka príjemné zákutia v interiéroch i exteriéri,” konštatuje Andrea Bacová, členka odbornej poroty. 

Autor: Filip Beránek

Do užšieho výberu odbornej poroty sa dostali aj diela z Bratislavy. Jedným z nich je Martineum, ktorého autormi sú architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny. Jedná sa o rozsiahlu rekonštrukciu meštianskeho domu v jednej z najvýznamnejších lokalít mesta, v priamej nadväznosti na katedrálu a mestské hradby. Novotvar, ktorý vypĺňa nezastavaný priestor medzi katedrálou, predsieňou a hradobným múrom, vznikol na mieste historickej prístavby. Materiálovo „odhmotnený” spojovací trakt tvorí samostatný konštrukčný celok. Koncepčná a citlivá práca architektov, spolu s novou funkčnou náplňou, znovu uviedla do života hodnotný celok v historickom jadre Bratislavy.

„Prepojenie objektu s Dómom sv. Martina, prostredníctvom novotvaru preskleného spojovacieho krčka,vytvorilo novú, vzájomne prospešnú symbiózu oboch stavieb. Obohatenie o novú kultúrnu a gastronomickú funkciu, ktorá sa veľmi zaujímavým spôsobom stála súčasť budovy a múrov katedrály, tvorí pridanú hodnotu, dôležitú pre projekt v takomto kontexte," ohodnotil nomináciu Tomasz Karpowicz, člen odbornej poroty. 

Autor: Mgr. art. Peter Čintalan / Dynameet

Ďalším bratislavským dielom, nominovaným na ocenenie, bolo Galvaniho Centrum V, za návrhom ktorého stoja architektonické ateliéry Architekti Šebo Lichý a ROAR. Posledný realizovaný blok bratislavského obchodno-administratívneho komplexu bol v tomto roku rovnako nominovaný aj na ocenenie CE ZA AR v kategórii Občianske a priemyselné stavby. Objekt svojou dynamicky sa meniacou fasádou reaguje na orientáciu voči svetovým stranám a svetelné podmienky. GBC5 prezentuje dizajn „zelenej architektúry“ s koncepciou zelených otvorených priestorov.

„Dispozičné riešenie je samozrejme hlavne racionálne, no v pozadí cítiť snahu autorov o vytvorenie ľudského a prívetivého prostredia. Veľkorysé foyer, dôsledne komponované „vybratia” a zelené terasy, dostupné lodžie a v neposlednom rade hra architektov s farebnou schémou (reprezentujúcou formovanie hmoty), vytvárajú aj na periférii zaujímavú stavbu,” ohodnotil architektonické dielo Iván Nagy, predseda odbornej poroty. 

Autor: Tomáš Manina

Predseda poroty Iván Nagy vo svojom záverečnom slove zhodnotil aj momentálnu kvalitu slovenskej architektúry. Vyhlásil,že úroveň tohtoročných prihlásených diel svojou kvalitou prevyšovala predchádzajúce ročníky ocenenia. Vyzdvihol tiež fakt, že v tomto ročníku bolo silné zastúpenie rekonštrukcií, prestavieb a konverzií, čo poukazuje na nový trend v slovenskej architektúre. Víťazné dielo môže podľa neho vo viacerých oblastiach slúžiť ako pozitívny príklad pre budúce realizácie tohto druhu na Slovensku.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.