Adrian Gubčo 07.10.2022 10:49

To najlepšie zo slovenskej architektúry za uplynulý rok: CE ZA AR 2022

Včerajšok priniesol vyhodnotenie ďalšieho ročníka ocenenia CE ZA AR 2022. Išlo o silný rok, ktorý priniesol množstvo kvalitných nominácií. Odborná porota po dlhom zvažovaní a osobných návštevách nakoniec vybrala tých najlepších, odkazuje však, že s ohľadom na úroveň diel sú víťazmi vlastne všetci. Hlavným odkazom tohto ročníka ostáva, že zmyslom architektúry nemusí byť len novostavba.

Zdroj: CE ZA AR

Táto myšlienka súvisí aj s mottom #regenerácia, ktoré si vyhlasovateľ, Slovenská komora architektov, vybral, pre aktuálny ročník. Ak má byť totiž architektúra udržateľná, treba sa podľa SKA viac sústrediť na obnovu a starostlivosť o už existujúce budovy. O regenerácii platí, že „práve tá sa ukazuje ako nástroj zodpovedných postupov obnovy krajiny. Úcta k starému vytvára novú kultúrnu vrstvu krajiny,“ objasnil Iľja Skoček, predseda komory.

V súlade s mottom sa presadili viaceré obnovy v rozličných kategóriách v podobe nominácií, ale aj víťazov. „Vnímam, že sa zvyšuje rešpekt voči pamiatkam. Aj napriek bolestivým výnimkám je tu záujem o nelikvidáciu budov, snaha rekonštruovať budovy, aj keď nemajú mimoriadnu architektonickú kvalitu. To, čo sledujeme oproti predchádzajúcemu obdobiu, je aj zvyšujúci sa záujem o prírodné prostredie,“ hovorí členka poroty, rektorka VŠVU, Bohunka Koklesová. Experti, ktorí diela posudzovali, sa bližšie zamerali aj na vzťah realizácie s  atmosférou, zasadením do kontextu ulice, štvrte či prírodného prostredia, alebo ohľaduplnosť k verejnému priestoru a minimalizáciu environmentálnej záťaže.

Novinkou tohto ročníka bola nová podoba sošky CE ZA AR, ktorej autorkou je dizajnérka Ľubica Segečová. Navyše po prvýkrát soškami neboli ocenení iba víťazi jednotlivých kategórií, ale aj ostatné nominované diela. Ako v úvode priameho prenosu zaznelo, Slovenská komora architektov sa týmto krokom rozhodla „ukázať, že ich práca zrkadlí kvalitu a na tej záleží“. Nové sošky CE ZA AR sú tiež zavŕšením zmeny vizuálnej identity Slovenskej komory architektov.

Laureáti CE ZA AR 2022 - Bytové domy

NOVÁ DUNAJSKÁ, Bratislava

Autori: JRKVC

Obytný dom Nová Dunajská sa nachádza na mieste asanovanej dvojpodlažnej stavby. Stavba svojím objemom dopĺňa uličnú čiaru. Prízemie je venované obchodným priestorom. Na ostatných nadzemných podlažiach sa nachádza 20 bytov. Zastúpené sú 1kk, 2kk, 3kk a 4kk byty. Hmota stavby je logicky členená na parter z trvácnych materiálov, hlavnú fasádu s bodovými oknami a ustúpené podlažie so strešnými terasami a akcentom vo forme plastickej fasády. Objekt je druhou fasádou orientovaný do dvora. Dvorová fasáda je charakteristická priebežnými balkónmi a lodžiami.

Podľa poroty ide o výborný príklad zastavania prieluky, ktorý kultivovanou architektúrou prispieva k životu mesta. Porota ocenila skromný výraz budovy, založený na jasnom členení stavby, architektonický detail a zrozumiteľné dispozičné riešenie. Zatiaľ čo do ulice sa bytovka tvári civilne, na strane do dvora otvára svojim obyvateľom náruč. Fasádu tvoria oddychové balkóny a lodžie s výhľadom na zelený komunitný priestor. Spoločná záhrada je vítaným bonusom, ktorý je v tejto husto zastavanej časti mesta veľkým osviežením.

O projekte sme písali aj na YIM.BA.

Autor: Peter Jurkovič

Rodinné domy

VILA BÔRIK, Žilina

Autori: PLURAL, LABAK

Mestská vila objemovo korešponduje s okolitou zástavbou tým, že ukrýva zhruba tretinu svojho programu do podzemného podlažia presvetleného patiom pod úrovňou terénu. Samotný dom pozostáva z troch podlaží, z ktorých každé reprezentuje odlišnú organizáciu priestoru (otvorené spoločenské podlažie, mriežka súkromných miestností, sústava priechodných miestností). Všetky podlažia prepája charakteristické točité schodisko umiestnené mimo štvorcový pôdorys ústrednej časti domu. Ďalšími špecifickými prvkami vily, ktoré doplňujú jej základný kubický objem, sú západná „účelová fasáda” tvoriaca filter medzi ulicou a interiérom a pultové prestrešenie označujúce vstup do domu na jeho severnej strane.

Porota sa v hodnotení rečnícky pýta, ako postaviť nový dom s veľkorysým priestorom tak, aby vo štvrti rodinných domov nevyčnieval? Riešením je ukrytie jedného podlažia pod zemou. Vila Bôrik v Žiline sa vyznačuje premyslenou prácou s priestorom. Každý prvok interiéru aj exteriéru tu má svoje presné miesto, svoju estetickú aj praktickú funkciu. Ale čo je ešte dôležitejšie, architekti ich umne prepojili v jeden konzistentný celok. Priestorovo bohatý svet interiéru sa prepisuje do formy domu a vytvára jedinečnú architektúru, ktorá znesie porovnanie v medzinárodnej mierke. „Priznávam, že som očakával kvalitné, ale strohé a intelektuálne dielo, v ktorom by som však netúžil bývať. Výsledok bol prekvapivo úplne opačný,“ prezradil člen poroty Igor Marko.

Autor: Maxime Delvaux

Občianske a priemyselné budovy

ZÁHRADNÉ CENTRUM PLANTEX, Veselé pri Piešťanoch

Architekt: Adam Lukačovič

Záhradné centrum ako galéria zelene. Zadaním bolo navrhnúť nový obchodný priestor pre predaj produktov firmy Plantex. Umiestnenie v malej obci Veselé pri Piešťanoch s vidieckym charakterom, zásadne ovplyvnili celkový koncept riešenia. Halový objekt používa ako primárny výrazový prvok sedlovú strechu v dvoch rozdielnych moduloch. Technické riešenie konštrukcie objektu je doplnené dreveným obkladom, ktorý slúži aj ako tienenie presklených priečelí fasády. Svetlo je vnútri distribuované cez galerijné svetlíky vo vykurovanej časti, resp. cez polykarbonátové opláštenie v nevykurovanej časti. Výstavba bola rozdelená do 4 etáp, z čoho sú v súčasnosti zrealizované 2.

Porota konštatuje, že záhradné centrá sú väčšinou miestami, kde sa koncentruje pestrá kombinácia živého aj neživého gýča. Toto záhradné centrum však nejde vyšliapanou cestou. Príznačné je už to, že nevyrástlo na mestskej periférii, ale v dedinskom prostredí, do ktorého je veľmi prirodzene zasadené. Namiesto bigboxu typického pre podobné veľkopredajne pracuje s drevenými konštrukciami, sedlovými strechami a rozdelením funkcií do viacerých menších budov. Jeho cieľom nie je len predaj tovaru, ale aj vytvorenie príjemného miesta pre komunitu záhradkárov. Ako sa v diskusii porotcov vyjadril Juraj Benetin: „Je to veľmi, veľmi ďaleko od štandardu v segmente.“

Autor: Adam Lukačovič

Interiér

EMA, Bratislava

Autori: TOITO

EMA je rekonštrukcia trojizbového bytu pre mladý pár v centre Bratislavy. Pôvodné delenie izba – chodba – izba považujeme nateraz za prekonané. Členitá denná časť je spojitý preplávajúci priestor. Na tento rozmanitý celok sú naviazané dve izby a hygiena. Každá z nich si vymieňa svetlo / výhľad so susedom. Rozdiel medzi funkčnými celkami bytu sa zmenšuje. Spálňa sa stáva pohodlným rozšírením jedálne, vstupná hala je pracovňa a spojovacia chodba, hosťovská / detská izba je druhou pracovňou. Nový byt sa pokúša spojiť protiklady. Intímny svet domácich a intenzívne stretnutia s rodinou a priateľmi. Je to plán aktivít a možností. Ako sa mu bude dariť, ukáže čas.

Rekonštrukcia bytu Ema z 50. rokov podľa poroty narúša stereotyp tradičného bytového pôdorysu. Zrušením pôvodného členenia vznikla denná časť, ktorá plynie naprieč celým bytom z obývacieho priestoru, cez chodbu s pracovňou až do kuchyne s jedálňou. Architekti porotu presvedčili inovatívnymi riešeniami, prevrátením konvenčného pohľadu na interiér bytu a spojením atmosféry a funkcie. „Výnimočné pre mňa bolo, že majiteľka chcela tmavý byt. To som počul prvýkrát, že niekto chce tmavý byt a architekti ho naozaj urobili príjemne tmavý,“ zhodnotil člen poroty, architekt a urbanista, Igor Marko.

O projekte sme písali aj na YIM.BA.

Autorka: Katarína Príkopská

Exteriér

OBNOVA TURISTICKÉHO AREÁLU MALÝ SLAVÍN V MESTSKÝCH LESOCH BRATISLAVY, Bratislava

Autori: BAKYTA architekti

Východiskovou ideou je vyvesenie drevenej mriežky ponad morfológiu lesa. Generická štruktúra plynie v priestore pozdĺžne v oboch smeroch, v krajných polohách nie je ukončená. Priestor lesa tak pozvoľne prechádza naprieč zastrešeným výsekom krajiny až na priľahlú lúku a späť. Stĺpy túto mriežku prepichujú – v rovnakom duchu nekončia v úrovni jej roviny, ale prebiehajú ďalej. V mieste prieniku je vynechaný otvor, čo umožňuje aby na stĺpy padalo svetlo. Je to snaha o interpretáciu hlavice. Nemenej dôležitým motívom je samotné stĺporadie, ako archetypálny prvok. Vyložením na obe strany v osi svojej figúry, kompozícia vytvára portikus, ktorý sa rovnocenne obracia ako k lesu tak aj k lúke.

Porota vo svojom hodnotení konštatuje, že známu turistickú destináciu malého Slavína výrazne zatraktívnil nový objekt prístrešku, ktorý na prvý pohľad pôsobí priam ako zázračne levitujúca strecha. So zemou ho spájajú len subtílne stĺpy tiahnuce sa jeho stredom. Objekt je otvoreným spoločenským priestorom, ktorý nebráni výhľadu do lesa. Využívanie prírody na voľnočasové aktivity je čoraz intenzívnejšie a spolu s ním rastie aj tlak na podobnú infraštruktúru. Malý Slavín ukazuje cestu: menej je viac. Zvýšenému komfortu návštevníkov v tomto prípade nemusel ustúpiť ani jediný strom.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Fenomény architektúry

BUNKY JELŠAVA, KAŠTIEĽ COBURGOVCOV, Jelšava

Autori: 2021

Na kaštieli Coburgovcov v Jelšave bola nedávno postavená nová strecha, ale zvyšok budovy sa nachádza v rôznom stave poškodenia. Niektoré klenuté stropy sú preborené, niektoré okná a dvere sú zamurované, iné bez sklenených výplní a dverných krídiel. Práce postupne prebiehajú, ale komplexná oprava pamiatky je drahý proces, potrvá to ešte dlho. Zásahy architektov sú jemné, odstúpené od pevnej substancie stavby tak, aby ju neprekrývali, neznemožňovali jej vnímanie a postupnú opravu. Sprístupňujeme verejnosti časť kaštieľa v jeho dnešnom stave. Je možné zažiť ho bez príkras, pomaly, v rôznych častiach roka, v rôznych časoch dňa a pri opätovnej návšteve snáď pozorovať posun v rekonštrukcii.

Porota opäť pokladá niekoľko otázok - čo robiť, ak sú financie na rekonštrukciu pamiatky v stave ruiny v nedohľadne? Je nutné nechať objekt naďalej chátrať? Autori konceptu v jelšavskom kaštieli navrhli nízkorozpočtové riešenie, krátkodobý pobyt formou ubytovacích buniek priamo v objekte, akýsi „mikrohotel“ v čase. Návštevník sa tak stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky. V našich končinách unikátny a inovatívny spôsob dočasnej zážitkovej intervencie, ktorý generuje záujem o dianie v podvýživenej a obchádzanej lokalite Slovenska.

Autor: Vladimír Eliáš

Špeciálne ocenenia

Svojho favorita spomedzi nominovaných diel si vyberala aj verejnosť. Hlasovanie o víťazovi Ceny verejnosti prebiehalo po prvýkrát aj počas televízneho prenosu a meno víťaza tak bolo prekvapením pre televíznych divákov aj pre všetkých prítomných. Cenu verejnosti napokon získala obnova mestskej plavárne v Trebišove vďaka 1.763 hlasom z celkového počtu 12.175 hlasov. Vkus verejnosti sa na rozdiel od minulého roka nezhodoval s vkusom poroty. Viac o projekte nájdete v článku na YIM.BA.

V rámci galavečera bolo tradične udelené aj ocenenie Patrón architektúry, ktorým predstavenstvo Slovenskej komory architektov vyzdvihuje jednotlivcov alebo organizácie, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a propagáciu slovenskej architektúry. Laureátom sa stal Metropolitný inštitút Bratislavy za prínos pri tvorbe stratégií mestského rozvoja a príprave verejných investícií.

Mestská plaváreň Trebišov. Autori: Zoltán Kanócz, Vlastimil Slávik, Patrik Panda

Za YIM.BA dodávame, že aktuálny ročník CE ZA AR považujeme za veľmi silný, pričom viaceré dobré a mestotvorné projekty sa objavili najmä v kategóriách Bytové domy a Občianske a priemyselné budovy. Pozitívne vnímame aj veľké zastúpenie súčasných bratislavských interiérov, a to nielen v rámci súkromných bytov, ale aj gastroprevádzok, prístupných širokej verejnosti. Hoci sme ešte ďaleko od ideálneho stavu, čoraz väčšie množstvo investorov očividne vníma hodnotu kvalitnej architektúry a spolupráce s profesionálmi. Ak bude tento trend pokračovať, úroveň Bratislavy sa bude naďalej zvyšovať.

Za veľmi pozitívny trend – celoslovensky – možno považovať aj postupnú zmenu prístupu verejnej správy, ktorá si uvedomila, že práve ona by mala byť nositeľom kvalitatívnej zmeny. Architektonické súťaže aj rekonštrukcie v réžii samospráv prinášajú zaslúžené ovocie v podobe popularity u návštevníkov a užívateľov alebo šírení dobrého imidžu mesta. V najbližších rokoch to snáď prinesie ešte väčší záujem o súťaženie, spojený s ich zvyšujúcou sa kvalitou. Výstupom bude príťažlivejšie, modernejšie – a ak sa naplnia aj ciele CE ZA AR – zelenšie, kultúrnejšie a kultivovanejšie Slovensko.

Viac o súťaži na oficiálnom webe CE ZA AR.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.