Adrian Gubčo 11.10.2021 14:51

Jurkovičova tepláreň je oficiálne dokončená a otvorená

Hoci už nejakú dobu v budove fungujú prvé firmy a otvorená je aj kaviareň s galériou, developer Penta Real Estate len v uplynulých dňoch oficiálne ukončil premenu Jurkovičovej teplárne v projekte Sky Park. Po náročnej rekonštrukcii a dostavbe tu vznikli kancelárske priestory, coworking aj priestory pre kultúru a spoločenské podujatia. Developer sebavedomo tvrdí, že ide o klenot Sky Parku aj Bratislavy – a má úplnú pravdu.

Penta Real Estate odštartovala rekonštrukciu v lete 2018 a pracovala na nej presne tri roky. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v auguste 2021, dnes sa tak do objektu sťahujú klienti a je prístupná aj pre verejnosť. Rekonštrukcia priniesla komplexnú obnovu budovy. Ide o jeden z posledných zachovaných zvyškov rozsiahlej industriálnej štvrte, ktorá sa tu donedávna nachádzala. Jurkovičova tepláreň však je však chránená ako Národná kultúrna pamiatka, čo ju zánikom uchránilo.

„Podobných historických pamiatok sa na Slovensku podarilo zachovať len veľmi málo,“ potvrdzuje Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko. „K rekonštrukcii sme od začiatku pristupovali s úctou a precíznosťou. Jej cieľom bolo zachovať vo vnútri čo najviac cenných a originálnych prvkov. Samotná rekonštrukcia bola koncipovaná tak, aby časti, ktoré sú pôvodné, ostali viditeľné a jedinečnosť a rukopis Dušana Jurkoviča ostali zachované vo svojej podstate.“ Developer dodáva, že ide podľa neho o jednu z najkomplexnejších obnov na Slovensku, a to rozsahom aj detailom.

Developer pri rekonštrukcii využil služby troch ateliérov či projekčných kancelárií. Architektúru a adaptáciu interiérových priestorov zabezpečil Martin Paško a tím DF Creative Group, víťaz architektonickej súťaže. Rekonštrukciu plášťa budovy mala na starosti firma Pamarch. Napokon, coworkingové priestory BASE, ktoré tvoria kľúčovú časť prenajímateľných priestorov, navrhlo pražské  architektonické štúdio Perspektiv. Hlavnou zmenou v objekte bola vstavba nových objektov do kotlovej (väčšej) a turbínovej haly, čím vznikli nové priestory a podlažia.

Jurkovičova tepláreň tak obsahuje pomerne širokú škálu funkcií. Na prízemí sa nachádza (alebo sa bude nachádzať) multifunkčná sála, kaviareň, galéria moderného umenia a reštaurácia. Súčasťou kancelárskych priestorov o výmere 3.900 metrov štvorcových tak je školiaca miestnosť, zasadacie miestnosti s vybavením, multifunkčná sála, focus roomy, minikino či priestory pre oddych a zábavu. K tým možno, okrem iného, zaradiť strešnú terasu, ktorá vznikla na streche turbínovej haly.

Výsledný produkt tak má byť ideálnym a atraktívnym miestom pre kreatívcov, ale aj milovníkov kultúry a bežných návštevníkov. „Víziou pre tepláreň bolo vytvorenie inšpiratívneho a rôznorodého pracovného priestoru, ktorý poskytne zázemie pre prepojenie viacerých skupín užívateľov, od korporátnych klientov až po start-upy, freelancerov či študentov v unikátnom prostredí národnej kultúrnej pamiatky,“ hovorí Erik Páleš, Business Development manažér v Penta Real Estate Slovensko. „Nespornou výhodou je umiestnenie v atraktívnej zóne v ľahko dopravne dostupnej lokalite v blízkosti centra mesta.“ Vďaka týmto parametrom sa má stať „komunitným centrom“ Sky Parku.

Nad rámec týchto všeobecných informácií developer bližšie predstavil detaily rekonštrukcie, architektúry a riešenia nových priestorov budovy. Spoločne vytvárajú obraz o skutočne mimoriadnom projekte, ktorým premena Jurkovičovej teplárne je.

Architekti vložili do budovy nový svetlík a vstavbu, zachovali však násypníky uhlia pôvodnej teplárne (vpravo)

Náročná rekonštrukcia na špičkovej úrovni

Jurkovičova tepláreň dnes ostáva ojedinelou pripomienkou na obdobie, kedy sa východne od Dostojevského radu a Karadžičovej nachádzala veľká priemyselná štvrť – jeden z pilierov rozvoja Bratislavy na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Developer označil tepláreň za pôvodné „energetické centrum“ mesta. Tým sa má stať aj dnes, hoci v inom zmysle. Nebolo by to však možné bez mimoriadnej pozornosti, venovanej aj tým najmenším detailom.

Ako uviedol Pavol Paulíny zo spoločnosti Pamarch, s Jurkovičovou teplárňou bolo spojených viacero nejasností – okrem iného sa týkajúcich aj autorstva budovy. Dušan Jurkovič, legendárny slovenský architekt, totiž nezanechal žiaden písomný dôkaz o autorstve stavby. Experti na jeho tvorbu napriek tomu nepochybujú, že za podobou teplárne stojí práve on. Vznikla v poslednom období jeho tvorby v roku 1942 a vyznačuje sa funkčným, no dnes oceňovaným výrazom. Dva roky po svojom vzniku bola tepláreň poškodená bombardovaním Apolky, hoci priamy zásah nedostala.

Neskôr bol areál dobudovaný, pričom tepláreň bola omnoho väčšia. Zo šestnástich objektov boli za NKP v roku 2008 vyhlásené len dva, spomínaná kotlová a turbínová hala. Hoci pamiatkový potenciál malo viac častí teplárne, podľa P. Paulínyho to pamiatkarom akosi ušlo. To bolo v čase, ako sa majiteľom pozemkov a budovy stala spoločnosť Penta Real Estate. Paulíny však zdôraznil, že nový projekt vtedy ešte neexistoval.

V každom prípade to ale znamenalo, že časť fasád turbínovej haly bola deštruovaná a musela byť dobudovaná nanovo. V zlom stave boli aj fasády kotlovej haly. Odborníci museli pred začatím stavebných prác podrobne preskúmať základové konštrukcie aj tehlové fasády – a to v podrobnosti na každú tehlu. To potom porovnávali aj s originálnymi plánmi. Prieskum odhalil mnohé poškodenia, čo si potom vyžadovalo mravenčiu prácu pri výmene tehál, ale aj identifikovaní správneho typu a farebnosti. Developer doplnil, že z 20 oslovených tehelní bola schopná správnu tehlu dodať len jedna. Priamo na stavbe ju bolo schopných osadiť len niekoľko málo pracovníkov.

Náročnosť rekonštrukcie bola daná aj požiadavkou investora na kompletnú zmenu funkcie a možnosť využitia vnútorných priestorov pri zachovaní charakteristických prvkov stavby. Martin Paško z DF Creative Group vysvetlil, že základnou filozofiou bolo zabezpečenie dobrého napojenia na okolitý development a spojenie budovy s exteriérom, bezbariérovosť teplárne, vytvorenie verejne prístupných priestorov na prízemí a optimálne vloženie vnútornej hmoty. Architekti chceli odprezentovať všetky tri zachované násypníky, aspoň čiastočne odhaliť plnú výšku budovy a dostať do objektu svetlo.

Výsledkom bol vznik átria, ktoré sa na úrovni prízemia správa ako akési interiérové námestie, a pritom umožňuje precítiť celú výšku teplárne. Priestor je rozšírený vďaka špecifickej konštrukcii vstavby, čím vzniká vhodný priestor pre eventy a lepší pohyb v interiéri. Na streche kotlovej haly zas vznikol svetlík, ktorý prispieva ku vzniku unikátnych nálad v budove podľa toho, ako sa hýbe slnko. Čo sa týka nových prvkov, tie sú jasne oddelené od pôvodných, aby sa zdôraznil kontrast medzi súčasnou a originálnou architektúrou.

M. Paško upozorňuje, že v Jurkovičovej teplárni je zachované aj množstvo artefaktov, ktoré boli obnovené a nanovo využité. Patrí k nim žeriav v turbínovej hale, železobetónové konštrukcie vnútri násypníkov, okná (použité sú na presklenú stenu medzi kaviarňou a budúcou reštauráciou), pôvodné oceľové stĺpy z kotlovej haly (dnes sú v galérii) a 31-tisíc tehál. Použité boli v interiéri aj s rovnakým vzorom kladenia, čím dodávajú vnútorným priestorom industriálny charakter. Tam, kde tehly nevyšli, architekti využili obklad z heraklitu. Prítomnosť pôvodných prvkov je zdôraznená aj nočným nasvietením teplárne.

V takto obnovenom priestore tak vznikli kancelárie, ktoré Ján Antal zo Studia Perspektiv označuje za „Creative Market“ – miesto, kde si ľudia budú predávať myšlienky a ktoré bude stimulovať ku kreativite. Pre koncept BASE pracovali so zásadami zachovania a tvorby identity, dedičstva, diverzity, remeselného majstrovstva a vytvorenia príjemného miesta pre prácu. Vzniklo tak prostredie, ktoré je neformálne a pozýva k stretnutiam. Rešpektujú sa pritom pôvodné prvky, využívajú sa priehľady alebo hĺbka priestoru a nadväzuje sa na historické dedičstvo – na stenách sú tak napríklad grafické motívy, odkazujúce na Jurkovičovu tvorbu a jeho prechod z ornamentálnosti k funkcionalizmu.

Celá Jurkovičova tepláreň vyniká aj dôrazom na detail. Týka sa to orientačného systému, grafiky v spoločných priestoroch, v konštrukčných riešeniach a inde. Na konci dňa tak neprekvapí, že cena za rekonštrukciu sa vyšplhala až na 13 miliónov eur, čo nezahŕňa zariadenie kancelárií alebo vznik reštaurácie. Náklady na meter štvorcový sú na úrovni 4-tisíc eur, dvojnásobok oproti Sky Parku.

Hra slnečných lúčov vytvára v interiéri budovy rozličné nálady

Čo Bratislava (ne)získala

Čestným hosťom otvorenia Jurkovičovej teplárne bola starostka mestskej časti Staré Mesto Zuzana Aufrichtová. Ako zhodnotila vo svojom príhovore, ide o rekonštrukciu, blížiacu sa k dokonalosti. Proti slovám starostky naozaj možno len sotva čo namietať. S ohľadom na novú funkciu budovy sa naozaj dosiahlo takmer maximum toho, čo sa dalo. Hoci sa v metropole nachádza množstvo nových a atraktívnych priestorov, len absolútne minimum z nich má podobné čaro a úroveň, ako Jurkovičova tepláreň.

Verejnosť by mala mať čoskoro možnosť presvedčiť sa o tom na vlastné oči. Hoci už teraz je v teplárni verejne prístupná kaviareň a galéria, najväčší nárast návštevnosti by malo priniesť otvorenie novej reštaurácie. Ide o nový koncept známej siete Medusa, ktorá údajne do tejto prevádzky investovala dva milióny eur – viac ako do akejkoľvek svojej reštaurácie. Sieť plánuje z reštaurácie Werk očividne urobiť jednu z najpopulárnejších vo svojom portfóliu, čo znamená, že do teplárne bude mieriť (pravdepodobne) množstvo ľudí. Otvorenie sa očakáva v priebehu niekoľkých dní.

Už v dohľadnej dobe sa tak tepláreň stane známejším miestom a nebude len akousi veľkou tehlovou budovou, okolo ktorej ľudia doteraz prechádzali. Blízky kontakt verejnosti s dobre zrekonštruovaným industriálnym objektom ukáže potenciál takýchto stavieb. Do istej miery sa téma ochrany priemyselného dedičstva stáva doménou širšieho publika (aj vďaka mimoriadnym a chvályhodným snahám organizácií, ako sú Čierne diery, Klub ochrany technických pamiatok a i.), hoci pomerne neskoro. V Bratislave však ešte stále ostáva niekoľko zachovaných budov a areálov, navrhnutých dokonca aj Dušanom Jurkovičom.

Pozitívnym dopadom by tak mohlo byť posilnenie významu ochrany zostávajúcich stavieb a potvrdenie, že ich zachovanie a rekonštrukcia môže byť teoreticky pre investorov výhodná. Platí to hlavne za predpokladu, že masívne financie, vložené do takýchto budov, budú vyvážené ziskom inde. Penta Real Estate by pravdepodobne ostala veľmi dlho stratová, keby mala počítať len s financiami z nájmov v teplárni. V kontexte celého Sky Parku sa však matematika mení.

Svoj diel by mohla v tomto zohrať aj Bratislava samotná. Z Jurkovičovej teplárne by sa mohla stať do istej miery ikona mesta. Ide o dôležitú súčasť jeho dejín, na čo sa patrí odkázať aj pri jej prezentovaní pred domácim i zahraničným publikom. Platí to napriek tomu, že budova má naskrz privátny charakter. Aj tu umiestnené priestory pre kultúru sú na konci dňa súkromnou, nie verejnou galériou.

Toto je azda jediný šrám na celej rekonštrukcii. Hoci developer hovorí o vzniku „komunitného centra“ Sky Parku, nevzniklo niečo, čo má silu priťahovať širšiu verejnosť aj niečím iným ako gastronómiou a občasnou komornou výstavou. O vzniku miesta, zásadného pre rozvoj komunity, tak možno pochybovať. Úplne prvotná vízia, podľa ktorej mohlo byť z teplárne kultúrne zariadenie (múzeum), doplnené o novú dostavbu s rukopisom Zahy Hadid, je dnes už zabudnutá. Preč sú aj úvahy, podľa ktorých by mohla byť ponuka aktivít v teplárni diferencovanejšia. Umiestnená tu mohla byť napríklad pobočka staromestskej knižnice.

Z pohľadu developera je to pochopiteľné. Jedna vec je budovu postaviť či opraviť, druhá ale aj prevádzkovať. Pokiaľ nenájde vo verejnom sektore partnera, ktorý je ochotný sa na následnej prevádzke a správe podieľať, je nezmyslom očakávať, že bude platiť ešte aj za fungovanie napríklad knižnice. Priestory radšej využije v prospech funkcií, ktoré si na svoju existenciu zarobia. V tomto prípade to je co-working.

Úvahy o potenciáli Jurkovičovej teplárne v prospech verejnej funkcie tak nateraz – resp. na veľmi dlhú dobu – ostanú len úvahami. Samospráva, tak miestna ani mestská, určite nebude investovať minimálne dvadsať miliónov eur plus ďalšie milióny na adaptáciu zo svojho tesného rozpočtu, aby sa pokúsila tepláreň získať a využiť inak. Pozitívom je, že budova je zrekonštruovaná a s ohľadom na svoje zameranie skutočne vynikajúco. Ešte dlhé desaťročia, ak nie storočia, bude súčasťou Bratislavy. To je snáď dosť dlho na to, aby sa situácia zmenila a Jurkovičova tepláreň raz bola skutočne verejná.

Hlavným účelom budovy sú kancelárie. Na prízemí sa nachádza gastronómia, galéria a eventový priestor

Ako so Sky Parkom ďalej

Jurkovičova tepláreň sa teraz stáva, hoci pre mnohých skrytá medzi omnoho mohutnejšími vežami, neodmysliteľnou súčasťou Sky Parku. Developer radšej hovorí, že veže sa skláňajú k staršej budove. Platiť to azda bude aj po plnom dokončení celého developmentu.

Súčasná podoba Sky Parku, tvorená trojicou rezidenčných veží, teplárňou a kancelárskym projektom Sky Park Offices, je totiž len dočasná. V tejto chvíli už rastie štvrtá rezidenčná veža. Umiestnená je severovýchodne od teplárne a prinesie ďalších 264 bytov v identickej budove, ako sú aj prvé tri obytné veže. Na objekte už rastú prvé nadzemné podlažia a developer potvrdzuje, že sa pokračuje podľa harmonogramu – dokonca ešte mierne pred ním. Sky Park Residence 4 má byť dokončený v priebehu roka 2025. Penta Real Estate si v tomto dala skutočne dostatok času.

Dôležitou správou však je, že do výstavby by už skutočne onedlho mala ísť posledná súčasť projektu, ktorá bude aj jej dominantou – kancelárska veža Sky Park Tower. S výškou takmer 120 metrov pôjde o jednu z najvyšších budov Bratislavy (podľa všetkého štvrtú) a vďaka faktu, že takmer oproti iným vežiam prešla najmenšou mierou racionalizácie, pôjde aj o najčistejšiu prácu Zaha Hadid Architects v meste. Developer sľuboval spustenie výstavby už opakovane aj predtým, teraz sa však zdá, že padlo konečné slovo. Prvé práce sa spustia už na prelome rokov 2021 a 2022, pokiaľ dovtedy nenastane na trhu nijaký šok.

Podľa Juraja Nevolníka sa majú onedlho začať zemné práce a čistenie podložia, práce v podzemnej časti stavby budú potom prebiehať približne rok. Sky Park Tower totiž bude mať až päť podzemných podlaží. Nad nimi bude 28 podlaží kancelárií a vybavenosti, vrátane predpokladanej reštaurácie na najvyššom podlaží. Developer predpokladá, že výstavbu dokončí pravdepodobne na prelome rokov 2024 a 2025.

Sky Park sa tak chýli k celkovému dokončeniu. Celý proces od kúpy pozemku po dokončenie poslednej veže bude trvať približne 17 rokov. Tak dlho má trvať komplexná premena dôležitého priestoru v novom centre Bratislavy, spojená so vznikom šestice veží, rekonštrukciou kultúrnej pamiatky a vytvorením parkového priestoru v okolí budov. Za tú dobu sa výrazne zmenila (a zmení) aj Bratislava samotná. Mesto získava aj vďaka tomuto projektu aspoň miestami charakter medzinárodnej metropoly.

Prístup, kedy hlavné mesto získava novú a sebavedomú architektúru, či nové verejné priestory, no pritom sa nezabúda ani na pôvodné dedičstvo, je pozitívny. To isté platí aj o premenách nevyužívaných výrobných plôch a vytváraní nových priečnych spojení v lokalitách, kde to doteraz nebolo možné. Pohnúť sa treba s podporou rýchlejších konaní, flexibilnejšieho územného plánovania a lepších stavebných noriem – potom sa možno podobné príbehy, spojené so vznikom atraktívnych projektov, novým (a snáď aj dostupnejším) bývaním a aj rekonštrukciou starších hodnotných budov, stanú častejšími.

Fotografie z 8.10.2021. Autor Dominik Jursa. Nahliadnite do teplárne aj vo fotoalbume.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.